znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 106/02-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. L., t. č. Ústav na výkon väzby Nitra, vo veci porušenia jeho základného práva podľa   čl. 6 ods.   3 písm.   c)   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Ústavu pre výkon väzby v Nitre a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 1. augusta 2002 doručené podanie P. L., t. č. Ústav na výkon väzby Nitra (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon väzby v Nitre.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa od 3. septembra 2001 nachádza vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby v Nitre. Keďže nie je spokojný s pôsobením obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, má záujem obhajovať sa sám. Podľa jeho tvrdení však v Ústave na výkon väzby v Nitre nemá k dispozícii zákony, na základe ktorých by sa mohol obhajovať. V tejto   skutočnosti   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojho   práva   na   obhajobu   v tom   zmysle, v akom mu ho priznáva označené ustanovenie dohovoru. Žiada preto ústavný súd, aby tento „vyžiadal   a zabezpečil   dôkazy“   jeho   tvrdení,   rozhodol,   ktorý   orgán   je   zodpovedný   za namietaný   stav   a následne   sťažovateľovi   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 50 000 000 Sk (päťdesiat miliónov slovenských korún).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   21   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 114/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov knižničný fond ústavu sa dopĺňa o trestnoprávne predpisy (...). Podľa § 17 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) obvinený môže na zabezpečenie svojich práv podávať   sťažnosti   a žiadosti   štátnym   orgánom,   ktorých   odoslanie   je   ústav   povinný bezodkladne   zabezpečiť a evidovať.   Podľa   § 17   ods.   2 zákona o výkone   väzby ak o to obvinený   požiada,   umožní   sa   mu   rozhovor   s riaditeľom   ústavu   alebo   ním   povereným príslušníkom zboru; rozhovor sa mu umožní aj s osobou, ktorá v ústave vykonáva dozor nad výkonom   väzby   alebo   jeho   kontrolu.   V zmysle   §   18   ods.   1   zákona   č. 153/2001   Z.   z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde   sa   vykonáva   väzba   (...)   sa   dodržiavali zákony   a ostatné   všeobecne   záväzné právne prostriedky.

Sťažnosti a žiadosti obvinených podľa § 17 ods. 1 zákona o výkone väzby vrátane žiadostí podľa § 17 ods. 2 zákona o výkone väzby sú právnymi prostriedkami, ktoré zákon o výkone väzby v spojitosti so zákonom o prokuratúre poskytuje obvineným na ochranu ich práv a právom chránených záujmov. Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa   čl. 127 ústavy,   a teda   i podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv a slobôd   pred   ústavným   súdom.   Zo   sťažnosti   však   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   použil ktorýkoľvek   z právnych   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   o výkone   väzby   v spojitosti   so zákonom   o prokuratúre   poskytuje,   a že   by   sa   teda   zákonom   ustanoveným   spôsobom domáhal ochrany tých svojich práv, ktorých porušenie namieta.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných   práv   a slobôd,   a rozhodol   o nej   tak,   ako   je   to   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2002