znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 103/04-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti BASTAV, s. r. o., so sídlom Hrabiny 1057,   Tisovec,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   I.   M.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 28/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   BASTAV,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2003 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   BASTAV,   s.   r.   o.,   so   sídlom   Hrabiny   1057, Tisovec   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   I.   M.,   Advokátska kancelária,   Ž.,   ktorou   namietala   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. Cb 28/01.Z obsahu   sťažnosti   a z priložených   písomností   vyplynulo,   že   sťažovateľka   sa žalobným návrhom z 20. februára 2001 domáhala na vecne a miestne príslušnom okresnom súde od odporkyne zaplatenia žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd vo veci vydal 27. marca 2001 platobný rozkaz, proti ktorému 9. mája 2001 podala odporkyňa odpor.

Rozsudkom zo 6. februára 2003 sp. zn. Cb 28/01 konajúci súd čiastočne, a to do výšky   14 224,30   Sk,   vyhovel   návrhu   sťažovateľky.   O zostatku   žalovanej   istiny   vrátane celkového   príslušenstva   má   okresný   súd   konať   ďalej.   Sťažovateľka   namietala,   že   do podania   jej   sťažnosti   ústavnému súdu   ani po uplynutí dvoch   rokov   a štyroch   mesiacov nebola   vec   právoplatne   rozhodnutá   napriek   tomu,   že   ona   svojím   postupom   nezaložila príčinu spomaleného postupu súdu. Ďalej dodala, že „od posledného pojednávania vo veci konanom   dňa   6.   2.   2003   neuskutočnil   konajúci   súd   v predmetnej   veci   nijaký   procesne relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty.“

Sťažovateľka ďalej uviedla, že je súkromným podnikateľom a absencia finančných prostriedkov vzhľadom na výšku zaplateného súdneho poplatku a výšku žalovanej istiny znamená pre ňu z hospodárskeho hľadiska katastrofálne následky.

Sťažovateľka je toho názoru, že nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 28/01 došlo k porušeniu jej práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1   dohovoru,   pretože   v danom   prípade „aktívnej   činnosti   súdu   nebránila   žiadna zákonná prekážka“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„Právo sťažovateľa – Bastav, s. r. o. so sídlom Hrabiny č. 1057, 980 61 Tisovec na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Revúcej, č. k.: Cb 28/01 vo veci žalobného návrhu sťažovateľa o zaplatenie istiny 55.404,50,- Sk s prísl. porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v súlade   s čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Revúcej, č. k.: Cb 28/01 vo veci žalobného návrhu sťažovateľa o zaplatenie istiny 55.404,50,- Sk s prísl. konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 100.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03 ).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že okresný súd v napadnutom konaní porušil právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka   bližšie   neoznačila   časové   úseky,   v ktorých   mal   byť   okresný   súd nečinný. Uviedla však, že „od posledného pojednávania vo veci konanom dňa 6. 2. 2003 neuskutočnil konajúci súd v predmetnej veci nijaký procesne relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty.“

Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. Cb 28/01 však vyplýva, že 6. februára 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyniesol medzitýmny rozsudok, ktorý bol písomne vyhotovený 6. februára 2003 a 3. marca 2003 nadobudol právoplatnosť. Dňa   11.   marca   2003   právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   súdu   návrh   na   doplnenie dokazovania   výsluchom   troch   svedkov.   Konajúca   sudkyňa   nariadila   pojednávanie   na 30. september 2003, na ktoré sa nedostavili sťažovateľka a ani jej právny zástupca. Keďže sa na pojednávanie dostavili štyria svedkovia, súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na 28. október 2003 za účelom   doplnenia   dokazovania   opätovným   predvolaním   a vypočutím   sťažovateľky   a ďalšieho   svedka.   Uznesením   č.   k.   Cb   28/01-170   z   30.   septembra   2003   súd   uložil sťažovateľke poriadkovú pokutu 2 000 Sk, pretože sa nedostavila na pojednávanie. Dňa 3. októbra   2003   odporkyňa   doplnila   údaje   o   svedkoch,   ktorých   navrhla   vypočuť. Sťažovateľka   15.   októbra   2003   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   o uložení   poriadkovej pokuty. Dňa 28. októbra 2003 bol v spise zaznamenaný úradný záznam o tom, že právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na tento deň. Dňa 28. októbra 2003 sa napriek neúčasti sťažovateľky a jej právneho zástupcu uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd vyniesol rozsudok, ktorý konajúca sudkyňa toho   istého   dňa   aj   písomne   vyhotovila.   Tento   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť 4. decembra 2003.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).   Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného práva na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 35/01, III. ÚS 168/03).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka namietala porušenie označených základných práv   v občianskom   súdnom   konaní,   ktoré   sa   týkalo   jej   majetkovej   veci   vyplývajúcej z obchodných   vzťahov.   Nahliadnutím   do   zapožičaného   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. Cb 28/01 ústavný súd zistil, že napadnuté konanie trvalo cca 36 mesiacov, pričom konajúci sudca nariadil a v podstate aj uskutočnil vo veci 12 pojednávaní. Okresný súd o návrhu sťažovateľky   na   vydanie   platobného   rozkazu   rozhodol   do   jedného   mesiaca,   avšak odporkyňa podala proti vydanému platobnému rozkazu odpor (§ 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Do dvoch rokov vyniesol súd vo veci medzitýmny rozsudok (6. februára 2003)   a do   troch   rokov   vydal   súd   rozhodnutie   vo   veci   samej,   ktoré   aj   nadobudlo právoplatnosť. Je zjavné, že okresný súd od sťažovateľkou namietaného obdobia, teda od 6. februára 2003, vo veci plynulo konal, uskutočnil dve pojednávania (30. septembra 2003 a 28. októbra 2003), na ktorých sa však právny zástupca sťažovateľky ani v jednom prípade nezúčastnil, pričom súd mu uložil aj poriadkovú pokutu vo výške 2 000 Sk.

Postup   okresného   súdu,   ako   to   vyplýva   z chronológie,   po   období,   v   ktorom sťažovateľka   namietala   zbytočné   prieťahy   v konaní,   sa   zjavne   nevyznačuje   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné vzhľadom na predmet konania a jeho celkovú dĺžku   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods.   2   ústavy,   resp. neprejednanie veci v „primeranej lehote“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, berúc do úvahy i to,   že správanie sťažovateľky, resp.   jej právneho zástupcu   už aj vzhľadom   na uvedené nemožno považovať za súčinnostné.

Pretože s ohľadom na uvedené skutočnosti neprichádza do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako   porušenie   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jej návrh odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

Keďže   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a prikázanie   okresnému súdu,   aby   vo   veci   konal,   je   viazané   na   výrok   ústavného   súdu   o namietanom   porušení označeného základného práva (ktoré však v predmetnej veci vyslovené nebolo), ústavný súd sa preto pri svojom rozhodovaní uvedenými návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2004