znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 104/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   JUDr.   Milan   Ficek,   advokát   s.   r.   o.,   Žilinská   14,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konanívedenom pod sp. zn. 18 Ct 8/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Ct 8/2003.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Konanie začalo dňa 09.05.2002, kedy bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh... o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy......   10.03.2003   bola   predmetná   vec   postúpená   na   Okresný   súd   Bratislava   1... 15.03.2011 sa uskutočnilo prvé pojednávanie (t. j. po ôsmich rokoch od postúpenia).... 12.05.2011 sa uskutočnilo druhé pojednávanie, na ktorom súd návrh zamietol.... 21.06.2011 sa sťažovateľka proti rozsudku odvolala.... 18.09.2014 bola súdu doručená sťažnosť na prieťahy v konaní.... 09.10.2014 bolo vydané upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti s tým, že sťažnosť bola podaná dôvodne.“.

3. Sťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že postupom okresného súdu „boli spôsobené zbytočné prieťahy“, pretože od podania návrhu uplynulo viac ako dvanásť rokov,počas ktorých súd nekonal, resp. konal s výraznými a neodôvodnenými prieťahmi. Hociokresný súd vo veci rozhodol rozsudkom 12. mája 2011, do dnešného dňa nie je konanieprávoplatne skončené, pretože podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada ústavný súd, aby takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru.., bolo postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom podsp. zn. 18 Ct 8/2003 porušené.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 390.000,- €, ktoré jej jeOkresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohtonálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť   sťažovateľke trovy konania v sume284,08 €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje,či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnomsúde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   pravidelne   skúma   aj   to,   čisťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

6.   O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti   zbytočným   prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutímorgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označilsťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupomalebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, aleaj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesnýstav,   ktorý   vylučuje,   aby   ten   orgán   (okresný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (III.   ÚS   263/03,IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcejporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označenývšeobecný   súd   meritórne   rozhodol   pred   jej   podaním   (II.   ÚS   184/06),   a   preto   užk namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnostinemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 637/2013, I. ÚS 58/2015).

7.   Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,IV. ÚS 61/03,   II. ÚS 298/06,   II.   ÚS   250/09)   poskytuje   ochranu   základnému   právuna konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosťna ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došloalebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu užnemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanieo takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorýústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03,I. ÚS 559/2014). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky zistil, že vo vecivedenej okresným súdom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej (12. mája 2011), protiktorému   podala   sťažovateľka   odvolanie.   Sťažnosť   sťažovateľky   namietajúca   porušenieoznačených práv namietaným postupom okresného súdu bola ústavnému súdu doručená až12. januára 2015, teda v čase, keď k porušovaniu označených práv postupom okresnéhosúdu už nemohlo dochádzať, pretože vec sa od 16. októbra 2014 nachádza na krajskom súdez   dôvodu   rozhodovania   o   podanom   odvolaní.   Okresný   súd   v   čase   podania   sťažnosti(12. januára 2015) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebehkonania,   prípadne   prieťahy   v ňom   (IV. ÚS 214/03,   II. ÚS 1/05   I.   ÚS   559/2014,I. ÚS 37/2015).

9.   Vydaním   prvostupňového   rozsudku,   proti   ktorému   je   podané   odvolaniea postúpením veci krajskému súdu, okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladanéa dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebopostupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a preto   záležitosť   možno   posudzovaťso zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu priodstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím vo veci samej predpodaním sťažnosti ústavnému súdu.

10. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom)v petite   sťažnosti   postup   krajského   súdu   (ktorý   v súčasnosti   má   posudzovať   v rámciodvolacieho   konania   prvostupňové   rozhodnutie,   pozn.)   nenapáda,   a preto   súc   viazanýpetitom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) sa konaním na odvolacom súde zaoberaťnemohol.   Sťažovateľka,   kvalifikovane   zastúpená   advokátom,   si   pred   podaním   sťažnostiaktuálne mala aj reálne overiť, kto v jej veci v súčasnosti naozaj ne/koná, resp. ovplyvňujepriebeh konania.

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

12. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že porušenie práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ prepočítanie   lehoty   pre   včasnosť   podania   sťažnosti   (I. ÚS   161/02,   I.   ÚS   6/03).   Pretožepredmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde 12. januára 2015 a spis bol krajskému(odvolaciemu) súdu postúpený už 16. októbra 2014, t. j. sťažnosť bola ústavnému súdudoručená v čase presahujúcom dvojmesačnú lehotu v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnomsúde. Preto bolo možné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný aj oneskorene.

13. Pozornosti   ústavného súdu rovnako neušlo, že predložené splnomocnenie nazastupovanie sťažovateľky vykazovalo ďalšie nedostatky, ktoré nie je povinný ústavný súdodstraňovať z úradnej povinnosti, pretože toto splnomocnenie bolo dané pre iné konanie,ako   je   označené   napadnuté   konanie   v sťažnosti,   a   uvedená   skutočnosť   je   dôvodom   naodmietnutie sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

14. Ústavný súd v závere dodáva, že v prípade, ak by v postupe konajúceho súduv ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľka samôže opätovne obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015