SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 103/2026-30
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara o návrhu navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛, narodeného, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Mestského súdu Bratislava II, Súdnej rady Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v bližšie neoznačených konaniach takto
r o z h o d o l :
Návrh o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrh navrhovateľa a skutkový stav veci
1. Návrhom doručeným ústavnému súdu 23. januára 2026 sa navrhovateľ domáha od ústavného súdu rozhodnutia, že postupom (nečinnosťou) orgánov verejnej moci označených v záhlaví tohto uznesenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Navrhovateľ navrhuje priznať mu náhradu nemajetkovej ujmy 50 000 eur, poskytnúť mu tlmočníka a ustanoviť mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
2. Z návrhu a príloh k nemu priložených vyplýva nespokojnosť navrhovateľa v súvislosti s postupom označených orgánov verejnej moci pri prejednaní jeho podnetu iniciovať disciplinárne konanie proti sudkyni mestského súdu v súvislosti s údajným konaním tejto sudkyne vo veciach, ktorých je navrhovateľ účastníkom.
3. Dňa 3. februára 2025 podal navrhovateľ predsedníčke mestského súdu podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni Hane Posluchovej a návrh na dočasné pozastavenie výkonu jej funkcie. Z dôvodu nečinnosti predsedníčky mestského súdu podal navrhovateľ sťažnosť na jej postup, ktorú postúpil ministerstvu spravodlivosti a požiadal o postúpenie dokumentov najvyššiemu správnemu súdu.
4. Dňa 21. augusta 2025 podal navrhovateľ predsedníčke mestského súdu opätovne návrh na začatie disciplinárneho konania, pričom totožný návrh podal aj ministerstvu spravodlivosti.
5. V októbri 2025 podal navrhovateľ predsedníčke súdnej rady dve žiadosti týkajúce sa zákonnosti nadobudnutia majetku sudkyne mestského súdu.
II.
Argumentácia navrhovateľa
6. Navrhovateľ argumentuje, že práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a označenými medzinárodnými zmluvami, ako sú identifikované v texte návrhu, boli porušené zo strany predsedníčky mestského súdu, predsedníčky súdnej rady, ministra spravodlivosti a predsedu najvyššieho správneho súdu, a to kolektívnym marením postúpenia „ disciplinárnych priestupkov “ sudkyne mestského súdu Hany Posluchovej.
7. Označená sudkyňa mestského súdu zbavila navrhovateľa možnosti vychovávať vlastného syna a legitimizovala jeho predaj matke svojimi súdnymi rozhodnutiami v 13 súdnych prípadoch. Vzhľadom na nečinnosť označených orgánov verejnej moci nebolo vo veci označenej sudkyne mestského súdu disciplinárne konané, čím navrhovateľ utrpel morálnu ujmu v sume 50 000 eur.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
8. Podstatou návrhu je snaha navrhovateľa o určenie, že nečinnosť označených orgánov verejnej moci v súvislosti s podaniami navrhovateľa, ktorými sa snaží iniciovať disciplinárne konanie proti sudkyni mestského súdu Hane Posluchovej, je nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ sa zároveň domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu v súvislosti s touto nečinnosťou vznikla, a to v sume 50 000 eur.
9. V úvode tejto časti rozhodnutia ústavný súd poukazuje na skutočnosť absencie právneho zastúpenia navrhovateľa, pričom vzhľadom na uvedenú skutočnosť pred tým, ako sa začal zaoberať podstatou návrhu, skúmal, do akej miery nedostatok právneho zastúpenia bráni jeho prejednaniu. Berúc do úvahy skutočnosť, že návrh obsahuje, odhliadnuc od nedostatku právneho zastúpenia, všeobecné náležitosti požadované zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“), tak ako sú zakotvené v § 39 citovaného zákona, ústavný súd uplatnením materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti, a tým aj k ochrane práv a slobôd fyzickej osoby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho rozhodovacej činnosti (k tomu pozri aj II. ÚS 51/2017, II. ÚS 782/2014), vychádzajúc z obsahu návrhu (§ 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pristúpil k jeho predbežnému prerokovaniu (m. m. I. ÚS 193/2024, I. ÚS 340/2024).
10. V súlade s § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 alebo § 131a neustanovujú inak. V tomto kontexte sa ústavný súd vecou navrhovateľa zaoberal s predmetom konania vymedzeným tak, ako to vyplýva z bodu 1 tohto uznesenia, vo vzťahu ku ktorému konštatuje nedostatok svojej právomoci.
11. Vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je oprávnený a povinný konať všeobecný súd v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V takomto konaní iniciovanom žalobcom je predmetom preskúmavania argumentácia o tom, že postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci došlo k nesprávnemu úradnému postupu (čoho sa vo svojej podstate domáha navrhovateľ týmto návrhom), za ktorý patrí žalobcovi náhrada škody. Ústavný súd však v takto označenom právnom rámci návrhu navrhovateľa ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti stojaci mimo sféry všeobecného súdnictva nedisponuje právomocou na jeho prerokovanie.
12. Vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľa ústavný súd odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jeho prerokovanie v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.
13. Už len pre úplnosť k žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o návrhu ústavný súd konštatuje, že touto nebol dôvod sa zaoberať s prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorá podmieňuje rozhodovanie ústavného súdu v tomto smere absenciou možnosti ustanoviť právneho zástupcu postupom v súlade s osobitným právnym predpisom [zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov], čo nebol prípad navrhovateľa.
14. Už len pre úplnosť ústavný súd uvádza, že požiadavka navrhovateľa, aby ústavný súd pribral do konania o návrhu tlmočníka, vzhľadom na absenciu priamej interakcie navrhovateľa s ústavným súdom nemá svoje opodstatnenie, preto o nej ústavný súd nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2026
Miroslav Duriš
predseda senátu



