znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 106/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., N., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., T., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom mesta N. v konaní vedenom pod sp. zn. 299/2002-MsZ a v konaní vedenom pod sp. zn. 1689/2005/1, postupom Okresnej prokuratúry   v Novom   Meste   nad   Váhom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Pd   2006/02 a Okresnej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 2029/05 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 So 5/03-75 z 30. novembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2005 doručená sťažnosť Ľ. B., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mesta N. (ďalej aj „mesto“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   299/2002-MsZ   a v konaní   vedenom   sp.   zn. 1689/2005/1, postupom   Okresnej   prokuratúry   v Novom   Meste   nad   Váhom   v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 2006/02 a Okresnej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.   zn.   Pd   2029/05   a uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   č.   k.   11   So   5/03-75 z 30. novembra 2004.

Z   obsahu   sťažnosti   a z priložených   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľ   podal   mestu 25. mája 2001 a 5. februára 2002 žiadosť o zmenu územného plánu, ktorým sa domáhal využitia pozemkov bývalého vojenského kúpaliska na účely výstavby rodinných domov. Mestské zastupiteľstvo mesta svojím uznesením sp. zn. 299/2002–MsZ z 19. februára 2002   nesúhlasilo   so   zmenou   územného   plánu   v zmysle   žiadostí   sťažovateľa,   preto   sa sťažovateľ   obrátil   na Okresnú   prokuratúru   v Novom   Meste   nad Váhom, ktorej   oznámil porušenie   zákonov   v súvislosti   s uvedeným   uznesením   mesta   a požiadal „o   vykonanie prokurátorského dozoru“. Okresná prokuratúra v Novom Meste nad Váhom však svojím listom   č.   k.   Pd   2006/02-9   z 19.   apríla   2002   oznámila   sťažovateľovi,   že   ohľadom   jeho oznámenia „možno   jednoznačne   konštatovať,   že   postupom   a rozhodnutím   Mestského zastupiteľstva mesta N. nebol porušený stavebný zákon, zákon o obecnom zriadení, či iný relevantný právny predpis žiadnym takým spôsobom, na základe ktorého by prokuratúra Slovenskej   republiky   mohla   aplikovať   niektoré   zo   svojich   oprávnení,   vyplývajúcich z ustanovenia § 21 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, a preto Váš podnet ako nedôvodný odkladám“.

Sťažovateľ je toho názoru, že „vzhľadom na to, že prokuratúra postupovala tak, že môj podnet odložila, uvedeným postupom mi zabránila domáhať sa zákonom stanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde,   čím   porušila   moje   právo upravené v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že „dňa   9.   júla   2002   som   podal   žalobu   na   súd o preskúmanie konania a zákonnosti rozhodnutia Mesta N., ktorý súd rozhodol v mojej veci uznesením číslo spisu 11 So 5/03-75 Krajského súdu v Trenčíne (uznesenie som prevzal 25. 1. 2005), ktorý súd konanie vo veci zastavil“.

Dňa 7. februára 2005 sťažovateľ opakovane podal mestu žiadosť o zmenu územného plánu, ktorým sa naďalej domáhal využitia pozemkov bývalého vojenského kúpaliska na účely výstavby rodinných domov. Na ostatnú žiadosť o zmenu územného plánu sťažovateľ dostal stanovisko mesta vyjadrené listom sp. zn. Výst. 1689/2005/19 zo 14. februára 2005, z ktorého vyplýva, že: „Mesto N., ako obstarávateľ územného plánu, na základe zmien a doplnkov   Veľkého   územného   celku   Trenčianskeho   kraja   pripravuje   zmeny   a doplnky platného územného plánu mesta N. V návrhu zmien a doplnkov územného plánu mesta sa budeme   Vašou   požiadavkou   zmeny   funkčného   využitia   pozemkov   vo   Vašom   vlastníctve zaoberať.   Začiatok   prerokovacieho   procesu   zmeny   územného   plánu   mesta   v zmysle stavebného   zákona   plánujeme   v prvom   polroku   2005.   O priebehu   a termínoch prerokovacieho   procesu   budú   občania   mesta   informovaní   verejnými   vyhláškami   na vývesných tabuliach mesta i cestou mestského rozhlasu.“

Podľa názoru sťažovateľa „vzhľadom na to, že mesto ako orgán verejnej moci opäť nevydalo   rozhodnutie   vo   veci,   uvedeným   postupom   mi   zabránilo   domáhať   sa   zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, čím porušilo moje právo upravené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ   sa   4.   marca   2005   obrátil „oznámením   o porušení   zákona   v postupe orgánov samosprávy“ na Okresnú prokuratúru v Trenčíne, pričom vo svojom liste vyjadril nesúhlas   s „obdržaným   stanoviskom   mesta   zo   14.   2.   2005“ a domáhal   sa   preskúmania zákonnosti „postupu   mesta   pri   vybavovaní   môjho   návrhu   na   zmenu   územného   plánu“. Okresná   prokuratúra   v Trenčíne „listom   značky   Pd   2029/05-8   (prevzal   som   ho   23.   3. 2005)“ oznámila   sťažovateľovi,   že „v   konaní   Mesta   N.“ nezistila   rozpor   so   zákonom a podnet sťažovateľa odložila.

Podľa   presvedčenia   sťažovateľa   Okresná   prokuratúra   v Trenčíne „uvedeným postupom   mi   zabránila   domáhať   sa   zákonom   stanoveným   postupom   svojho   práva   na nezávislom   a nestrannom   súde,   čím   porušila   moje   právo   upravené   v článku   46   Ústavy Slovenskej republiky“.

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd ohľadom jeho sťažnosti vydal tento nález:

„1. Základné práva Ľ. B.a upravené v čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 4, čl. 32, čl. 46 ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Mesta N. v konaní vedenom pod číslom 299/2002-MsZ a značky Výst. 1689/2005/01 porušené boli.

2. Základné práva Ľ. B. upravené v čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 4, čl. 32, čl. 46 ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry v Novom   Meste   nad   Váhom   v konaní   vedenom   pod   číslom   Pd   2006/02-9   a Okresnej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod číslom Pd 2029/05-8 porušené boli.

3. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 So 5/03-75 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. Mestu N. a Okresnej prokuratúre v Trenčíne zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv Ľ. B. a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva.

5.   Ľ.   B.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   dvanásť   percentnej   úrokovej sadzby zo sumy 4.253.240 Sk od 1. 9. 2001 do dňa zaplatenia, ktorú sumu je Mesto N. povinné vyplatiť do 15-tich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   Ľ.   B.   priznáva trovy konania a právneho zastúpenia podľa vyúčtovania,   ktorú sumu je povinné Mesto N. zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. F. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom mesta Nové Mesto nad Váhom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   299/2002-MsZ   a v konaní   vedenom   pod sp.   zn. 1689/2005/1,   postupom   Okresnej   prokuratúry   v Novom   Meste   nad   Váhom   v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 2006/02, Okresnej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.   zn.   Pd   2029/05   a uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   č.   k.   11   So   5/03-75 z 30. novembra 2004 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 32 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy.

1. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Pretože napadnuté postupy mesta N. v konaní vedenom pod sp. zn. 299/2002-MsZ a v konaní vedenom pod sp. zn. 1689/2005/1, postup Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 2006/02 a postup a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 So 5/03-75 z 30. novembra 2004 boli už právoplatne skončené pred viac ako dvomi mesiacmi pred podaním tejto sťažnosti, predmetná sťažnosť bola podaná v čase (5. mája 2005 odovzdaná na poštovú prepravu a 6. mája 2005 doručená ústavnému súdu), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť v týchto častiach posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Takýmto   právnym   prostriedkom   v   konaniach   podľa   zákona   č. 153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“) je aj ustanovenie § 31 a nasl. citovaného zákona, ktorý umožňuje využívať podnety prokurátorovi a ich vybavenie napádať aj opakovaným podnetom nadriadenému prokurátorovi.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ využil vo vzťahu k postupu Okresnej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 2029/05 uvedený postup podľa zákona o prokuratúre, hoci podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 179/04)   sa   tieto   podnety   považujú   za   efektívny   prostriedok   ochrany   práv   fyzických   aj právnických   osôb. Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   treba   v tejto   časti považovať za neprípustnú.

3. Nad rámec uvedeného, pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie „práva na súdnu a inú ochranu“ tým, že nebolo vyhovené jeho podnetom na podanie prokurátorských protestov proti napadnutým postupom mesta, ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu na podanie protestu nie je právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že oprávnenie na podanie protestu nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (mutatis mutandis I.   ÚS   38/02).   Z   tohto   dôvodu   prokurátor   ani nemohol   neakceptovaním   podnetov   sťažovateľa   na   podanie   prokurátorských   protestov spôsobiť namietané porušenia jeho práv.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2005