SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 104/08-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 136/05 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 136/05.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v roku 2005 podal okresnému súdu žalobu, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn. 26 C 136/05. Predmetom tohto konania je nárok sťažovateľa na náhradu škody voči odporcovi Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Predmetom žaloby... je udalosť zo dňa 07. 08. 2002, keď bol sťažovateľ protizákonným spôsobom zbavený slobody a väznený bezdôvodne por. S.“ Ďalej zrejme k samotnému konaniu okresného súdu uvádza: „Prvé pojednávanie veci bolo 19. 09. 2007...
Sudkyňa sa bráni prejednávaniu veci... prerušila konanie na neurčito, nepredvolala svedkov na výsluch, aby pred súdom a do zápisnice zdôvodnili svoje konanie, ktoré je zjavne v rozpore so zákonom (ide o prokurátorov... ktorí ochranili kriminálnika por. S. od následkov jeho trestnej činnosti)...
Štátne orgány nie sú ochotné doriešiť trestný čin spáchaný por. S... Používajú na tento ciel protizákonné obštrukcie, machinácie a brutálnu idiotizáciu sťažovateľa. Ani sudca Ústavného súdu JUDr. Ľuby nebol schopný pochopiť oprávnený hnev sťažovateľa, keď v konaní IV. ÚS 109/07 sťažnosť odmietol, čím dal za pravdu štáto-mafii a jej protizákonnostiam.“
V súvislosti s namietaným konaním sťažovateľ poukazuje aj na iné súdne konanie a uvádza: „Jedno súdne konanie 15C/99/2003 na OS Bratislava II bolo zmarené sudkyňou D. a senátom KS BA... JUDr. P., keď sudkyne použili dokonca machinácie so súdnym spisom tak, že D. vytiahla pilotný dôkaz zo spisu a takto pozmenila spis, postúpila na odvolací súd; na KS BA bolo zistené chýbanie rozhodujúceho dôkazu a bola vec oznámená sudkyni P., ktorá namiesto nápravy, pokračovala v machináciach, keď chýbajúci dôkaz doplnila ako praobyčajný diletant do spisu a zničila dva oficiálne úradné záznamy, a spis doplnila o dva falsifikáty...
Tieto veci mal vyšetriť pplk. Z. z Odboru boja proti korupcii, ale tento bez vypočutia poškodeného, sudkýň a úradničky vyšetrovací spis odložil a v tomto ho podporili dva špeciálni prokurátori...
Toto je dôkaz existencie štáto-mafie na Slovensku, ktorá manipuluje hocijakým spôsobom udalosti a marí náležite preskúmanie veci, mari poznanie skutkového stavu, len a len ochrániť kriminálnikov sudcov,... za účelom oslobodiť kriminálnikov od potrestania za každú cenu.
K týmto machináciam sa pripojil JUDr. Ľuby sudca Ústavného súdu, keď v konaní IV. ÚS 109/07 uplatnil svojvoľne odmietnutie vysoko dôvodnej sťažnosti.“
V sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom, poukázal na svoju majetkovú situáciu a okrem iného uviedol „sťažovateľ nemá majetok, ktorý je opísaný v súdnom spise 7C/63/02 sudkyňou K., ktorá je za klamstvá zažalovaná“.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd v Trnave porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 2 a práva garantované medzinárodnými dohovormi podľa čl. 6, čl. 13. II.B. Okresný súd v Trnave je povinný vo veci 26C/136/05 konať bez ďalších zbytočných prieťahov a vec ukončiť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. II.C. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 200.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II.D. V prípade nenaplnenia Nálezu Ústavného súdu v lehote, D. B. musí mať zaplatené ďalšie zadosťučinenie vo výške 1,000.000,- Sk za každý mesiac omeškania, keď omeškanie začína prvým dňom omeškania, len v prípade že D. B. o také zadosťučinenie požiada.
II.E. Trovy konania, advokáta a Ústavného súdu zaplatí Okresný súd v Trnave do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II.F. V prípade nenaplnenia Nálezu Ústavného súdu v lehote Okresný súd v Trnave zaplatí 1,000.000,- Sk do pokladne Ústavného súdu ako pokutu za nerešpektovanie Ústavného súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 9. januára 2008 obsahuje hrubo urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia adresované voči sudcom všeobecných súdov, ako aj sudcovi ústavného súdu.
Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú sudcov všeobecných súdov a sudcu ústavného súdu z nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú ich zaujatosť pri ich rozhodovaní.
Ústavný súd vo vzťahu k správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal sudcov všeobecných súdov a sudcu ústavného súdu, a tým v podstate aj samotný ústavný súd, resp. jeho sudcov, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 Občianskeho súdneho poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.
Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotného rozhodujúceho súdu, je podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.
V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2008