znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 103/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť F. N., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em/4/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. N.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 27. novembra   2013   doručená   sťažnosť   F.   N.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em/4/2012.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   je „...   účastníkom   konania   (oprávneným) v konaní o výkon rozhodnutia vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 9 Em 4/2012 na základe rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 33 C 126/2009 zo dňa 09. 07. 2012 (výkon určeného styku s mal. deťmi). Konanie o výkon prebieha cca 11 mesiacov, pričom súd cca 3 mesiace po podaní návrhu nevykonal ani žiaden úkon. Stav konania je navyše po 11   mesiacoch   vedenia   konania   taký,   že   doposiaľ   nebolo   vykonané   súdne   rozhodnutie o styku s mal. deťmi. Súd prakticky nekoná resp. jeho postup v rámci personálnej exekúcie nie je efektívny a nesmeruje k realizácii výkonu rozsudku...“.

Sťažovateľ   je   toho   právneho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   dochádza k porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa F. N... na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 4/2012 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 4/2012 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi F. N... do tridsať dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,15 EUR... na účet advokáta JUDr. Martina Olosa...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

8.   Predmetom   konania   pred   všeobecným   súdom   je   návrh   sťažovateľa   na   výkon rozhodnutia   určeného   styku   s maloletými   deťmi,   ktorý   bol   podaný   na okresnom   súde 31. decembra 2012.

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

10.   Ústavný   súd   v   rámci   predbežného   prerokovania   veci   z   obsahu   sťažnosti a pripojených listín zistil, že predmetné konanie začalo 31. decembra 2012 na okresnom súde   podaním   návrhu   na   súdny   výkon   rozhodnutia   sťažovateľom   a   je   vedené   pod sp. zn. 9 Em/4/2012. Návrh bol doplnený podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2013,   v ktorom   bola   upresnená   adresa   matky   maloletých   detí.   Okresný   súd   priebežne (primerane okolnostiam danej veci) konal vo veci, keď 26. marca 2013 uznesením ustanovil maloletým   deťom   kolízneho   opatrovníka.   Následne   zaslal   návrh   na   vyjadrenie   matke maloletých a kolíznemu opatrovníkovi. Okresný súd si zabezpečil pripojenie spisu sp. zn. 33 C/123/2009   a 30.   júla   2013   vyzval   matku   maloletých   detí   na   dobrovoľné   plnenie právoplatného a vykonateľného rozsudku a zároveň požiadal Úrad práce, sociálnych veci a rodiny   Žilina,   referát   poradensko-psychologických   služieb,   o vykonanie   pohovoru s maloletými deťmi.

11. Sťažovateľ v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním podal listom z 11. júla 2013 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť predseda okresného súdu v liste sp. zn. 1 SprS/415/2013 zo 16. septembra 2013 oznámil, že sťažnosť nie je dôvodná, pretože okresný súd vo veci koná.

12.   Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   tohto   konania (11 mesiacov)   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa existenčne významnej veci – by eventuálne mohla spôsobiť   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

13.   Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   posúdil,   že   v   konaní   vedenom na okresnom   súde   vo veci   sp.   zn. 9 Em/4/2012 zatiaľ nedošlo k takej   intenzite zásahu do práva   sťažovateľa,   ktorá   by   zodpovedala   ústavnorelevantnému   porušeniu   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. Nad rámec posudzovanej veci pozornosti ústavného súdu neušla vada svedčiaca o nekoncentrovanom   návrhu   spočívajúca   v tom,   že   v petite   požadované   trovy   konania sťažovateľ   žiada   priznať   od   Krajského   súdu   v Žiline,   ktorého   však   neoznačil za porušovateľa základného práva.

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014