znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 105/04-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť J. M., Č., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 p o r u š i l právo J. M.,   aby sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   zaručené   v čl.   48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   M.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30   000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Čadca povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16 026 Sk (slovom šestnásťtisícdvadsaťšesť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. S. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   z 9. júna 2004 č. k. I. ÚS 105/04-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M., bytom Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   spolu   s ďalšími   navrhovateľmi   podal 13. januára   1997   okresnému   súdu   žalobný   návrh   na určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam. Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. Nc 2313/97. Po zaplatení súdneho poplatku bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 94/98. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd v tejto veci nekoná plynule a postupuje vo veci nehospodárne. Od podania návrhu až do podania tejto ústavnej sťažnosti súd vo veci nariadil len dve pojednávania napriek tomu, že sťažovateľ nariadenie pojednávaní viackrát urgoval (7. októbra 1998, 15. januára 1999, 28. marca 2000, 10. októbra 2003). Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd v napadnutej veci svojou nečinnosťou porušuje jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 o určenie vlastníckeho práva bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98 konal bez zbytočných prieťahov.

J. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk (slovom jednostotisíc korún), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Podaním z 11. augusta 2004 právny zástupca sťažovateľa upresnil návrh na úhradu trov konania nasledovne:

„Uplatňujeme si trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci – prevzatie a príprava zastúpenia plus návrh po 4 270,- Sk, 2 režijný paušál po 128,- Sk, stanovisko k vyjadreniu predsedníčky OS 4 535,- Sk, plus režijný paušál 136,- Sk, celkom 13 467,- Sk, DPH 19 % 2 559,- Sk, celková cena s DPH: 16 026,- Sk – na účet právneho zástupcu JUDr. M. S.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. A. P., listom z 27. júla 2004 sp. zn.   Spr   9/04-ÚS   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 11. augusta 2004.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že: „Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   ústavného   správa   v neprimeraných   časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu v presne vymedzených obdobiach, ku ktorým sa vyjadrujem nasledovne:

1) v čase od 22. 5. 1998 do 19. 3. 1999 – nesúhlasím s tvrdením, že súd po dobu 10 mesiacov   nekonal.   Na   pojednávaní   dňa   22.   5.   1998   boli   vykonané   procesné   výsluchy prítomných   účastníkov.   Nezúčastnili   sa   odporcovia   1,   2,   4,   5,   preto   súd   pojednávanie odročil   za   účelom   ich   opätovného   predvolania   k procesnému   výsluchu.   Zároveň   uložil navrhovateľom (teda aj sťažovateľovi) upraviť návrh podľa geometrického plánu a jednak ohľadom tých parciel, o ktorých navrhovatelia uznávajú, že patria odporcom,

-dňa   26.   5.   1998   –   navrhovatelia   súdu   doručili   čiastočné   späťvzatie   návrhu   na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a upravený návrh,

-dňa 29. 6. 1998 súd doručuje účastníkom upravený návrh na vyjadrenie,

-27. 8. 1998 – súd doručuje opätovne upravený návrh jednému z odporcov z dôvodu závady v doručení,

-11.   10.   1998   –   súd   vyzýva   odporcov   o vyjadrenie,   či   súhlasia   s čiastočným späťvzatím návrhu,

-20. 1. 1999 – súd vytyčuje termín pojednávania na 19. 3. 1999.

Tvrdím,   že   v období   od   22.   5.   1998   do   13.   3.   1999   nečinnosť   súdu   nebola. V uvedenom   období   súd   procesne   riešil   podania   sťažovateľa,   t.   j.   podané   čiastočné späťvzatie žaloby a upravený návrh. Procesné postupy, ktoré súd vykonal bezprostredne súviseli s vybavovaním veci, považujem ich za úkony efektívne.

2) v čase od 11. 5. 1999 do 31. 7. 2000 – súd nariadil ohliadku na mieste samom – navrhovateľa a odporcu v r. 1 vyzval na zloženie zálohy na trovy ohliadky, posledná záloha bola zaplatená odporcom v r. 1 dňa 3. 9. 1999. Súd v zimných mesiacoch ohliadku vykonať nemohol a prípisom zo dňa 31. 3. 2002 sťažovateľovi aj písomne oznámil, že ohliadka bude vykonaná   po   zídení   snehu   a čiastočnom   vysušení   terénu.   Túto   okolnosť   považujem   za objektívnu skutočnosť, nie za subjektívny prieťah a nečinnosť súdu.

3) Obdobie od 27. 5. 2002 do 3. 6. 2003 – znalecký posudok bol súdu doručený 4. 6. 2002, nakoľko znalec nepredložil dostatočný počet znaleckých posudkov, súd ho dňa 12. 7. 2002 vyzval na predloženie potrebného počtu vyhotovení a dňa 26. 11. 2002 doručil znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom.

-dňa   29.   11.   2002   súd   uznesením   vykonal   likvidáciu   znalečného   a uznesenie doručoval účastníkom,

-dňa 17. 12. 2002 sťažovateľ vzhľadom na obsah znaleckého posudku si uplatnil novú úpravu rozsudočného návrhu,

-súd pri tom mal závady pri doručovaní tak znaleckého posudku ako aj uznesenia o znalečnom účastníkom konania,

-konajúca sudkyňa od 13. 2. 2003 do 16. 4. 2003 bola práceneschopná, túto okolnosť považujem za objektívnu okolnosť nie za subjektívny prieťahy,

-dňa 3. 6. 2003 súd vyzýva zástupcu sťažovateľa JUDr. S. na predloženie potrebného počtu   vyhotovení   rozsudočného   návrhu,   aby   mohol   doručiť   všetkým   účastníkom konania.

Pokiaľ   sa   v sťažnosti   vytýka   neefektívnosť   pri   výzvach   súdu   na   predloženie potvrdenia   o bonite   pôdy,   zaplatenie   súdneho   poplatku,   predloženie   potvrdenia o neznámom pobyte odporcov mám za to, že účastníci konania sú tiež povinní prispieť k tomu, aby súd mohol vo veci čo najrýchlejšie konať, tvrdím, že povinnosťou sťažovateľa bolo všetky žiadané listiny predložiť spolu s podaným návrhom a zaplatiť súdny poplatok ako poplatník a ak by tak učinil, súd mohol v konaní rýchlejšie postupovať.

Z hľadiska predmetu konania považujem právnu vec za skutkovo náročnú, rieši sa otázka určenia vlastníckeho práva, v konaní bola vykonaná ohliadka, znalecké dokazovanie. Správanie sa účastníkov tiež prispelo k predĺženiu súdneho konania, súd zástupcu sťažovateľa viackrát vyzval na doplnenie a predkladanie rôznych listín,

-zástupca sťažovateľa viackrát upravoval v priebehu konania rozsudočný návrh, takže až do obdržania znaleckého posudku v novembri 2002 tvrdím, že nemal nejasný sám účastník konania predmet sporu,

-poukazujem aj na to, že súd s obtiažami postupoval pri doručovaní listín odporcom najmä v rade 3, 4, ktorí na uvedenej adrese označenej v návrhu na začatie konania sú neznámi, preto súd musel pristúpiť aj k zisteniu ich adresy jednak cez CEPO a jednak v priebehu vedeného konania v novembri 2003 u odporcu v r. 3 zistil, že ten zomrel   ešte   21.   1.   1999   –   ktorú   skutočnosť   sťažovateľ   ako   dôležitú   súdu   vôbec neoznámil   a jedná   sa   pri   tom   o prekážku   postupu   v konaní,   nakoľko   súd   bude povinný konať s okruhom dedičov po neb.   odporcovi v r. 3.   Doposiaľ sťažovateľ nepodal súdu upravený návrh o okruh dedičov po neb. odporcovi,

-dňa 23. 2. 2004 z dôvodu odchodu konajúcej sudkyne na dôchodok som spis pridelila na ďalšie konanie inému sudcovi, ktorý sa musel s rozsiahlym spisovým materiálom oboznámiť, vytvoriť si ďalší procesný náhľad na vedenie konania,

-súd úkonom zo dňa 25. 6. 2004 vyzýva zástupcu sťažovateľa na oznámenie adresy pobytu odporkyne v r. 4, požiadal Správu katastra Čadca o výpis z listu vlastníctva a o úplný   pozemnoknižný   výpis   spornej   pozemnoknižnej   vložky,   teda   dopĺňa dokazovanie.

Z týchto dôvodov s podanou sťažnosťou nesúhlasím, žiadam o jej zamietnutie.“

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„Nesúhlasíme   s tvrdením   predsedníčky   Okresného   súdu   v Čadci,   že   okresný   súd vykonával úkony efektívne a bez prieťahov. K bodu 1

Za obdobie od 22. 5. 1998 do 19. 3. 1999 je zrejmé, že okresný súd konal neefektívne a nesústredene, keď doručoval upravený návrh na vyjadrenie dňa 29. 6. 1998 a následne 19. 10. 1998 vyzval odporcov na vyjadrenie, či súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu. Tento úkon zrejme mohol byť vykonaný jedným podaním smerom k účastníkom a súd zjavne konal neefektívne. K bodu 2

V čase od 11. 5. 1999 do 31. 7. 2000 súd nariadil ohliadku na mieste samom a vyzval na zloženie zálohy, pričom súd vraj v zimných mesiacoch nemohol vykonať ohliadku, čo považuje za objektívnu skutočnosť.

Keď   berieme   do   úvahy,   že   ide   o obdobie   14   mesiacov,   nemožno   sa   stotožniť s názorom predsedníčky okresného súdu, že ide o objektívnu skutočnosť a ohliadka mohla byť vykonaná až po zídení snehu, keď zo 14 mesiacov tohto obdobia sneh bol maximálne 3 – 4   mesiace   a teda   za   ďalších   10   mesiacov   mohol   okresný   súd   ohliadku   bez   problémov vykonať. K bodu 3

V období od 27. 5. 2002 do 3. 6. 2003 – doručovanie znaleckého posudku – 11 mesiacov i napriek tomu, že nebol zo strany znalca predložený potrebný počet vyhotovení, je doba zjavne neprimeraná (okresný súd mal napr. možnosť vyhotoviť fotokópie vo svojej réžii a nemusel čakať na doručenie kópií od znalca zjavne neprimeranú dobu).

Z týchto dôvodov je zrejmé, že sťažnosť je dôvodná a zo strany okresného súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a žiadame sťažnosti vyhovieť.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 94/98:

Dňa 13. januára 1997 podal sťažovateľ (spolu s ďalšou navrhovateľkou) okresnému súdu   žalobný   návrh   na určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   proti   deviatim odporcom. Veci bola pridelená sp. zn. Nc 2313/97.

Dňa   6.   februára   1997   súd   vyžiadal   z archívu   súvisiace   dedičské   spisy   a požiadal o zapožičanie notárskeho spisu.

Dňa 25. júna 1997 súd vyzval navrhovateľov na predloženie potvrdenia o bonite pôdy, ktorá je predmetom konania.

Dňa 22.   júla 1997 právny   zástupca   sťažovateľa doručil   súdu   potvrdenie o bonite predmetnej pôdy.

Dňa 22. septembra 1997 súd vyzval navrhovateľov, aby zaplatili súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

Dňa   1.   októbra   1997   sťažovateľ   cestou   svojho   právneho   zástupcu   uhradil   súdny poplatok.

Dňa   17.   novembra   1997   konajúci   sudca   dal   úpravou   kancelárii   okresného   súdu pokyn, aby k veci boli pripojené ďalšie dedičské spisy.

Začiatkom roka 1998 bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 94/98. Dňa   13.   februára   1998   súd   vyzval   navrhovateľov,   aby   predložili   potvrdenia o neznámom pobyte odporcov v 7. - 9. rade.

Dňa   27.   februára   1998   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   súdu   potvrdenie Mestského úradu v Čadci o neznámom pobyte odporcov v 7. - 9. rade.

Dňa 30. marca 1998 okresný súd vydal uznesenie, ktorým pre odporcov v 7. - 9. rade ustanovil opatrovníčku.

Dňa 30. marca 1998 bolo nariadené pojednávanie na 12. máj 1998. Tento termín pojednávania bol však zrušený a odročený na 22. máj 1998.

Dňa 22. mája 1998 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sa nariadilo opätovné predvolanie odporcov v 1., 2., 4. a 5. rade a navrhovateľom sa uložila povinnosť, aby upravili svoj žalobný návrh.

Dňa 28. mája 1998 právny zástupca sťažovateľa doručil súdu „čiastočné späťvzatie návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 13. 1. 1997“.

Dňa   29.   júna   1998   okresný   súd   uznesením   vyzval   odporcov,   aby   sa   vyjadrili k upravenému žalobnému návrhu.

Dňa   27.   augusta   1998   súd   opätovne   doručil   upravený   žalobný   návrh   jednému z odporcov z dôvodu závady v doručení.

Dňa 19. októbra 1998 okresný súd vyzval odporcov v 1., 2., a 3. rade, ako aj zástupcu odporcov   vo   4.   -   6.   rade   a opatrovníčku,   aby   oznámili   súdu,   či   súhlasia   s čiastočným späťvzatím návrhu.

Dňa 20. januára 1999 súd nariadil pojednávanie na 19. marec 1999. Dňa 19. marca 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   za   účelom   vykonania   ohliadky   na   mieste   samom.   Navrhovateľom   uložil   súd povinnosť, aby na trovy ohliadky zložili zálohu.

Dňa 20. mája 1999 sťažovateľ uhradil trovy miestnej ohliadky. Dňa 19. augusta 1999 súd vydal uznesenie, ktorým sa odporcom uložila povinnosť zaplatiť trovy miestnej ohliadky.

Dňa 3. septembra 1999 bola odporcom v 1. rade zaplatená posledná záloha na trovy miestnej ohliadky.

Dňa 31. marca 2000 súd oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa, že v zimných mesiacoch nebolo možné vykonať ohliadku na mieste samom a táto bude vykonaná po zídení snehu a čiastočnom vysušení terénu.

Dňa 19. júna 2000 súd nariadil miestnu ohliadku na 31. júl 2000.

Dňa 31. júla 2000 sa uskutočnila vo veci miestna ohliadka. Dňa   5.   februára   2001   konajúca   sudkyňa   zistila,   že   v súvisiacej   veci   sa   vedie   na okresnom súde konanie pod sp. zn. 7 C 885/88, avšak ani na jej opakovaný pokyn nebolo možné pripojiť predmetný spis k napadnutej veci, pretože do 29. septembra 2001 uvedené konanie nebolo právoplatne skončené.

Dňa 14. februára 2002 okresný súd uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie.

Dňa 4. júna 2002 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok. Dňa   12.   júla   2002   súd   vyzval   znalca   na   predloženie   ešte   štyroch   exemplárov znaleckého posudku.

Dňa   28.   augusta   2002   znalec   doručil   súdu   ďalšie   štyri   exempláre   znaleckého posudku.

Dňa 26. novembra 2002 súd nariadil doručenie predmetného znaleckého posudku účastníkom konania.

Dňa 29. novembra 2002 súd uznesením vykonal likvidáciu znalečného a uznesenie doručoval účastníkom.

Dňa 17. decembra 2002 právny zástupca sťažovateľa vzhľadom na obsah znaleckého posudku doručil súdu „úpravu rozsudočného návrhu“.

Dňa 3. júna 2003 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby upravený rozsudočný návrh bol doručený odporcom v 1. a 2. rade na vyjadrenie a aby právny   zástupca   sťažovateľa   bol   vyzvaný   na   doloženie   ešte   štyroch   exemplárov   tohto návrhu.

Dňa   6.   októbra   2003   bolo   súdom   vydané   uznesenie,   ktorým   uložil   niektorým odporcom (ktorí sa ešte nevyjadrili) vyjadriť sa k upravenému rozsudočnému návrhu. Dňa 18. novembra 2003 konajúca sudkyňa dala úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby bol k spisu pripojený ďalší dedičský spis a aby bola zistená adresa odporkyne v 4. rade.

Dňa 21. novembra 2003 kancelária okresného súdu zaznamenala, že ostatne žiadaný dedičský spis nie je možné pripojiť, pretože tento spis je pripojený ku spisu sp. zn. 7 C 885/88 a tento bol 30. októbra 2003 zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa   28.   novembra   2003   Centrálna   evidencia   pobytu   obyvateľov   Slovenskej republiky oznámila súdu, že „Mgr. A. S. býva v Č.“.

Dňa 23. februára 2004 z dôvodu odchodu konajúcej sudkyne do dôchodku bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie inému sudcovi.

Dňa 25. júna 2004 konajúci sudca dal úpravou kancelárii okresného súdu pokyn, aby bol k spisu pripojený dedičský spis a zistila sa adresa odporkyne v 4. rade a aby bol právny zástupca sťažovateľa vyzvaný na oznámenie adresy odporcu v 3. rade.

Dňa 28. júna 2004 vyššia súdna úradníčka zistila závady v doručovaní. Dňa   29.   júna   2004   vyššia   súdna   úradníčka   žiadala   listy   vlastníctva   z katastra nehnuteľností.

Dňa 17. augusta 2004 vyššia súdna úradníčka nariadila doručovanie cestou polície. Dňa   31.   augusta   2004   sa   opätovne   doručil   rozšírený   návrh   všetkým   účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedenom pod sp. zn. 4 C 94/98, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I.   ÚS 54/02, II.   ÚS 32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   najmä   s viacerými   účastníkmi   konania môže   predstavovať   určitý   stupeň   zložitosti   súvisiaci   s ustálením   skutkového   stavu   často znaleckým dokazovaním, ako aj zmenou jeho účastníkov v priebehu konania, ako tomu bolo aj v danom prípade. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   konštatoval,   že   predĺženie   napadnutého   konania   v jeho prvej fáze ovplyvnil aj samotný sťažovateľ nezaplatením súdneho poplatku za podaný návrh. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (pozri napr. I. ÚS 40/02), podľa ktorej požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   obsahové   a formálne   náležitosti.   K nim   možno zaradiť aj zaplatenie súdneho poplatku už pri podaní návrhu.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté občianskoprávne konanie sa začalo 13. januára 1997, teda pred viac ako šesť a pol rokmi. Okresný súd bol pritom v predmetnej veci nečinný už po zaplatení súdneho poplatku najmä v období od 3. septembra 1999 (keď bola zaplatená posledná záloha na trovy miestnej ohliadky) do 19. júna 2000 (keď súd nariadil termín miestnej ohliadky). V tejto súvislosti argument súdu, že miestna ohliadka mohla byť vykonaná iba „po zídení snehu a čiastočnom vysušení terénu“, neobstojí, pretože v danom prípade miestna ohliadka mohla   byť   evidentne   vykonaná   ešte   aj   do   napadnutia   snehu.   Okresný   súd   bol   ďalej v napadnutej veci nečinný aj od 31. júla 2000 (keď sa uskutočnila vo veci miestna ohliadka) do 14. februára 2002 (keď súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie). Medzi uvedenými dátumami súd iba zisťoval, či sa na okresnom súde vedie súvisiace konanie, a po zistení, že tomu tak je, už na právoplatné ukončenie tohto konania nepovažoval za potrebné vyčkať a aj bez toho nariadil znalecké dokazovanie. Okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný aj od 28. augusta 2002 (keď znalec doručil súdu aj ďalšie štyri exempláre   znaleckého   posudku)   do   26.   novembra   2002   (keď   súd   nariadil   doručenie znaleckého posudku účastníkom konania) a od 17. decembra 2002 (keď sťažovateľ doručil súdu svoj upravený rozsudočný návrh) do 3. júna 2003 (keď návrh bol doručený odporcom v 1. a 2. rade na vyjadrenie). Vo všetkých uvedených obdobiach nebol postup okresného súdu zjavne bez zbytočných prieťahov počas celkom najmenej troch rokov, počas ktorých súd nevykonával vo veci žiadne úkony, ale ani v roku 2004 súd nevykonával efektívne úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Medzi skutočnosťami, ktorými sa túto dĺžku snažila ospravedlniť predsedníčka okresného súdu, ústavný   súd   nezistil   žiadnu   takú   skutočnosť,   na   ktorú   by   bolo   možné   v súlade   s jeho doterajšou judikatúrou prihliadnuť (napr. II. ÚS 48/96, I. ÚS 28/01, I. ÚS 159/02). Ústavný súd je toho názoru, že namietaná dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti občianskoprávneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom pod sp. zn. 4 C 94/98 a po zaplatení súdneho poplatku ani nebola vyvolaná správaním sťažovateľa, tak ako to tvrdila predsedníčka okresného súdu, hoci ústavný súd uznáva, že za iných okolností môžu byť nedostatky (nejasnosť) žalobného návrhu, jeho časté zmeny atď. posúdené ako dôvod   vzniknutých   prieťahov,   ktoré   treba   plne   pripísať   na   vrub   sťažujúcemu   sa navrhovateľovi.   V každom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   aj   proti   správaniu navrhovateľa, ktoré spôsobuje prieťahy v súdnom konaní alebo ho neprimerane predlžuje, Občiansky súdny poriadok poskytuje všeobecnému súdu viaceré procesné prostriedky, ktoré dovoľujú   za   dodržania   všetkých   garancií   spravodlivého   procesu   v zmysle   v čl.   46 a nasl. ustanovení   siedmeho   oddielu   druhej   hlavy   ústavy,   resp.   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ukončiť toto správanie účastníka konania. Vzhľadom na uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v napadnutom   konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   a od zaplatenia súdneho poplatku ani správaním účastníkov konania, ale sú dôsledkom postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva   sťažovateľa   na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práva sťažovateľa, najmä vzhľadom na dlhodobú nečinnosť okresného súdu, ale aj na správanie sťažovateľa považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania   v   uplatnenej   výške   16   026   Sk   z dôvodu   trov   jeho   právneho   zastúpenia advokátom JUDr. M. S.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti z 15. januára 2004 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 11. augusta 2004). Za tri úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume trikrát po 4 534 Sk a režijný paušál trikrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 14 010 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu   2   559,30   Sk,   t.   j.   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   celkove zaokrúhlene sumu spolu 16 680 Sk.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a tieto trovy vyčíslil v sume 16 026 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2004