znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 103/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, Úradu justičnej a kriminálnej   polície   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OUV-120/30-2002,   aktuálne ČVS: ORP-120/1-OVK-B2-2002, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 199/2002 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 189/02, aktuálne 5 T 50/06, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2007 doručená   sťažnosť   JUDr.   P.   B.,   B. (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, Úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp.   zn.   ČVS:   OUV-120/30-2002,   aktuálne   ČVS:   ORP-120/1-OVK-B2-2002,   postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 199/2002 a postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 189/02, aktuálne 5 T 50/06.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že   28. januára 2002 bolo proti sťažovateľovi (v tom čase ako komerčnému právnikovi) vznesené obvinenie pre trestný čin útoku na verejného činiteľa. „Až   po   uplynutí   temer   piatich   rokov,   dňa   23.   1.   2007   bolo   v trestnej   veci sťažovateľa konečne právoplatne rozhodnuté (...).

Okresný súd rozsudkom 5 T 50/06 zo dňa 07. 11. 2006 sťažovateľa spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor Bratislava II podal proti rozsudku dňa 09. 11. 2006 odvolanie a to napriek tomu, že zjavne nemohlo byť úspešné, spôsobilo však aspoň pokazené Vianoce sťažovateľovi a ďalší prieťah v konaní...

Krajský súd v Bratislave uznesením 3 To 115/06 zo dňa 23. januára 2007 odvolanie prokurátora   ako   nedôvodné   zamietol.   Uznesenie   bolo   sťažovateľovi   doručené   dňa 26. 02. 2007. (...)

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že či už z hľadiska zložitosti, či z hľadiska spôsobu prerokovávania,   v tak   evidentne   jednoduchom   a banálnom   konkrétnom   trestnoprávnom prípade sťažovateľa, nie je primerané, aby trestná vec nebola temer päť rokov orgánmi činnými   v trestnom   konaní   a súdom   spravodlivo   právoplatne   skončená.   Stalo   sa   tak v dôsledku liknavosti zúčastnených orgánov štátnej moci, či lepšie povedané nekonaním, nesprávnym postupom a ignoráciou platných právnych predpisov vrátane Ústavy SR.“  

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie:

„Základné   právo   JUDr.   P.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave II (Úradu justičnej a kriminálnej polície), v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-120/30-2002 aktuálne ČVS: ORP-120/1-OVK-B2-2002; postupom Okresnej   prokuratúry   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   3 Pv 199/2002; a postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 T 189/02, aktuálne 5 T 50/06; bolo porušené.

Sťažovateľovi JUDr. P. B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 000,- Sk (...), ktoré sú vyššie označené orgány štátnej moci spoločne a nerozdielne povinné uhradiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na jeho účet (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, Úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-120/30-2002, aktuálne ČVS: ORP-120/1-OVK-B2-2002, postupom prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 199/2002 a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 189/02, aktuálne 5 T 50/06.

1.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ voči orgánom činným v trestnom konaní a napokon voči okresného súdu, ktoré označil za účastníkov tohto konania. Keďže v danej veci rozhodol okresný súd „rozsudkom 5 T 50/06 zo dňa 07. 11. 2006“, sťažovateľ sa o napadnutých zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase   (23.   marca   2007),   keď   už   uplynula   lehota   ustanovená   v §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.   Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   posúdiť   ako   návrh   podaný oneskorene.

2.   Okrem   uvedeného   je   podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania sťažovateľa a z pripojených listín   vyplynulo, že uvedené konanie bolo Krajským   súdom   v Bratislave   (ktorý   nebol   sťažovateľom   označený   za   účastníka   tohto konania   ani   v záhlaví,   ani   v petite   sťažnosti)   právoplatne   skončené   23.   januára   2007. Sťažovateľ   sa   napriek   tomu   na   ústavný   súd   obrátil   so   svojou   sťažnosťou   až   podaním z 23. marca 2007, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. marca 2007, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva už netrvalo a keď konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   a preto,   že   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2007