znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 105/05-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu   Martin v konaní vedenom   pôvodne pod sp.   zn. 7 NcC   7/02 a neskôr pod sp. zn. 7 C 18/05, sp. zn. 9 C 20/05 a sp. zn. 19 C 20/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2005 doručená   sťažnosť   V.   K.,   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. K., K.,   ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 7 NcC 7/02 a neskôr pod sp. zn. 7 C 18/05, sp. zn. 9 C 20/05 a sp. zn. 19 C 20/05.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol,   že 3. októbra 2002 podal okresnému súdu sťažnosť proti zlúčeniu troch volebných okrskov do jedného volebného obvodu v súvislosti s komunálnymi voľbami v roku 2002. Okresný súd reagoval prípisom sp. zn. 7 NcC 7/02 až 23.   decembra   2002,   pričom   sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu   špecifikáciu   petitu 27. decembra   2002.   Neskôr   upozornil   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky (ďalej len „ministerstvo“) na neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní, pričom okresný súd mu odpovedal 3. februára 2004. Následne bol sťažovateľ predvolaný na spísanie zápisnice, na základe ktorej znova petit doplnil. Odpoveď z okresného súdu dostal až 26. októbra 2004, hoci uznesenie okresného súdu č. k. 7 NcC 7/02-61 je z 13. augusta 2004. Potom došlo   ku   ďalším   prieťahom   v konaní.   Podľa   názoru   sťažovateľa   bolo   povinnosťou okresného súdu rozhodnúť do troch dní od podania sťažnosti, pričom v skutočnosti okresný súd   urobil   tak   až   teraz   svojimi   uzneseniami   sp.   zn.   7   C   18/05,   sp.   zn.   9   C   20/05 a sp. zn. 19 C 20/05. Všetky tieto uznesenia boli sťažovateľovi doručené 28. apríla 2005.

Sťažovateľ je toho názoru, že došlo k porušeniu jeho základného práva. Požaduje prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal, a trvá aj na priznaní náhrady za nemajetkovú ujmu v sume od 30 000 Sk do 50 000 Sk a náhrady trov konania.

Z podania   sťažovateľa   z 3.   októbra   2002   adresovaného   a doručeného   okresnému súdu 3. októbra 2002, ktoré je označené ako „Sťažnosť proti zlúčeniu volebných okrskov do jedného volebného obvodu“, vyplýva, že podáva sťažnosť proti zlúčeniu troch mestských častí v M. do jedného volebného obvodu v súvislosti s vyhlásením volieb do Mestského zastupiteľstva   v M.   Je   toho   názoru,   že   takýto   postup   nie   je   v súlade   s čl.   30   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a odporuje   aj   §   9   ods.   4   zákona   Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Z prípisu okresného súdu sp. zn. 7 NcC 7/02 zo 16. decembra 2002 vyplýva, že súd žiada sťažovateľa presne špecifikovať petit návrhu, keďže ide o návrhové konanie, pričom v podaní sťažovateľa   nie je ani označený   odporca,   teda   subjekt,   proti   ktorému   podanie smeruje. Sťažovateľ má tiež navrhnúť konkrétne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Pokiaľ tak sťažovateľ neurobí do 10. januára 2003, okresný súd s poukazom na ustanovenie § 43 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.

Z odpovede   sťažovateľa   z 23.   decembra   2002   doručenej   okresnému   súdu 27. decembra   2002   vyplýva,   že   sťažovateľ   upresňuje,   že   jeho   podanie   smeruje   proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva v M. a voči primátorovi mesta M.. Požaduje vyhlásiť uznesenie   Mestského   zastupiteľstva   v M.   č.   65/02   z 28.   júna   2002   za   protiústavné a nezákonné, ako aj toto uznesenie zrušiť. Ďalej žiada vyhlásiť komunálne voľby vykonané 6. a 7. decembra 2002 za neplatné, ďalej vyhlásiť pre nové voľby jednomandátový volebný obvod a tiež požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vypísanie nových komunálnych volieb.

Z prípisu podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 1623a/03 z 3. februára 2004 vyplýva,   že   ministerstvo   postúpilo   okresnému   súdu   sťažnosť   podanú   sťažovateľom   na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 7 NcC 7/2002. Pôvodný zákonný sudca JUDr. M. D. vypracoval úradný záznam 8. decembra 2003, v ktorom uviedol, že ako obyvateľ T., ktorý sa   so   sťažovateľom   stretáva,   cíti   sa   byť   vo   veci   zaujatý.   Opatrením   predsedu   súdu z 15. decembra   2003   bol   tento   sudca   vylúčený   z konania   a rozhodovania   a náhodným výberom bola 16. decembra 2003 určená za zákonnú sudkyňu JUDr. M. G. Na základe uvedených skutočností treba sťažnosť považovať za čiastočne opodstatnenú, a to pokiaľ ide o prieťahy   v konaní od   20.   januára   2003   do   8. decembra   2003.   Celková   dĺžka   konania zodpovedá   nadmernému   pracovnému   zaťaženiu   zákonného   sudcu   a dlhodobo   súvisí s nedostatkom sudcov na okresnom súde.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 7 NcC 7/02-61 z 13. augusta 2004 vyplýva, že návrhy sťažovateľa na vyhlásenie komunálnych volieb konaných v M. 6. a 7. decembra 2002 za neplatné, na vyhlásenie jednomandátového volebného obvodu v T. a na vypísanie nových   komunálnych   volieb   v M.   sa   vylučujú   na   samostatné   konanie.   Podľa   názoru okresného súdu sa tieto veci na spoločné konanie nehodia, lebo je nutné jednotlivo posúdiť právomoc súdu na konanie o týchto návrhoch.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 7 C 18/05 z 5. apríla 2005 vyplýva, že konanie o vyhlásenie   jednomandátového   volebného   obvodu   v T.   pre   nové   komunálne   voľby   sa zastavuje   s tým,   že   po   právoplatnosti   uznesenia   bude   vec   postúpená   Mestskému zastupiteľstvu   v M.   Podľa   názoru   okresného   súdu   nie   je   v jeho   právomoci   konať a rozhodnúť   o návrhu,   pretože   ide   o vec,   ktorá   patrí   do   kompetencie   Mestského zastupiteľstva v M.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 C 20/05 z 5. apríla 2005 vyplýva, že konanie o vyhlásenie komunálnych volieb konaných v M. 6. a 7. decembra 2002 za neplatné sa zastavuje   s tým,   že   po   právoplatnosti   uznesenia   bude   vec   postúpená   na   prejednanie a rozhodnutie   ústavnému   súdu.   Podľa   názoru   okresného   súdu   konať   a rozhodnúť o neplatnosti   komunálnych   volieb   nepatrí   do   právomoci   okresného   súdu,   ale ústavného súdu.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 19 C 20/05 z 5. apríla 2005 vyplýva, že konanie o vypísanie nových komunálnych volieb v M. bolo zastavené s tým, že po právoplatnosti uznesenia   bude   vec   postúpená   predsedovi   Národnej   rady   Slovenskej   republiky.   Podľa názoru okresného súdu nie je v jeho právomoci rozhodnúť o vypísaní nových komunálnych volieb, lebo takúto právomoc má predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právom na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ pre záver o možnom porušení uvedených základných práv.

Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, ktoré nemalo náležitosti.   Na   výzvu   okresného   súdu   sťažovateľ   chýbajúce   náležitosti   doplnil 27. decembra   2002.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   z doplneného   návrhu   vyplynulo   bez pochybností,   že   sťažovateľom   uplatnené   požiadavky   na   súdnu   ochranu   nepatria   do právomoci   všeobecného   súdu.   Potvrdzujú   to   platné   právne   predpisy,   podľa   ktorých rozhodovanie   o volebných   obvodoch   je   vecou   príslušného   obecného,   resp.   mestského zastupiteľstva, skúmanie platnosti volieb je kompetenciou   ústavného súdu a vyhlásenie nových   volieb   je   v právomoci   predsedu   Národnej   rady   Slovenskej   republiky.   K tomuto záveru dospel napokon aj okresný súd, keď 5. apríla 2005 zastavil konania pre nedostatok právomoci.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   účelom   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   (v   primeranej   lehote)   je odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným   prerokovaním   sa   právna   neistota   dotknutej   osoby   neodstráni.   Ústavný   súd zdôrazňuje, že čl. 48 ods. 2 ústavy obsahuje ústavný záujem na tom, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu v občianskom súdnom alebo inom súdnom konaní.

Predpokladom na to, aby sa realizoval tento ústavný záujem, je to, aby účastník súdneho konania uplatnil svoje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy, ktorý ustanovuje, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej   ochrane ustanoví zákon.   V posudzovanej   veci   je to   Občiansky   súdny   poriadok. K podmienkam riadneho prístupu k súdnej ochrane patrí aj to, že účastník podá návrh na začatie konania vo veci, ktorá patrí do právomoci všeobecného občianskoprávneho súdu. Len také uplatnenie základného práva na súdnu ochranu zakladá účastníkovi nielen reálne zabezpečenie tohto základného práva, ale aj základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa názoru ústavného súdu ak účastník uplatní základné právo na súdnu ochranu bez toho, aby splnil podmienky o súdnej a inej právnej ochrane (čl. 46 ods. 4 ústavy), napríklad uplatní nárok na súdnu ochranu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy, § 7 a iné Občianskeho súdneho poriadku), ale do právomoci iného orgánu verejnej moci, nemôže trvať na tom, aby sa v tomto konaní odstraňoval stav jeho právnej neistoty, teda nemôže trvať na tom, aby sa vydalo rozhodnutie vo veci samej. Takýmto uplatnením nároku na súdnu ochranu sa táto právna neistota nemôže odstrániť. Treba   dodať,   že za   odstránenie právnej   neistoty   sa   zásadne   nedá   považovať zastavenie konania a postúpenie veci inému orgánu verejnej moci než súdu, tak ako to napokon aj judikoval okresný súd v tejto veci bez zreteľa na to, že konal a rozhodoval vyše dvoch rokov.

V takom   prípade   je preto námietka   sťažovateľa   o porušení   základného práva   na konanie bez zbytočných prieťahov zjavne neopodstatnená. Uplatnením súdnej ochrany bez splnenia zákonom vyžadovaných podmienok na konanie všeobecného súdu (napríklad § 103 Občianskeho súdneho poriadku) totiž nedošlo   k tomu, aby sa rozvinuli procesné vzťahy, ktorých účelom bolo odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania, ktorý požiadal o súdnu ochranu v zmysle § 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005