znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 104/06-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť štátneho podniku L. Slovenskej republiky, so sídlom B., právne zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   H.,   R.,   vo   veci   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaniach   vedených   pod sp. zn. 10 C 208/02 a pod sp. zn. 2 Er 1546/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Banská Bystrica v konaniach vedených pod sp. zn. 10 C 208/02 a pod sp. zn. 2 Er 1546/04 p o r u š i l   základné právo štátneho podniku L. Slovenskej republiky, so sídlom B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2 Er 1546/04 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Štátnemu podniku L. Slovenskej republiky, so sídlom B., p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume 60 000 Sk   (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Štátnemu podniku L. Slovenskej republiky, so sídlom B., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokáta JUDr. P. H., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 22. marca 2006 č. k. I. ÚS 104/06-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť štátneho podniku L. Slovenskej republiky, so sídlom B. (ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného advokátom JUDr. P. H., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 10 C 208/02 a pod sp. zn. 2 Er 1546/04.

1.   1.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: „Sťažovateľ   je   štátnym   podnikom   zapísaným v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica. (...)

Na základe žaloby S., združenej zdravotnej poisťovne, začalo na Okresnom súde v Banskej Bystrici súdne konanie proti sťažovateľovi o zaplatenie 541.992,00 Sk. V tomto konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 208/2002 vydal okresný súd dňa 14. 10. 2003 rozsudok, ktorým žalobe vyhovel a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu. Tento rozsudok nebol predbežne vykonateľným. (...)

Proti   tomuto   rozsudku   podal   v   zákonnej   lehote   odvolanie   žalovaný,   ktorý   svoje odvolanie následne písomne doplnil. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní o odvolaní sťažovateľa vedenom pod sp. zn. 15 Co 110/2005 vydal dňa 11. 05. 2005 uznesenie, ktorým rozsudok   súdu   prvého   stupňa   zrušil   a   vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie a rozhodnutie. (...)

Dňa 14. 01. 2005 bolo sťažovateľovi ako povinnému v exekučnom konaní doručené upovedomenie   súdnej   exekútorky   JUDr.   Ď.   sp.   zn.   EX   217/2004   o   začatí   exekučného konania pre vymoženie pohľadávky vo výške 541.992,00 Sk v prospech oprávneného –S. (...). Súdna exekútorka zároveň zablokovala účet sťažovateľa vedený (...).

S. (...) podala návrh na výkon exekúcie voči sťažovateľovi na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10 C 208/2002 zo dňa 14. 10. 2003,   ktorý   (hoci   voči   tomuto   rozsudku   podal   sťažovateľ   odvolanie)   opatril   rozsudok doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto skutočnosť zistil sťažovateľ nahliadnutím do súdneho   spisu.   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   túto   skutočnosť   prehliadol   a   súdnu exekútorku poveril vykonaním exekúcie voči sťažovateľovi. (...)

Nakoľko S., združená zdravotná poisťovňa nedisponovala právoplatným rozhodnutím súdu a toto rozhodnutie nebolo ani vykonateľné, podal sťažovateľ v zákonnej lehote voči upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, v ktorých poukázal na neexistenciu exekučného titulu a nezákonnosť exekučného konania, ktoré je voči nemu vedené. (...)

Sťažovateľ zároveň vyrozumel o tejto skutočnosti S. (...) a vyzval ju na bezodkladné spät'vzatie návrhu na začatie exekúcie. Na túto výzvu oprávnený dosiaľ nereagoval. (...) Súdna   exekútorka   predložila   námietky   s   vyjadrením oprávneného   na   rozhodnutie Okresnému súdu v Banskej Bystrici. Konanie o námietkach sa na tomto súde vedie pod sp. zn. 2 Er 1546/2004.

Nakoľko o námietkach voči exekúcii súd nerozhodol, sťažovateľ požiadal súd dňa 13. 07. 2005   o   urýchlené   rozhodnutie   vo   veci,   pričom   k   svojej   žiadosti   pripojil   kópiu rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení rozsudku, ktorý mal byť exekučným titulom. (...) Keďže   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   zostal   naďalej   nečinný,   sťažovateľ   podal predsedovi Okresného súdu v Banskej Bystrici sťažnosť na prieťahy v konaní. (...)

O podanej sťažnosti nebolo dosiaľ rozhodnuté a Okresný súd v Banskej Bystrici napriek   tomu,   že   od   podania   námietok uplynul   už takmer jeden   rok,   do   dnešného dňa o námietkach nerozhodol.

Zákazom dispozície s bankovým účtom stratil sťažovateľ na takmer celý rok možnosť nakladať   s   týmto   účtom,   pričom   ide   o účet,   na   ktorý   sú   poukazované   dotácie a suma finančných prostriedkov na tomto účte, ktoré sťažovateľ nemôže čerpať, presahuje 800.000,- Sk. Predmetné dotačné finančné prostriedky sú pritom účelovo viazané - napr. na krytie nákladov na zabezpečovacie práce pri povodniach. Tieto prostriedky bol sťažovateľ povinný vyčerpať do 31. 12. 2005. (...)

Nekonaním   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   je   vážnym   spôsobom   narušený princíp právnej istoty a dôvera sťažovateľa v zákonnosť súdneho konania v Slovenskej republike je vážne narušená. (....

1. a) Základnou povinnosťou prvostupňového súdu je predložiť vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Úkony, ktoré bol prvostupňový súd povinný realizovať pred zaslaním spisu odvolaciemu súdu nie sú odborne zložité, ani časovo náročné. Nečinnosť súdu po dobu jedného roka je neodôvodniteľná.

b)   Konanie   o   námietkach   proti   exekúcii   nemožno   vo   všeobecnosti   považovať   za konanie, v ktorom by sa vyskytovali skutkové alebo právne otázky, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako náročné. (...).

Predmetné rozhodnutie nebolo vzhľadom k podanému odvolaniu právoplatné (preto nemohlo byť ani vykonateľné) a následne bolo odvolacím súdom ako nezákonné zrušené.

2.   Sťažovateľ   ako   povinný   v   exekučnom   konaní   využil   všetky   zákonné   možnosti obrany, v tomto konaní vystupoval aktívne, niekoľkokrát prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadal do súdneho spisu. Zo správania sťažovateľa v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že by svojím postupom spôsobil alebo prispel k vzniku akýchkoľvek prieťahov v súdnom konaní.

3.   Podľa   právneho   názoru   sťažovateľa   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   zavinil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 208/2002 a sp. zn. 2 Er 1546/2004 výlučne sám svojím postupom - svojou nečinnosťou. (...)

Okresný súd v Banskej Bystrici tým, že po dobu viac než 1 roka nepredložil spis na rozhodnutie o odvolaní nadriadenému súdu a dosiaľ nerozhodol o námietkach sťažovateľa voči exekúcii porušil čl. 48 ods. 2 ústavy. (…)

Postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa garantovaných ústavou, ktorý sťažovateľovi spôsobil nemalú ujmu a znamenal výrazný pokles dôvery sťažovateľa v justíciu a zákonnosť v Slovenskej republike.“

1. 2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 208/2002 porušil základné právo sťažovateľa L. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 1546/2004 porušil základné právo sťažovateľa L. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3.   Okresnému   súdu   v   Banskej   Bystrici   prikazuje   konať   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 2 Er 1546/2004 bez zbytočných prieťahov.

4. L. (...) primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (...), ktoré mu je Okresný súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   je   povinný   nahradiť   štátnemu   podniku   L. Slovenskej republiky trovy konania spočívajúce v trovách jeho právneho zastúpenia (...) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. H. (...), do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený   jeho predsedom   JUDr.   G.   S.,   listom   z 13. apríla   2006 sp. zn. Spr. 4008/06 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 3. mája 2006.

2.1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonov vykonaných súdom v napadnutých konaniach a dodal:

„(...) od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

2.2.   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„Z vyjadrenia Okresného súdu, osobitne z prehľadu úkonov súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 208/02 aj 2 Er 1546/04 je zrejmé, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nepochybne porušené bolo.

Osobitne markantné je to v prípade konania o námietkach proti exekúcii vedenom pod sp. zn. 2 Er 1546/04. Po tom, ako boli súdu doručené námietky proti exekúcii, mal možnosť   nahliadnutím   do   súdneho   spisu   (nachádzajúceho   sa   v tom   čase   v archíve   na Okresnom   súde   v Banskej   Bystrici)   posúdiť   ich   oprávnenosť   a exekúciu   zastaviť.   Na posúdenie námietok, ktorých dôvodom je neexistencia vykonateľného exekučného titulu je lehota   30   dní   viac   než   primeraná.   Vydanie   rozhodnutia   o námietkach   trvalo   súdu cca 1 kalendárny rok.

K obrane   okresného   súdu,   že   doložka   právoplatnosti   bola   na   rozsudku 10 C 208/2002 vyznačená nedopatrením: Štátnemu podniku L. Slovenskej republiky bola doručená predexekučná výzva S. (...). Na túto výzvu sťažovateľ reagoval listom, v ktorom zdravotnej   poisťovni   oznámil,   že   predmetný   rozsudok   nie   je   právoplatný   v dôsledku podaného   odvolania   a následne   právny   zástupca   sťažovateľa   telefonicky   informoval pracovníčku   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   o tom,   že   zrejme   došlo   k omylu   a na rozsudku žalobcu bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti. Táto pani prisľúbila, že o veci bude informovať príslušného sudcu. Sťažovateľ tým považoval celú záležitosť za uzavretú. O to väčším prekvapením bolo preňho doručenie upovedomenia a začatí exekúcie. Nakoľko   doplnenie   odvolania   nezasielal   sťažovateľ   na   okresný   súd   doporučene,   nemá k dispozícii doručenku. Nemožno vylúčiť, že doplnenie odvolania sa do spisu nedostalo. To však   nijako   neospravedlňuje   postup   súdu,   ktorý   vyznačil   doložku   právoplatnosti   na rozsudku, proti ktorému bolo preukázateľne súdu doručené odvolanie.

Sťažovateľ   súhlasí   s prerokovaním   sťažnosti   v jeho   neprítomnosti.   Pre   prípad úspechu v konaní si sťažovateľ uplatňuje právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia (...) za 3 úkony pr. služby – prevzatie pr. zastúpenia, podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu á 2.730,- Sk plus 3 x RP á 164,- Sk.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav napadnutých konaní:

1. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 208/02

Dňa 13. decembra 2002 podala S. (...) so sídlom v K. (ďalej len „navrhovateľka“), na okresnom   súde   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   o zaplatenie   541   992   Sk s príslušenstvom proti sťažovateľovi. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 208/02.Dňa 27. decembra 2002 súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k návrhu. Dňa 27. januára 2003 odporca doručil súdu svoje písomné vyjadrenie. Dňa 28. januára 2003 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 28. február 2003. Dňa 28. februára 2003 bolo pojednávanie odročené na 1. apríl 2003, pretože sa na pojednávanie nedostavil zástupca navrhovateľky, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu čerpania dovolenky.

Dňa   1.   apríla   2003   bolo   pojednávanie   odročené   na   25.   apríl   2003,   pretože   sa ospravedlnila právna zástupkyňa sťažovateľa z dôvodu jej práceneschopnosti.

Dňa 25. apríla 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. máj 2003 s tým, že účastníci konania predložia súdu dôkazy.

Dňa 7. mája 2003 sťažovateľ doručil súdu dôkaz. Dňa 13. mája 2003 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že po predložení listinných dôkazov navrhovateľkou súd stanoví vo veci nový termín pojednávania. Dňa 15. mája 2003 navrhovateľka doručila súdu písomné vyjadrenie a požiadala súd o predĺženie lehoty na predloženie písomných dôkazov.

Dňa 22. júla 2003 súd vyzval navrhovateľku na splnenie povinnosti predložiť dôkaz o tom, že poškodený bol poistencom sťažovateľa.

Dňa 22. augusta 2003 navrhovateľka predložila súdu žiadané listinné dôkazy. Dňa 4. septembra 2003 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 14. október 2003. Dňa 14. októbra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie a bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené.

Dňa 24. novembra 2003 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie (pred jeho doručením účastníkom v písomnej podobe).

Dňa 29. decembra 2003 bol rozsudok písomne vyhotovený a expedovaný účastníkom konania.

Dňom   5.   februára   2004   bola vyznačená právoplatnosť na predmetnom   rozsudku, pretože „súd   prehliadol   odvolanie,   ktoré   bolo   podané   ešte   pred   doručením   písomného vyhotovenia rozhodnutia“.

Dňa 13. februára 2004 zákonný sudca dal úpravou kancelárii súdu pokyn uložiť spis do archívu.

Dňa   30.   decembra   2004   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu doplnenie svojho odvolania z 26. januára 2004.

Dňa   5.   januára   2005   súd   vypracoval   predkladaciu   správu   na   predloženie   veci odvolaciemu súdu.

Dňa 31. januára 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len   „krajský   súd“),   aby   rozhodol   o predmetnom   odvolaní.   Vec   bola   zaevidovaná   pod sp. zn. 15 Co 29/05.

Dňa 1. marca 2005 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený.

Dňa 2. marca 2005 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby zaslal doručenku, kedy   zásielku   obsahujúcu   doplnenie   odvolania   z 26.   januára   2004   podali   na   poštovú prepravu.

Dňa   17.   marca   2005   sťažovateľ   oznámil   súdu,   že   doplnenie   odvolania   nebolo zasielané doporučene.

Dňa 29. marca 2005 súd dal úpravou opätovne pokyn na vypracovanie predkladacej správy na predloženie veci odvolaciemu súdu.

Dňa 1. apríla 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 11. mája 2005 sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie, na ktorom krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zo 14. októbra 2003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 7. júna 2005 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 14. júna 2005 okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania a zároveň urobil dopyt na sťažovateľa a na Okresné oddelenie Policajného zboru T. (ďalej len „OO PZ T.“).

Dňa 24. júna 2005 OO PZ T. oznámilo súdu, že jeho žiadosť bola odstúpená na oddeleniu skráteného vyšetrovania v R.

Dňa 4. júla 2005 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru R. doručilo súdu žiadaný spis. Dňa 8. júla 2005 sťažovateľ reagoval na dopyt súdu zo 14. júna 2005. Dňa 11. júla 2005 okresný súd zisťoval adresy svedkov navrhnutých sťažovateľom. Dňa 2. septembra 2005 bola súdu doručená posledná správa ohľadom adries svedkov. Dňa 16. septembra 2005 súd stanovil termín pojednávania na 27. október 2005. Dňa   27.   októbra   2005   sťažovateľ   požiadal   o odročenie   pojednávania   z dôvodu konania seminára pre   advokátov,   na ktorý   sa   prihlásil   pred   oznámením zmeny termínu pojednávania.

Dňa 27. októbra 2005 bolo pojednávanie odročené na 13. december 2005 s tým, že budú predvolaní účastníci konania a dvaja svedkovia.

Dňa   13.   decembra   2005   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s tým,   že   súd poskytol účastníkom konania lehotu 20 dní na predloženie písomného stanoviska vo veci. Dňa 14. februára 2006 súd vyzval navrhovateľku na zaujatie písomného stanovisko vo veci.

2. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 2   Er   1546/04

Dňa 16. decembra 2004 podala exekútorka JUDr. R. Ď., so sídlom, v K. (ďalej len „exekútorka“), na okresnom súde „Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie – č. k.   10   C   208/02“,   ktorá   smerovala   proti   sťažovateľovi.   Vec   bola   zaevidovaná   pod sp. zn. 2 Er 1546/04.

Dňa 22. decembra 2004 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 31. januára 2005 exekútorka doručila súdu námietky sťažovateľa proti exekúcii a jej   trovám,   pretože   označený   exekučný   titul,   konkrétne   rozsudok   okresného   súdu sp. zn. 10 C 208/02 zo 14. októbra 2003, nenadobudol právoplatnosť, keďže sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote odvolanie.

Dňa   7.   februára   2005   exekútorka   doručila   súdu   doplnenie   námietok   sťažovateľa a vyjadrenie navrhovateľky k námietkam sťažovateľa.

Dňa 24. mája 2005 sudca dal pripojiť spis sp. zn. 10 C 208/02. Dňa 15. júla 2005 právny zástupca sťažovateľa doručil súdu podanie označené ako „návrh na zastavenie exekúcie II. urgencia“.

Dňa 5. októbra 2005 právny zástupca sťažovateľa doručil súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa   7.   októbra   2005   súd   vyzval   exekútorku,   aby   doručila   súdu   obálku,   v ktorej sťažovateľ zaslal svoje námietky proti exekúcii a trovám exekúcie.

Dňa 2. novembra 2005 exekútorka doručila odpoveď na výzvu súdu. Dňa 11. novembra 2005 na základe opatrenia predsedníčky súdu z 26. októbra 2005 sa spisy Er prerozdeľovali prostredníctvom generátora.

Dňa 28. novembra 2005 sudca si dal opätovne pripojiť spis sp. zn. 10 C 208/02. Dňa 17. februára 2006 – súd uznesením námietke sťažovateľa proti exekúcii vyhovel, pričom námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie zamietol.

Dňa 24. marca 2006 súd expedoval uvedené uznesenia účastníkom konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. zn. 10 C 208/02 a sp. zn. 2 Er 1546/04 dochádza k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutých konaní podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť   vecí   vedených   na okresnom súde pod zn. zn. 10 C 208/02 a sp. zn. 2 Er 1546/04.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavaných   veciach,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v napadnutých veciach:

3.1. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 208/02

Ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný, konkrétne od 5. februára 2004 do 29. marca 2005 (trinásť mesiacov). Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas doby viac ako   jedného   roka   v   podstate   žiadne   efektívne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I. ÚS 41/02).   Vzhľadom   na uvedenú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní sp. zn. 10 C   208/02   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci vedenej pod sp. zn. 10 C 208/02 bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

3.2. Vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 2 Er 1546/04

Pokiaľ ide o postup okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Er 1546/04, treba uviesť,   že   okresný   súd   bol   aj   v tejto   veci   bezdôvodne   nečinný,   konkrétne   v období   od 31. januára 2005 do 17. februára 2006 (dvanásť mesiacov), teda jeho úkony najmenej jeden rok nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako povinný v danej veci nachádzal, a teda nenapĺňal sa základný účel práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 65/04). K prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, aj v tomto prípade došlo výlučne postupom okresného súdu, pričom vec bola značne významná pre sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci vedenej pod sp. zn. 2 Er 1546/04 (v konaní o námietkach sťažovateľa proti exekúcii a jej trovám) bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   toho,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu v napadnutých veciach konať bez zbytočných prieťahov.

4.1.   V nadväznosti   na výrok   o porušení   označených   základných   práv   sťažovateľa a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 208/02 bez zbytočných prieťahov.

4. 2. Vzhľadom na to, že 17. februára 2006 bolo vo veci sp. zn. 2 Er 1546/04 vydané uznesenie,   ktorým   súd   námietke   sťažovateľa   proti   exekúcii   vyhovel, neprichádzalo   do úvahy v predmetnej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ   navrhol   priznať   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie,   čo   zdôvodnil okrem iného aj tým, že „nekonaním Okresného súdu v Banskej Bystrici je vážnym spôsobom narušený princíp právnej istoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   aj   na   to,   že k porušeniu označeného základného práva došlo v dvoch konaniach okresného súdu, ako aj vzhľadom na význam konania sp. zn. 2 Er 1546/04 pre sťažovateľa považuje za primerané vo výške 60 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti hradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti z 5. januára 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 3. mája 2006). Za tri úkony vykonané   v roku   2006   patrí   odmena   trikrát   2   730   Sk   a režijný   paušál   trikrát   164   Sk (§ 1 ods. 3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2006