znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 104/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. Ö., bytom B., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky   a podľa   čl.   5   ods.   1   písm.   b),   čl.   6   ods.   1   a ods.   3   písm.   c)   a d)   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Komárne v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. K. Ö.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2002 doručená   sťažnosť   Mgr.   K.   Ö.,   bytom   B.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 5 ods. 1 písm. b), čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   vyšetrovateľa   Okresného   úradu   vyšetrovania   Policajného   zboru v Komárne (ďalej len „úrad vyšetrovania“) v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR.

Konkrétne sťažovateľ uviedol, že:v rámci   trestného   stíhania,   ktoré   sa   začalo   proti   nemu   ako   obvinenému vydaním uznesenia vyšetrovateľa z 26. marca 2002 podľa § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1 Trestného poriadku za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) a ods.   2   písm.   a)   Trestného   zákona   spáchaného   „spôsobom   a z dôvodov   v uznesení uvedených“,úrad vyšetrovania vykonal pokus o jeho predvedenie na výsluch 9. mája 2002 bez toho, aby mal v tom čase vykázané predvolanie, ďalej bez toho, aby nemal trvalé bydlisko, skrýval sa alebo aby tu bol iný podobný dôvod, čo je v rozpore s § 90 ods. 1 a 2 Trestného poriadku v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy, čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. b) dohovoru,nebol   vyrozumený   o výsluchu   svedka   MUDr.   E.   Ö.   9.   mája   2002,   čo   je v rozpore s § 33 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru,úrad vyšetrovania vykonal 10. mája 2002 jeho opakovaný výsluch napriek tomu, že 3. apríla 2002 do zápisnice uviedol, že nebude vypovedať, čo je v rozpore s § 33 ods. 1 a § 91 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s čl. 46 ods. 4 a čl. 50 ods. 4 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,na rekonštrukciu trestného činu a psychiatrické vyšetrenie 10. mája 2002 bol predvedený   bez   predchádzajúceho   riadneho   predvolania,   bez   poučenia   o možnosti predvedenia a bez poučenia o jeho právach pred jednotlivými úkonmi, čo je v rozpore s § 2 ods. 13, § 33 ods. 3 a § 158 ods. 8 Trestného poriadku v spojení s čl. 46 ods. 4 a čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. b) dohovoru,o   jeho   predvedení   na   psychiatrické   vyšetrenie   10.   mája   2002   nebol vyrozumený   jeho   obhajca,   čo   je   v rozpore   s   §   36a   ods.   2   písm.   b)   a   §   165   ods.   1 Trestného poriadku v spojení s čl. 46 ods. 4 a čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru.

Sťažovateľ uviedol, že opakovaným výsluchom napriek predchádzajúcemu odopretiu vypovedať úrad vyšetrovania hrubo zasiahol do jeho ústavou garantovaných základných práv a slobôd, že v dôsledku týchto vád postupu vyšetrovateľa utrpela v očiach verejnosti jeho dôstojnosť, osobná česť a povesť, ako aj povesť jeho manželky, ktorá má v tesnom susedstve miesta rekonštrukcie ambulanciu a ktorá je medzi lekármi známa aj v Nových Zámkoch, že   toto neobvyklé konanie štátneho orgánu znamenalo pre neho mimoriadne psychické vypätie a stres a predvedenie na psychiatrické vyšetrenie a jeho vykonanie bez prítomnosti   jeho   obhajcu   ho   priviedlo   do   právnej   neistoty,   pretože   nemá   právnické vzdelanie   a v tejto   konkrétnej   situácii   nepoznal   svoje   procesné   práva,   čím   sa   cítil   byť vystavený   nezákonnému   a svojvoľnému   konaniu   orgánu   činného   v trestnom   konaní. Z týchto dôvodov došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) dohovoru. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (...).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom (...).

Podľa   čl.   50   ods.   3   a 4   ústavy   obvinený   má   právo,   aby   mu   bol   poskytnutý   čas a možnosť   na prípravu   obhajoby   a aby sa   mohol   obhajovať sám   alebo prostredníctvom obhajcu. Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým spôsobom.

Podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a osobnú   bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane v súlade   s konaním   ustanoveným   zákonom:   [písm.   b)]   zákonné   zatknutie   alebo   iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; [písm. c)] zákonné   zatknutie   alebo   iné   pozbavenie   slobody   osoby   za   účelom   predvedenia   pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne (...) o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu (...).

Podľa   čl.   6   ods.   3   dohovoru   každý,   kto   je   obvinený   z trestného   činu,   má   tieto minimálne práva: [písm. c)] obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; [písm. d)] vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti   sebe   a dosiahnuť   predvolanie   a výsluch   svedkov   vo   svoj   prospech   za   rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa je tvrdené porušenie   jeho základného   práva   na slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 a 4 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) dohovoru, ktorého sa mal dopustiť v prípravnom konaní vyšetrovateľ podľa tvrdenia sťažovateľa postupom v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku (v znení platnom a účinnom v čase namietaných procesných úkonov vyšetrovateľa).

Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 53 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde).   Ústavný   súd   neodmietne prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   uvedených   základných   práv   v štádiu   prípravného konania, t. j. v štádiu pred začatím konania pred súdom. Dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom   konaní   vykonáva   prokurátor   (§   174   a n.   Trestného   poriadku),   ktorý   je oprávnený zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami (§ 174 ods.   2   písm.   e)   Trestného   poriadku).   Obvinený   má   právo   kedykoľvek   v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe   vyšetrovateľa.   Žiadosť   nie   je   viazaná   lehotou.   Túto   žiadosť,   ktorú   treba prokurátorovi   ihneď   predložiť,   musí   prokurátor   bez   meškania   vybaviť.   O výsledku preskúmania   musí   byť   žiadateľ   upovedomený   (§   167   Trestného   poriadku).   Sťažovateľ v sťažnosti   ani v jej   prílohách   neuvádza   žiadne   skutočnosti,   z ktorých   by vyplývalo,   že podľa týchto ustanovení Trestného poriadku žiadal prokurátora o odstránenie tých závad v postupe   vyšetrovateľa,   ktoré   vo   svojej   sťažnosti   na   ústavný   súd   uviedol   ako   dôvod porušenia jeho základných práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Ide pritom o právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   vo   vzťahu   k uvádzaným   skutočnostiam   v sťažnosti treba   považovať   za   účinný   na   ochranu   základných   práv,   porušenie   ktorých   sťažovateľ v predmetnej sťažnosti namietal.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu,   ak   ústavný   súd   nezistí   priamu súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta,   sťažnosť   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   odmietne (pozri napríklad rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 10/02 zo 6. marca 2002 a v ňom citované   predchádzajúce   rozhodnutia).   Sťažovateľ   namietal   porušenie   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   a 3   písm.   c)   a d)   dohovoru,   hoci   medzi   uvádzanými skutočnosťami v sťažnosti a týmito základnými právami nie je očividne priama súvislosť.

Trestný poriadok v prípade trestného stíhania sťažovateľa pred súdom (po podaní obžaloby   prokurátorom)   taktiež   obvinenému   sťažovateľovi   poskytuje   účinné   právne prostriedky na ochranu uvedených základných práv. Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho   hľadiska,   či   pre   ďalšie   konanie poskytuje spoľahlivý   podklad,   najmä preveriť,   či   prípravné   konanie,   ktoré   jej   predchádzalo,   bolo   vykonané   spôsobom zodpovedajúcim   tomuto   zákonu   a či   jeho   výsledky   dostatočne   odôvodňujú   postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby (§ 181 ods. 1 Trestného poriadku). Po predbežnom prejednaní obžaloby súd okrem iného vráti vec prokurátorovi na došetrenie,   ak   je   to   potrebné   na   odstránenie   závažných   procesných   chýb   prípravného konania alebo na objasnenie základných skutkových okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania (§ 188 ods. 1 písm. e)   Trestného   poriadku   v platnom   znení).   Pri   vykonávaní   dokazovania   na   hlavnom pojednávaní môže obžalovaný a jeho obhajca okrem   iného žiadať, aby sa   im umožnilo vykonať výsluch svedka, klásť vyslúchaným otázky, prípadne podať návrh na doplnenie dokazovania (§ 215 Trestného poriadku). Pri svojom rozhodnutí smie (súd) prihliadnuť len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 220 ods. 2 Trestného poriadku).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   sťažovateľ   v súvislosti   s uvedeným   trestným stíhaním môže domáhať ochrany označených základných práv v konaní pred všeobecným súdom,   a preto   ústavný   súd   nemá   v tomto   štádiu   trestného   konania   právomoc   konať a rozhodovať vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces podľa citovaných článkov ústavy a dohovoru. Všeobecné súdy, ktoré sú v   súdnom   konaní   povinné   vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   na   konkrétny   prípad v súlade   s ústavou   alebo   medzinárodnou   zmluvou   o ľudských   právach,   sú   primárne zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   tých   práv   a základných   slobôd,   ktoré   ústava   alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje. Okrem   toho   je   sťažnosť   sťažovateľa   ohľadne   niektorých   tvrdení   o porušení základných práv zjavne neopodstatnená. Tak je tomu v prípade jeho tvrdenia o porušení týchto práv v dôsledku vykonania pokusu o predvedenie sťažovateľa a jeho opakovaného výsluchu 10. mája 2002 napriek tomu, že sťažovateľ 3. apríla 2002 do zápisnice uviedol, že nebude vypovedať. Pokus o predvedenie za okolností uvádzaných sťažovateľom nemožno považovať za porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. b) alebo c) dohovoru a pokiaľ ide o opakovaný výsluch sťažovateľa, zo zápisnice o výsluchu obvineného   z 10.   mája 2002,   ktorú   k sťažnosti   pripojil   sťažovateľ,   vyplýva,   že výsluch sťažovateľa bol okamžite ukončený po tom, čo bol vyšetrovateľom poučený okrem iného o tom, že nie je povinný vypovedať (§ 33 ods. 1 a § 91 ods. 1 Trestného poriadku) a po jeho vyhlásení,   že   nebude   vypovedať.   Sťažovateľ   túto   zápisnicu   podpísal   bez   akýchkoľvek pripomienok.   Za   týchto   okolností   je   tvrdenie   sťažovateľa   o porušení   práva   mlčať a neprispievať k obviňovaniu vlastnej osoby zjavne neopodstatnené.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní v senáte odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2002