znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 103/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Júliou Chovancovou, Za kasárňou 1, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenompod sp. zn. 6 C 204/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.6 C 204/2014 (ďalej len „namietané konanie okresného súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že„došlo k porušeniu jeho ústavného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy“, pretože okresný súd„od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného 31. 12. 2013 doposiaľ, teda ani po dvoch rokoch nerozhodol“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal naďalšie konanie a nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom podsp. zn. 6 C 204/2014 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázalokresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal muprimerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právnehozastúpenia v sume 303,16 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnostisťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvodyna jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľana ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jeho základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, žesťažnosť v tomto čase je zjavne neopodstatnená. Ústavný súd pri sťažnostiachnamietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť akozjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03),resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takúintenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšiekonanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať závero zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti aleborozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymiokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavnáneopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenietohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoréz hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočnýchprieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014). Ústavný súd v súvislostis hodnotením efektívnosti postupu okresného súdu a v súlade so svojou predchádzajúcoujudikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne zanásledok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veciide o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti aleboneefektívnej činnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné.Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že okresný súd v namietanom konaníod podania návrhu vykonal úkony spojené s podaným návrhom sťažovateľa na oslobodenieod súdneho poplatku, zasielal návrh sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie, ako aj vyjadrenieodporcu na vedomie a vyjadrenie sťažovateľovi. Keďže sťažovateľ na súkromnú adresuzákonnej sudkyne zaslal list, v ktorom žiadal nariadenie termínu pojednávania a uvádzalv ňom informácie a skutočnosti týkajúce sa jej súkromia a rodiny, zákonná sudkyňaoznámila predsedovi okresného súdu pochybnosť o svojej nezaujatosti k sťažovateľovi.Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodovala zaujatosti zákonnej sudkyne, pričom zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prerokovávaniaa rozhodovania vo veci. Spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 27. januára2016.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje doterajší postup okresného súdu(konanie trvá celkovo do podania sťažnosti ústavnému súdu dva roky) za taký, ktorý bysignalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie akoporušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. I. ÚS 753/2014,I. ÚS 93/2016).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, abyústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby poprípadnej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu sťažovateľ v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu bude dochádzať aj reálnek zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2016