znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 105/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom R., vo veci porušenia práva na spravodlivé rozhodnutie v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13 C 665/97 a 17 C 1299/97 a na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12 C 435/98, 17 C 302/97, 20 C 746/99 a 12 C 367/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2003 doručená sťažnosť M. K., bytom R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia práva na spravodlivé   rozhodnutie   v konaniach   vedených   na   Okresnom   súde   Košice   I (ďalej   len „okresný súd I“) pod sp. zn. 13 C 665/97 a 17 C 1299/97 a na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd II“) pod sp. zn. 12 C 435/98, 17 C 302/97, 20 C 746/99 a 12 C 367/98.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva na spravodlivé rozhodnutie vo vyššie označených veciach s tým, aby ústavný súd označené rozsudky zrušil a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že vo vyššie uvedených konaniach okresný súd I a okresný súd II zaviazal sťažovateľa zaplatiť v prospech viacerých žalobcov rôzne čiastky titulom diét za vykonanú zahraničnú služobnú cestu. Podľa názoru sťažovateľa neboli náležite zohľadnené všetky okolnosti týchto prípadov, a to najmä tá skutočnosť, že podľa zmluvy o dielo mali zamestnanci zabezpečenú stravu v rozsahu jedného hlavného jedla a zahraničné diéty mala uhradiť   žalobcom   firma   STAVEX,   ktorá   však   doposiaľ   tieto   peniaze   sťažovateľovi nepoukázala. Taktiež sa nevzalo do úvahy, že garantom týchto platieb bola na základe uznesenia vlády Slovenská republika.

Z dokladov   predložených   sťažovateľom   a   zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že rozsudok   okresného   súdu   I   č. k.   13   C   665/97-20   zo   17. februára   2000   nadobudol právoplatnosť 26. apríla 2000.

V konaní   vedenom   na   okresnom   súde   I pod   sp.   zn.   17   C   1299/97   uznesením z 21. novembra 1997 bol nárok žalobcu R. N. proti sťažovateľovi vylúčený na samostatné konanie. Toto sa potom ďalej viedlo pod sp. zn. 17 C 139/98 a neskôr pod sp. zn. 17 C 638/00. Vec doposiaľ nie je ukončená, pričom termín ďalšieho pojednávania je určený na 28. máj 2003.

V konaní vedenom na okresnom súde II pod sp. zn. 12 C 435/98 bol rozsudok č. k. 12   C   435/98-36   z 24.   júna   1999   vo   veci   samej   potvrdený   rozsudkom   Krajského   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 16 Co 244/00-64 z 22. februára 2001, pričom proti uvedenému rozsudku bolo podané dovolanie ešte 10. mája 2001.

V konaní vedenom na okresnom súde II pod sp. zn. 17 C 302/97 nadobudol rozsudok č. k. 17 C 302/97-60 z 24. marca 1999 právoplatnosť 15. júna 1999.

V konaní   vedenom   na   okresnom   súde   II   pod   sp.   zn.   20   C   746/99   bol   vydaný rozsudok   25.   októbra   2000,   pričom   krajský   súd   ho   potvrdil   29.   novembra   2001 a právoplatnosť nadobudol 12. februára 2002.

V konaní vedenom na okresnom súde II pod sp. zn. 12 C 367/98 nadobudol rozsudok č. k. 12 C 367/98-47 z 13. júna 2000 právoplatnosť 12. septembra 2000.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť smerujúcu proti konaniam vedeným na okresnom súde I pod sp. zn. 13 C 665/97 a na okresnom súde II pod sp. zn. 12 C 435/98, 17 C 302/97, 20 C 746/99 a 12 C 367/98 považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Vo veciach vedených na okresnom súde I pod sp. zn. 13 C 665/97 a na okresnom súde   II   pod   sp.   zn.   12   C   435/98,   17   C   302/97   a 12   C   367/98   nadobudli   rozsudky právoplatnosť ešte pred 1. januárom 2002. Podľa ústavného stavu účinného do tohto dňa bolo možné podať proti právoplatným rozhodnutiam všeobecných súdov podnet v zmysle čl. 130 ods. 3 ústavy, resp. návrh na individuálnu ochranu práv, ktorý nebol viazaný na zákonnú lehotu. Tento stav sa zmenil s účinnosťou od 1. januára 2002, odkedy je proti rozhodnutiam   všeobecných   súdov   možná   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy v dvojmesačnej   lehote   počítanej   od   ich   právoplatnosti.   V uvedených   veciach   uplynula možnosť podania podnetu, resp. návrhu na individuálnu ochranu práv 31. decembra 2001.

Vo veci vedenej na okresnom súde II pod sp. zn. 20 C 746/99 nadobudol rozsudok právoplatnosť   12.   februára   2002.   Zákonná   lehota   na   podanie   sťažnosti   uplynula   preto 12. apríla 2002.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   vo   všetkých   týchto   prípadoch   treba   sťažnosť považovať za oneskorene podanú.

Vo veci vedenej na okresnom súde I spočiatku pod sp. zn. 17 C 1299/97 a teraz pod sp.   zn.   17   C   638/00   nebolo   doposiaľ   rozhodnuté   vo   veci   samej.   Vec   teda   nie   je   na všeobecnom súde právoplatne skončená.

V tejto   časti   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   na rozhodovanie   o sťažnosti. Z citovaného   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu rozhodovať o porušení základných   práv a slobôd   je daná iba subsidiárne,   pokiaľ   o nich nerozhodujú iné súdy. V danom prípade rozhoduje o žalobe proti sťažovateľovi všeobecný súd, ktorý konanie ešte právoplatne neskončil. Preto má sťažovateľ možnosť domáhať sa svojich základných práv v konaní pred všeobecnom súdom.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na zrušenie rozsudkov a na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, lebo tieto ďalšie požiadavky sa viažu na vyslovenie namietaného porušenia základného práva alebo slobody.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2003