SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 103/2013-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 516/2004, ako aj uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 401/2012 z 18. septembra 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra 2012 osobne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom sp. zn. 11 Er 516/2004, ako aj uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 2 CoE 373/2012 z 31. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 516/2004 z 11. novembra 2011 (ďalej aj „uznesenie z 11. novembra 2011“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu z 11. novembra 2011 ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakovala postup a právne závery, ku ktorým dospeli okresný súd a krajský súd pri prerokovaní a rozhodnutí predmetnej veci. Namietala predovšetkým skutočnosť, že okresný súd, ako aj krajský súd formálnoprávne až do skončenia predmetného konania nerozhodli o jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý v tomto konaní podala po podaní odvolania proti uzneseniu okresného súdu z 11. novembra 2011.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 516/2004, ako aj napadnutým uznesením krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom, zruší napadnuté uznesenie krajského súdu a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Zo spisového materiálu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14718/2012 (sťažnosť doručená ústavnému súdu 11. decembra 2012) ústavný súd zistil, že sťažovateľka v uvedenej veci namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu z 11. novembra 2011 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutým uznesením krajského súdu. Uznesením okresného súdu z 11. novembra 2011 bolo rozhodnuté o zastavení prebiehajúceho exekučného konania iniciovaného sťažovateľkou na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd svojím napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu z 11. novembra 2011 ako vecne správne.
V sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 14718/2012 sťažovateľka ústavný súd žiadala, aby vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru uznesením okresného súdu z 11. novembra 2011 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj napadnutým uznesením krajského súdu, zruší uznesenie okresného súdu z 11. novembra 2011 a napadnuté uznesenie krajského súdu, vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.
Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 14718/2012 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky doručenej 11. decembra 2012, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu z 11. novembra 2011 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a napadnutým uznesením krajského súdu.
Podľa zistenia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14813/2012 vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľ, okresný súd a krajský súd).
Predmetom konania vedeného pod sp. zn. Rvp 14813/2012 je namietané porušenie sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 516/2004, ako aj napadnutým uznesením krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom.
Ústavný súd konštatuje, že začatie konania s nižšou sp. zn. Rvp (Rvp 14718/2012) bráni tomu, aby vo veci prebiehalo ďalšie konanie s vyššou sp. zn. Rvp (Rvp 14813/2012), a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2013