SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 105/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konanívedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako štátna príslušníčka Ruskejfederácie podala 11. februára 2013 na krajskom súde žalobu „o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu“, pretože bola zamietnutá jej žiadosť o obnovenie prechodného pobytuv Slovenskej republike na účely podnikania rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úraduhraničnej a cudzineckej polície v Bratislave a jej odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.
3. Dňa 13. februára 2013 krajský súd vyzval sťažovateľku, či súhlasí s prerokovanímveci bez nariadenia pojednávania a 15. marca 2013 sťažovateľka krajskému súdu oznámila,že súhlasí s rozhodnutím krajského súdu bez nariadenia pojednávania.
4. Krajský súd bol v jej veci odvtedy nečinný, preto doručila 14. novembra 2014predsedovi krajského súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy, ktorý jej sťažnosť uznal akodôvodnú. Podpredseda krajského súdu v odpovedi na jej sťažnosť z 1. decembra 2014uviedol, že žalovaný 21. februára 2013 nesúhlasil s prerokovaním veci bez nariadeniapojednávania a 20. marca 2013 doručil krajskému súdu vyjadrenie k žalobe. Okrem tohoz jeho odpovede vyplýva, že krajský súd vyzval 27. novembra 2014 sťažovateľkuna zaplatenie súdneho poplatku, a tiež to, že vec bude „prednostne vytýčená na pojednávanie v mesiacoch január alebo február 2015“.
5. Sťažovateľka v dôsledku nečinnosti krajského súdu navrhuje, aby ústavný súdrozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013 porušenébolo a prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáhapriznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a úhrady trov právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K inýmdôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patríaj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovanáv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
9. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je námietka porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S/32/2013.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov...
11. Ústavný súd konštatuje, že hoci skutočnosti uvádzané sťažovateľkou sú ajdôvodné, ako to vyplýva z odpovede krajského súdu na jej sťažnosť na prieťahy z 1.decembra 2014, ale na druhej strane ešte celková doba konania pred krajským súdom dvaroky (ak navyše po podaní žaloby vo februári 2013 a tiež v novembri 2014 vykonával súdniektoré procesné úkony) je na hranici ústavnej akceptovateľnosti. Podpredseda krajskéhosúdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľku navyše ubezpečil, že vo veci bude nariadenépojednávanie v januári alebo februári 2015 (čo sa aj podľa zistenia ústavného súdu skutočneaj stalo, pretože krajský súd nariadil termín pojednávania na 27. február 2015), teda jejsťažnosť proti postupu krajskému súdu je pre tento čas zjavne neopodstatnená ̶ ⬛⬛⬛⬛ ̶ ⬛⬛⬛⬛ (podobneIII. ÚS 447/2010 a III. ÚS 333/2011).
12. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosťna prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon osúdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
13. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 558/2014). Účinnosť takého právnehoprostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj zneniezákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcukonať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti jezistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhéhoodseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný naúčel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odsekupredmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, žesťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, akje to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. Vsúvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov aleboiných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv aslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, jejedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkoukonania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
14. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľka nepočkala na vybavenie ňoupodanej sťažnosti na prieťahy podpredsedom krajského súdu, ale v podstate súbežne(o necelý mesiac) po jeho odpovedi podala aj sťažnosť na ústavnom súde. Keďže jej sťažnosťvšak na krajskom súde nezostala bez odozvy, čím došlo k naplneniu podstaty a zmyslu tohtoinštitútu (sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch, pozn.), z uvedených dôvodovústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdemohol odmietnuť aj pre jej neprípustnosť (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 107/04,I. ÚS 182/2012).
15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015