znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 104/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 142/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B.(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich   základných práv podľa   čl. 12 ods.   1,   čl.   46   ods.   1 a 2 a čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 244/2005   a postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 142/2009.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„I.A. Žaloba 19C/244/2005 bola podaná dňa 05. 12. 2005 na Najvyššom súde SR, keď   bola   postúpená   na   Okresný   súd   Bratislava   I.   Odtiaľ   na   Okresný   súd   v   Prešove zbytočne, aby bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I.

I.B. Sťažnosť na prieťahy z dňa Spr. 2017/06 06. 10. 2006 bola dôvodná. Sťažnosť na prieťahy z dňa 04. 06. 2007, odpoveď Spr. 2227/2007 bola čiastočne dôvodná.

Sťažnosť na prieťahy z dňa 16. 08. 2007, odpoveď Spr. 2249/07 sťažnosť dôvodná. Sťažnosť predsedovi Krajského súdu na nečinnosť predsedu Okresného súdu z dňa 04. 05. 2010, odpoveď Spr. 2108/10 – sťažnosť je dôvodná. Ale k odstráneniu prieťahov nedošlo.

I.C. Dňa 23. 10. 2008 bolo jediné prerokovanie veci iba za prítomnosti sťažovateľa, sudkyňa konanie vyložene zmarila.

I.D. Sťažovateľ odmieta čakať na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý doteraz vždy dovolacie konanie zastavil alebo odmietol a marením dovolania sudkyňou nie je ničím iným –   iba   pokračujúcimi   a   zbytočnými   prieťahmi   v   konaní   a   poskytovaním   skrivodlivosti, hrubého bezprávia.“

Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že jeho základné práva zaručené v čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 14 ústavy, ako aj práva podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru boli   porušené   postupom   všeobecných   súdov   konajúcich   v   jeho   veci,   ktoré   zmarili dokazovanie,   pokiaľ   nevykonali „znalecké   grafologické“ dokazovanie   a   výsluch navrhovaných svedkov.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„II.A. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava v konaní 19C/244/2005 a 14Co/142/2009-186 porušili základné právo D. B. garantované čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; garantované čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 a čl. 3 Dohovoru.

II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 5.000 EUR (pre opakované delikty III. ÚS 338/04, II. ÚS 375/10, rozsudok ESLP č. 22050/06) a Krajský súd Bratislava vo výške 10.000 EUR, obidva súdy v lehote 15 dní. V prípade omeškania súd súdy povinné zaplatiť úroky z omeškania vo výške 100 EUR denne za každý deň omeškania, od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.C.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ruší   rozsudok   Krajského   súdu   Bratislava sp. zn. 14Co/142/2009-186 z dňa 28. 09. 2010 a vec vracia Okresnému súdu na dokončenie dokazovania a až potom rozhodnutiu.

II.D.   Ústavný súd prikazuje konať Okresnému súdu bez ďalších prieťahov a bez porušovania základných práv D. B.“

V   závere   sťažnosti   sťažovateľ   taktiež   požiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   tohto základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr.   I.   ÚS   7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   244/2005   a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 142/2009.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 19 C 244/2005 z 23. októbra 2008 zamietol návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu   proti   Slovenskej   republike   zastúpenej   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej republiky.   Proti   predmetnému   rozsudku   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 Co 142/2009 z 28. septembra 2010 tak, že ho v napadnutej časti potvrdil; doručením tohto rozsudku sťažovateľovi 16. novembra 2010 nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu   doručená 3. marca 2011 (na poštovú prepravu podaná 26. februára 2011), pričom namietané konanie bolo právoplatne skončené 16. novembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu   doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V   súvislosti   s   prípravou   predbežného   prerokovania   veci   ústavný   súd   zistil,   že v predmetnej   veci   sťažovateľ   podal   dovolanie,   ktoré   bolo   doručené   okresnému   súdu 22. novembra 2010. Keďže v súvislosti s predkladaním spisu dovolaciemu súdu Občiansky súdny   poriadok   ukladá   súdu   prvého   stupňa   určité   úlohy,   môžu   aj   v   súvislosti   s   týmto postupom   príslušného   súdu   vzniknúť   prieťahy,   a   to   aj   s   intenzitou,   ktorá   by   mohla signalizovať porušenie ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pre posúdenie tejto otázky bola relevantná doba konania od doručenia dovolania sťažovateľa okresnému súdu 22. novembra 2010 (4 mesiace), ktorá podľa ústavného súdu nesignalizuje reálnu možnosť existencie neprimeranej lehoty, a teda reálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené je sťažnosť vo vzťahu k postupu okresného súdu súvisiacemu s predkladaním spisu dovolaciemu súdu zjavne neopodstatnená.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa   ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   vrátane   posúdenia   žiadosti   o   ustanovenie   právneho zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011