SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 105/2026-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 54P/156/2023 zo 4. septembra 2024, rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/1/2025 z 5. februára 2025 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6CdoR/11/2025 z 28. októbra 2025 takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. januára 2026 (bez právneho zástupcu) sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a základného práva na vyjadrenie sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu označenými v záhlaví tohto uznesenia, ktorých zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie sa domáha spolu s návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ sa domáha ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a zároveň konštatuje, že sa obracia na Centrum právnej pomoci Košice.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného okresným súdom vo veci návrhu podaného ⬛⬛⬛⬛ o zvýšenie výživného na maloletého syna sťažovateľa.
3. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil sťažovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletého syna zvýšeným výživným 140 eur mesačne od 25. júla 2023 (výrok I), zároveň povolil sťažovateľovi zameškané výživné splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným (výrok II) a rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III).
4. Krajský súd napadnutým rozsudkom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
5. Dovolanie podané proti napadnutému rozsudku krajského súdu z dôvodu existencie vady zmätočnosti [§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] bolo napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietnuté ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.
6. Právny zástupca sťažovateľa (plná moc od 6. februára 2026) kochan advokáti s.r.o., Wuppertálska 3159/67, Košice, podaním doručeným ústavnému súdu 11. februára 2026 výslovne vzal v mene sťažovateľa späť ústavnú sťažnosť z 27. januára 2026 (správne z 22. januára 2026, pozn.), ktorú podal sťažovateľ ešte bez právneho zastúpenia, a žiadal, aby ústavný súd o ústavnej sťažnosti nekonal a doručené podanie považoval za nové podanie, nie ako dodatok k pôvodnému podaniu sťažovateľa.
II.
Rozhodnutie ústavného súdu
7. Podľa § 127 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
8. Vzhľadom na späťvzatie ústavnej sťažnosti sťažovateľom ústavný súd v súlade s citovaným § 127 zákona o ústavnom súde rozhodol o zastavení konania o tejto ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2026
Mi roslav Duriš
predseda senátu



