znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 105/08-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   24.   septembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti Mgr. M. Š., H., zastúpenej advokátom Mgr. J. S., N., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 31/97 (v súčasnosti prebiehajúcom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5 C 286/2008) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 31/97 (v súčasnosti prebiehajúcom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5 C 286/2008) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 286/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr.   M.   Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000 Sk   (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr.   M.   Š. trovy   právneho zastúpenia   v sume   6 732 Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún) na účet jej právneho zástupcu Mgr. J. S., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2008 doručená sťažnosť Mgr. M. Š., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. J. S., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9   C   31/97   (v   súčasnosti   prebiehajúcom   na   Okresnom   súde   Piešťany   pod   sp.   zn.   5   C 286/2008).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 1. apríla 1997 podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 700 000 Sk smerujúcu proti V. K. a I. K. ako žalovaným, ktorá bola na tomto súde vedená pod sp. zn. 9 C 31/97.

Sťažovateľka sa ochrany svojich práv domáhala aj podaním sťažnosti na prieťahy v uvedenom konaní doručenej okresnému súdu 14. júna 2007. Predseda okresného súdu sťažnosť   sťažovateľky   vo   svojej   odpovedi   z 18.   júna   2007   vyhodnotil   ako   čiastočne opodstatnenú.

Prípisom z 3. januára 2008 okresný súd sťažovateľke oznámil, že spis v tejto veci bol 1. januára 2008 postúpený Okresnému súdu Piešťany.

Podľa   názoru   sťažovateľky   bol   okresný   súd   v predmetnej   veci   nečinný   až   do 1. januára   2008,   čím   porušil   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   v predmetnej   veci rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že:

„1. základné právo Mgr. M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9 C 31/1997 porušené bolo

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje   v   konaní   sp.   zn.   9   C   31/1997   konať   bez zbytočných prieťahov

3.   Mgr.   M.   Š.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   100.000,-Sk (slovom jedno stotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť Mgr. M. Š. do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia

4.   Mgr. M.   Š. priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   6.732,-Sk   (slovom šesťtisícsedmstotridsaťdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava   povinný zaplatiť na bankový účet právneho zástupcu Mgr. J. S... vedený v OTP Banke pobočka N.“

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vzal do úvahy, že konanie v tejto veci v čase podania sťažnosti už na okresnom súde neprebiehalo. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, mieru právnej neistoty, ktorú sťažovateľka dosiaľ znášala, ako i skutočnosť, že   predmetné   konanie   nebolo   okresným   súdom   skončené,   ale   po   desiatich   rokoch   len postúpené z dôvodu miestnej príslušnosti na novovytvorený Okresný súd Piešťany, t. j. súd toho istého stupňa, ústavný súd v záujme ochrany práv sťažovateľky po zistení, že spĺňa ďalšie ústavné i zákonné predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie prijal sťažnosť na ďalšie   konanie   v súlade   §   25   ods.   1   a 3   zákona   o ústavnom   súde   uznesením   č.   k. I. ÚS 105/08-9 z 10. apríla 2008.

Ústavný súd prípisom z 29. apríla 2008 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a uviedol, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa 2. júna 2008 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Piešťany č. Spr. 312/08 z 26. mája 2008, z ktorého vyplýva, že predseda okresného súdu postúpil výzvu ústavného súdu z 29. apríla 2008 Okresnému súdu Piešťany z dôvodu, že konanie vo veci sťažovateľky je od 1. januára 2008 vedené týmto súdom. Predsedníčka Okresného   súdu   Piešťany   sa   vyjadrila   len   k priebehu   konania   vedeného   týmto   súdom počnúc od 1. januára 2008 a oznámila, že dosiaľ žiadne úkony vo veci neboli vykonané. Zároveň uviedla: „K Vašej výzve týkajúcej sa ústneho pojednávania sa nemôžem vyjadriť, nakoľko z Vášho dožiadania vyplýva, že výzvu ste adresovali pánovi predsedovi Okresného súdu Trnava...

Právny zástupca   sťažovateľky   v stanovisku   zo 14.   júla 2008,   ktorým   reagoval   na vyjadrenie   predsedníčky   Okresného   súdu   Piešťany   z 26.   mája   2008,   uviedol,   že   sa pridržiava podanej sťažnosti a netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu svojím vyjadrením sp. zn. 1 SprV/159/08 z 20. augusta 2008 oznámil ústavnému súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   to,   že   právny   zástupca   sťažovateľky   a predseda   okresného   súdu oznámili,   že   netrvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie,   ústavný   súd v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   V súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   v rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku sťažovateľky na náhradu škody. Napadnuté konanie nemožno považovať po vecnej ani právnej stránke za zložité. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil niekoľko okolností, ktorými sťažovateľka prispela k doterajšej dĺžke konania v predmetnej veci.

Sťažovateľka opakovane menila svoj návrh (nevedela ho špecifikovať ani na prvom pojednávaní vo veci v roku 2000) a z toho dôvodu sama prostredníctvom svojho právneho zástupcu   žiadala   o jeho   odročenie,   čo   značnou   mierou   prispelo   k doterajšej   dĺžke posudzovaného súdneho konania.

Sťažovateľka   žiadala o odročenie   pojednávaní nariadených   v roku   2004   z dôvodu práceneschopnosti, pričom uviedla, že ukončenie práceneschopnosti oznámi a že sa vo veci vyjadrí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. To však neurobila a na následné výzvy okresného súdu reagovala až po urgenciách.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka   v   konaní   (II.   ÚS   3/00,   III. ÚS 46/04).   Ústavný   súd   zároveň   pri   posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 9 C 31/97 a v súčasnosti vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 286/2008 zistil tento priebeh konania:

Dňa   1.   apríla   1997   bolo   na   základe   sťažovateľkou   podaného   návrhu   na náhradu škody začaté konanie pred okresným súdom vedené pod sp. zn. 9 C 31/97. V priebehu súdneho   konania   sťažovateľka   niekoľkokrát   menila   svoj   návrh   (podaniami   doručenými okresnému súdu 5. mája 1997, 10. septembra 1997 a 31. júla 2000). Okresný súd vykonával úkony smerujúce k odstráneniu nedostatkov návrhu, k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu v nadväznosti na jeho zmeny a k príprave pojednávaní vo veci. Vo veci boli nariadené štyri pojednávania (29. máj 2000, 17. marec 2004, 26. máj 2004 a 27. september 2007), pričom prvé   tri   pojednávania   boli   bez   prerokovania   veci   odročené   z dôvodov   na   strane sťažovateľky   a termín   posledného   pojednávania   bol   zrušený   okresným   súdom   z dôvodu zmeny   zákonného   sudcu.   V činnosti   okresného   súdu   možno   ustáliť   dlhšie   obdobia nečinnosti v trvaní dvoch rokov (od doručenia zmeny návrhu 10. septembra 1997 do výzvy okresného   súdu   pre   sťažovateľku   na   doplatenie   súdneho   poplatku   zo 4.   októbra   1999) a v trvaní   jedného   roka   (od   doručenia   podania   sťažovateľky   18.   februára   2003   do pojednávania 17. marca 2004). Konanie okresného súdu v priebehu rokov 2005 až 2007 je charakterizované   opakovanými   výzvami   zo   strany   okresného   súdu   adresované sťažovateľke, aby oznámila, či trvá na svojom návrhu, resp. oznámila ďalšie návrhy na doplnenie   dokazovania   a záverečný   návrh.   Tento   postup   okresného   súdu   bol   vyvolaný skutočnosťou, že sťažovateľka žiadala o odročenie pojednávaní nariadených v roku 2004 z dôvodu práceneschopnosti, pričom uviedla, že ukončenie práceneschopnosti oznámi a že sa   vo   veci   vyjadrí   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu,   čo   však   neurobila   a   na následné   výzvy   okresného   súdu   reagovala   až   po   urgenciách.   Úkony   okresného   súdu v období rokov 2005 až 2007 možno čiastočne charakterizovať ako neefektívne, pretože napriek absencii akejkoľvek aktivity sťažovateľky vo vzťahu k ňou iniciovanému súdnemu konaniu bolo namieste, aby okresný súd pokračoval v prerokovaní a rozhodnutí jej veci aj bez   ďalších   vyjadrení   či   procesných   návrhov   z jej   strany.   Konanie   vo   veci   je   počnúc 1. januárom   2008   z dôvodu   miestnej   príslušnosti   k   novozriadenému   Okresnému   súdu Piešťany vedené týmto súdom.

Vychádzajúc z uvedeného a najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 31/97 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným   súdom,   neprikázal mu, aby vo veci   sp. zn. 9 C 31/97 konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že takéhoto príkazu sa nedomáhala voči okresnému súdu ani sťažovateľka, ako aj vzhľadom na to, že konanie počnúc 1. januárom 2008 už nie je vedené okresným súdom.

Pokiaľ   ide   o sťažovateľkou   navrhované   uloženie   príkazu   konať   vo   veci   bez zbytočných   prieťahov   Okresnému   súdu   Piešťany,   ústavný   súd   akceptoval   návrh sťažovateľky (vzhľadom na doterajšiu   dĺžku konania) a uložil mu povinnosť konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. ústavy, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a povahu prerokúvanej veci, ktorá   je   predmetom   posudzovaného   konania, ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom prípade   bude   pre   sťažovateľku   priznanie finančného   zadosťučinenia   v   sume   60 000   Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním pred ústavným súdom advokátom Mgr. J. S. Sťažovateľka ich požadovala uhradiť v sume 6 732 Sk.   Vzhľadom   na   to,   že   trovy   konania   požadované   sťažovateľom   neprekračovali   sumu podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008