znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 106/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Ľ. Š., bytom N., zastúpeného advokátom JUDr. E. J., N., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1 a v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, v čl. 8 ods. 1 a v čl. 13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 177/05 z 12. septembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Ľ. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra 2005 doručená sťažnosť MUDr. Ľ. Š., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   základných   práv   zaručených   v čl.   16   ods.   1   a   v   čl.   46   ods.   1   a 2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, v čl. 8 ods. 1 a v čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) upovedomením   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) sp. zn. IV/1 GPt 177/05 z 12. septembra 2005.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplynulo,   že   vyšetrovateľ   Úradu   justičnej a kriminálnej polície, Odboru všeobecnej kriminality v N. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) uznesením sp. zn. ČVS:ORP-792/OVK-NR-2004 G z 11. februára 2005 podľa § 172 ods. 1 písm.   b)   zákona   č.   141/1961 Zb.   o trestnom   konaní súdnom   (trestný   poriadok)   zastavil trestné stíhanie vo veci trestného činu krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   v postavení   poškodeného   sťažnosť, pretože podľa jeho názoru došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu tak dôkaznej situácie, ako aj právneho posúdenia veci. Krajská prokuratúra v N. (ďalej len „krajská prokuratúra“) však uznesením sp. zn. 2 KPt 646/2004 zo 7. marca 2005 uvedenú sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Sťažovateľ   sa   svojím   podaním   zo   7.   apríla   2005,   ktoré   označil   ako „návrh   na podanie   sťažnosti   pre   porušenie   zákona,   proti   právoplatnému   rozhodnutiu   Okresného riaditeľstva   PZ,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   N.   zo   dňa   11.   2.   2005,   spis. zn.: ČVS:ORP-792/OVK-NR-2004   G“ obrátil   na   generálnu   prokuratúru   a domáhal   sa preskúmania uvedených rozhodnutí (a ako z ústavnej sťažnosti vyplýva „podania sťažnosti pre porušenie zákona“ proti týmto rozhodnutiam).

Generálna   prokuratúra   uvedené   podanie   sťažovateľa   kvalifikovala   ako   podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prokurátora krajskej prokuratúry podľa § 31 ods. 1 zákona č.   153/2001 Z. z.   o prokuratúre v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o prokuratúre“)   a po   preskúmaní „spisových   materiálov   generalizovane   a jednotlivo (vo vzájomnej   súvislosti)“ prijala   záver,   že   podnet   sťažovateľa   je   neopodstatnený a upovedomila o tom sťažovateľa listom sp. zn. IV/1 GPt 177/05-26 z 12. septembra 2005.

Sťažovateľ   namieta,   že „Generálna   prokuratúra   na   základe   nesprávneho vyhodnotenia   dôkaznej   situácie   nesprávne   rozhodla“,   keď   jeho   podanie   odložila   ako neopodstatnené „neberúc do úvahy dôkazy o krivom obvinení“. Týmto rozhodnutím malo dôjsť   podľa   názoru   sťažovateľa   k porušeniu   jeho   základných   práv   a slobôd   zaručených v čl. 16 ods. 1 a v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, v čl. 8 ods. 1 a v čl. 13 dohovoru.

Na   základe   uvedených   podstatných   skutočností   sa   sťažovateľ   domáhal toho,   aby ústavný súd jeho „sťažnosti vyhovel a vydal nasledovný nález:

Rozhodnutím Generálnej prokuratúry, ktorým táto rozhodla, že podnet sťažovateľa na podanie sťažnosti pre porušenie zákona voči rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ N. zo dňa 11. 2. 2005 sp. zn. ČVS-ORP-792/OVK-NR-2004 G je neopodstatnený, boli porušené základné práva a slobody uvedené v čl. 16 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR ako i čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie   prokurátora   GP   SR   spis.   zn.   IV/1   GPt   177/05,   ktorým   potvrdil správnosť rozhodnutia vyšetrovateľa PZ   N.   spis zn.   ČVS-ORP-792/OVK-NR-2004 G sa zrušuje, a vec sa vracia na nové konanie“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané zjavne oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, resp. nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 122/02, III. ÚS 138/02).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základných   práv   sťažovateľa zaručených v čl. 16 ods. 1 a v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, v čl. 8   ods.   1   a v   čl.   13   dohovoru   upovedomením   generálnej   prokuratúry sp. zn. IV/I GPt 177/05   z   12.   septembra   2005,   ktorým   ako   neopodstatnený   odložila podnet sťažovateľa   na   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   krajskej   prokuratúry sp. zn. 2 KPt 646/2004 zo 7. marca 2005.

Podľa čl. 149 ústavy: „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu.“

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre: „Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.“

Podľa § 35 ods.   1 zákona o prokuratúre: „Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.“

Generálna prokuratúra na základe podnetu sťažovateľa v danom prípade preskúmala postup a uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS:ORP-792/OVK-NR-2004   G   z   11.   februára   2005   a postup   a uznesenie   krajskej   prokuratúry   sp.   zn.   2   KPt 646/2004 zo 7. marca 2005 a dospela k záveru, že nie sú splnené podmienky na prijatie opatrenia na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, a preto listom sp. zn. IV/I GPt 177/05 z 12. septembra 2005 podnet sťažovateľa odložila.

Z citovaných ustanovení nemožno vyvodiť povinnosť vyhovieť podanému podnetu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že posúdenie podnetu je vo výlučnej právomoci prokurátora   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   98/97,   II.   ÚS   55/98).   Z   oprávnenia   prokurátora na vykonanie opatrenia nemožno vyvodiť právo, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre: „Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych   predpisov   podľa   tohto   zákona   alebo   podľa   osobitných predpisov.“   V danom prípade však generálna prokuratúra dospela k záveru, že takéto podmienky nie sú splnené.

Za   porušenie   práva   na   inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   a   ods.   2   ústavy nemožno   považovať   samo   osebe   skutočnosť,   že   prokuratúra   podnetu   podanému   podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľa podnetu.

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou žiadneho zo základných práv   označených   sťažovateľom   (podľa   ústavy   alebo   medzinárodnej   zmluvy)   nie   je   aj povinnosť   orgánu   štátu   podať   mimoriadny   opravný   prostriedok   na   základe   podnetu sťažovateľa. Ústavný súd už tiež judikoval, že: „Za porušenie práva na inú právnu ochranu nemožno   považovať   samo   osebe   skutočnosť,   že   prokuratúra   podnetu   podanému   podľa Trestného   poriadku   alebo   podľa   zákona   o prokuratúre   nevyhovie“   (I.   ÚS   40/01, I. ÚS 38/02), resp. „Nepodaním sťažnosti pre porušenie zákona generálnym prokurátorom nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva navrhovateľa na inú právnu ochranu, pretože oprávnenie podať sťažnosť pre porušenie zákona nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú   právnu   ochranu“   (II. ÚS 45/00),   keďže   „Oprávnenie   na   podanie   sťažnosti   pre porušenie zákona nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana“ (I. ÚS 7/00).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   napadnutý   postup a rozhodnutie   generálnej   prokuratúry   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v čl. 16 ods. 1 a v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, v čl. 8 ods. 1 a v čl. 13 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006