znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 105/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konanívedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako štátna príslušníčka Ruskejfederácie podala 11. februára 2013 na krajskom súde žalobu „o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu“, pretože bola zamietnutá jej žiadosť o obnovenie prechodného pobytuv Slovenskej republike na účely podnikania rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úraduhraničnej a cudzineckej polície v Bratislave a jej odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

3. Dňa 13. februára 2013 krajský súd vyzval sťažovateľku, či súhlasí s prerokovanímveci bez nariadenia pojednávania a 15. marca 2013 sťažovateľka krajskému súdu oznámila,že súhlasí s rozhodnutím krajského súdu bez nariadenia pojednávania.

4. Krajský súd bol v jej veci odvtedy nečinný, preto doručila 14. novembra 2014predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy,   ktorý   jej   sťažnosť   uznal   akodôvodnú.   Podpredseda   krajského   súdu   v odpovedi   na   jej   sťažnosť   z 1.   decembra   2014uviedol,   že   žalovaný   21.   februára   2013   nesúhlasil   s   prerokovaním   veci bez   nariadeniapojednávania a 20. marca 2013 doručil krajskému súdu vyjadrenie k žalobe. Okrem tohoz jeho   odpovede   vyplýva,   že   krajský   súd   vyzval   27.   novembra   2014   sťažovateľkuna zaplatenie   súdneho   poplatku,   a tiež   to,   že   vec   bude „prednostne   vytýčená na pojednávanie v mesiacoch január alebo február 2015“.

5.   Sťažovateľka   v dôsledku nečinnosti krajského súdu navrhuje, aby   ústavný   súdrozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013 porušenébolo a prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáhapriznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a úhrady trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie ktorých   nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K inýmdôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patríaj   ústavnoprávny   rozmer,   resp.   ústavnoprávna   intenzita   namietaných   pochybení,   resp.nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovanáv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

9. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je námietka porušenia jej základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov...

11.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   hoci   skutočnosti   uvádzané   sťažovateľkou   sú   ajdôvodné,   ako   to   vyplýva   z odpovede   krajského   súdu   na   jej   sťažnosť   na   prieťahy   z 1.decembra 2014, ale na druhej strane ešte celková doba konania pred krajským súdom dvaroky (ak navyše po podaní žaloby vo februári 2013 a tiež v novembri 2014 vykonával súdniektoré procesné úkony) je na hranici ústavnej akceptovateľnosti. Podpredseda krajskéhosúdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľku navyše ubezpečil, že vo veci bude nariadenépojednávanie v januári alebo februári 2015 (čo sa aj podľa zistenia ústavného súdu skutočneaj stalo, pretože krajský súd nariadil termín pojednávania na 27. február 2015), teda jejsťažnosť proti postupu krajskému súdu je   pre tento čas   zjavne neopodstatnená ̶ ⬛⬛⬛⬛ ̶ ⬛⬛⬛⬛ (podobneIII. ÚS 447/2010 a III. ÚS 333/2011).

12.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosťna prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon osúdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

13. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základným   právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 558/2014). Účinnosť takého právnehoprostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj zneniezákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcukonať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti jezistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhéhoodseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný naúčel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   Napokon   podľa   tretieho   odsekupredmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, žesťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, akje to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. Vsúvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov aleboiných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv aslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, jejedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkoukonania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

14. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľka nepočkala na vybavenie ňoupodanej   sťažnosti   na   prieťahy   podpredsedom   krajského   súdu,   ale   v podstate   súbežne(o necelý mesiac) po jeho odpovedi podala aj sťažnosť na ústavnom súde. Keďže jej sťažnosťvšak na krajskom súde nezostala bez odozvy, čím došlo k naplneniu podstaty a zmyslu tohtoinštitútu (sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch, pozn.), z uvedených dôvodovústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdemohol   odmietnuť   aj   pre   jej   neprípustnosť (napr.   IV.   ÚS   44/03,   II. ÚS   107/04,I. ÚS 182/2012).

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015