znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 104/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl. 6   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 136/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   9.   januára 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 136/05.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v roku 2005 podal okresnému súdu žalobu, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn. 26 C 136/05. Predmetom tohto konania je nárok sťažovateľa na náhradu škody voči odporcovi Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra   Slovenskej   republiky.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza: „Predmetom   žaloby...   je udalosť zo dňa 07. 08. 2002, keď bol sťažovateľ protizákonným spôsobom zbavený slobody a väznený bezdôvodne por. S.“ Ďalej zrejme k samotnému konaniu okresného súdu uvádza: „Prvé pojednávanie veci bolo 19. 09. 2007...

Sudkyňa sa bráni prejednávaniu veci... prerušila konanie na neurčito, nepredvolala svedkov   na   výsluch,   aby   pred   súdom   a do   zápisnice   zdôvodnili   svoje   konanie,   ktoré   je zjavne v rozpore so zákonom (ide o prokurátorov... ktorí ochranili kriminálnika por. S. od následkov jeho trestnej činnosti)...

Štátne orgány nie sú ochotné doriešiť trestný čin spáchaný por. S... Používajú na tento   ciel   protizákonné   obštrukcie,   machinácie   a brutálnu   idiotizáciu   sťažovateľa.   Ani sudca Ústavného súdu JUDr. Ľuby nebol schopný pochopiť oprávnený hnev sťažovateľa, keď   v konaní   IV.   ÚS   109/07   sťažnosť   odmietol,   čím   dal   za   pravdu   štáto-mafii   a jej protizákonnostiam.“

V súvislosti s namietaným konaním sťažovateľ poukazuje aj na iné súdne konanie a uvádza: „Jedno súdne konanie 15C/99/2003 na OS Bratislava II bolo zmarené sudkyňou D.   a senátom KS   BA...   JUDr.   P.,   keď   sudkyne použili   dokonca machinácie so   súdnym spisom   tak,   že   D.   vytiahla   pilotný   dôkaz   zo   spisu   a takto   pozmenila   spis,   postúpila   na odvolací súd; na KS BA bolo zistené chýbanie rozhodujúceho dôkazu a bola vec oznámená sudkyni   P.,   ktorá   namiesto   nápravy,   pokračovala   v machináciach,   keď   chýbajúci   dôkaz doplnila ako praobyčajný diletant do spisu a zničila dva oficiálne úradné záznamy, a spis doplnila o dva falsifikáty...

Tieto veci mal vyšetriť pplk. Z. z Odboru boja proti korupcii, ale tento bez vypočutia poškodeného,   sudkýň   a úradničky   vyšetrovací   spis   odložil   a v tomto   ho   podporili   dva špeciálni prokurátori...

Toto   je   dôkaz   existencie   štáto-mafie   na   Slovensku,   ktorá   manipuluje   hocijakým spôsobom udalosti a marí náležite preskúmanie veci, mari poznanie skutkového stavu, len a len ochrániť kriminálnikov sudcov,... za účelom oslobodiť kriminálnikov od potrestania za každú cenu.

K týmto machináciam sa pripojil JUDr. Ľuby sudca Ústavného súdu, keď v konaní IV. ÚS 109/07 uplatnil svojvoľne odmietnutie vysoko dôvodnej sťažnosti.“

V sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom,   poukázal na svoju majetkovú situáciu a okrem iného uviedol „sťažovateľ nemá majetok,   ktorý je opísaný v súdnom spise   7C/63/02 sudkyňou K., ktorá je za klamstvá zažalovaná“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd v Trnave porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 2 a práva garantované medzinárodnými dohovormi podľa čl. 6, čl. 13. II.B.   Okresný   súd   v Trnave   je   povinný   vo   veci   26C/136/05   konať   bez   ďalších zbytočných prieťahov a vec ukončiť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. II.C. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 200.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.D. V prípade   nenaplnenia   Nálezu   Ústavného   súdu   v lehote,   D.   B.   musí   mať zaplatené ďalšie zadosťučinenie vo výške 1,000.000,- Sk za každý mesiac omeškania, keď omeškanie začína prvým dňom omeškania, len v prípade že D. B. o také zadosťučinenie požiada.

II.E. Trovy konania, advokáta a Ústavného súdu zaplatí Okresný súd v Trnave do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.F. V prípade nenaplnenia Nálezu Ústavného súdu v lehote Okresný súd v Trnave zaplatí   1,000.000,-   Sk   do   pokladne   Ústavného   súdu   ako   pokutu   za   nerešpektovanie Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému   súdu 9.   januára 2008   obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia adresované voči sudcom všeobecných súdov, ako aj sudcovi ústavného súdu.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   sudcov   všeobecných   súdov   a sudcu   ústavného   súdu   z nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú ich zaujatosť pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“   (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal   sudcov   všeobecných súdov a sudcu ústavného súdu, a tým v podstate aj samotný ústavný súd, resp. jeho sudcov, a to   v rozpore   s princípom   zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci občianskoprávneho   konania   v súlade   s   § 1   a   § 2   Občianskeho   súdneho   poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   podaného ústavnému   súdu   je   aj   primeraná   slušnosť   vo   vyjadrovaní,   na čo už   bol   sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu   upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008