znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 104/2013-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   februára   2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   2 Er 43/2008,   ako   aj uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 CoE 373/2012 z 31. augusta 2012 a jemu predchádzajúcim postupom, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2012   osobne   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“,   v citáciách   aj   „sťažovateľ“),   zastúpenej   F.,   s. r.   o.,   B.,   konajúcou prostredníctvom   konateľa   a advokáta   doc. JUDr.   B.   F.,   PhD.,   ktorou   namieta   porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom sp. zn. 2 Er 43/2008, ako aj uznesením Krajského súdu v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   2   CoE   373/2012   z   31. augusta   2012   (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského   súdu“)   a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktoré bol tento povinný vrátiť podľa podmienok   dojednaných   v   úverovej   zmluve.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   dlžník dobrovoľne nepristúpil k úhrade svojho záväzku, jeho pohľadávka voči sťažovateľke sa stala splatnou a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovej zmluve obsahujúce aj rozhodcovskú   doložku   bolo   sťažovateľkou   začaté   rozhodcovské   konanie   pred   ňou zvoleným   rozhodcovským   súdom   –   spoločnosťou   Slovenská   rozhodcovská,   a.   s., Karloveské   rameno   8,   Bratislava.   Rozhodcovský   rozsudok   tohto   súdu   bol   exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania bolo uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Er 43/2008 z 25. marca 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu   z 25.   marca 2011“)   rozhodnuté o zastavení prebiehajúceho exekučného konania. Krajský súd uznesenie okresného súdu z 25. marca 2011 na základe odvolania sťažovateľky napadnutým uznesením ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakovala   postup   a právne   závery, ku ktorým dospeli okresný súd a krajský súd pri prerokovaní a rozhodnutí predmetnej veci. Namietala   predovšetkým   skutočnosť,   že   okresný   súd   ani   krajský   súd   formálnoprávne až do skončenia predmetného konania nerozhodli o jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý   v tomto   konaní   podala   po podaní   odvolania   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 25. marca 2011.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom   vysloví   porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn.   2   Er 43/2008,   ako   aj   napadnutým   uznesením   krajského   súdu   a jemu predchádzajúcim postupom, zruší napadnuté uznesenie krajského súdu a veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Zo   spisového   materiálu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   14713/2012   (sťažnosť doručená   ústavnému   súdu   11.   decembra   2012)   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka v uvedenej veci namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   uznesením   okresného   súdu   z 25.   marca   2011   a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutým uznesením krajského súdu. Uznesením okresného súdu z 25.   marca   2011   bolo   rozhodnuté   o   zastavení   prebiehajúceho   exekučného   konania iniciovaného   sťažovateľkou   na   základe   exekučného   titulu,   ktorým   bol   rozhodcovský rozsudok. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu z 25. marca 2011 ako vecne správne.

V sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14713/2012 sťažovateľka ústavný súd žiadala, aby vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru uznesením okresného súdu z 25. marca 2011 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj napadnutým uznesením krajského súdu, zruší uznesenie okresného súdu z 25. marca 2011 a napadnuté uznesenie krajského súdu, vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali   dve   konania,   prípadne   viac   konaní   v   tej   istej   veci.   Totožnosť   veci   je   daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

Ústavný   súd   zistil,   že   pod   sp.   zn.   Rvp   14713/2012   prebieha   na   ústavnom   súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 11. decembra 2012, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl.   6   ods. 1   a   čl.   14   dohovoru   a   práva   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   uznesením okresného   súdu   z 25.   marca   2011   a jemu   predchádzajúcim   postupom,   ako   aj   porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutým uznesením krajského súdu.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   14814/2012 vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľ, okresný súd a krajský súd).

Predmetom konania vedeného pod sp. zn. Rvp 14814/2012 je namietané porušenie sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 43/2008, ako aj napadnutým uznesením krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom.

Ústavný súd konštatuje, že začatie konania s nižšou sp. zn. Rvp (Rvp 14713/2012) bráni tomu, aby vo veci prebiehalo ďalšie konanie s vyššou sp. zn. Rvp (Rvp 14814/2012), a preto bolo   potrebné sťažnosť sťažovateľky   odmietnuť pre neprípustnosť (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013