znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 102/2020-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2020 o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, Žilina, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Hronček, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 39 Cb 61/2019 zo 16. mája 2019 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 143/2019 z 30. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti   ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 39 Cb 61/2019 zo 16. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 143/2019 z 30. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu 17. apríla 2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to proti obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaný v 2. rade“).

3. Napadnutým uznesením okresného súdu bol návrh sťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý v celom rozsahu.

4. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Napadnutým uznesením krajského súdu bolo potvrdené napadnuté uznesenie okresného súdu.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že vydania neodkladného opatrenia sa domáha ako osoba, ktorej vlastníctvo obchodného podielu žalovaného v 2. rade je ohrozené neoprávneným konaním žalovaného v 1. rade, ktorý doručil sťažovateľke odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu z 24. apríla 2017 (ďalej len „zmluva“). Sťažovateľka uvádza, že napriek uvedenému odstúpeniu od zmluvy (ktoré považuje za absolútne neplatné, pozn.) je naďalej vlastníkom 25 % obchodného podielu žalovaného v 2. rade a vzhľadom na uvedené podala okresnému súdu vo veci samej aj žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, resp. o určenie, že je vlastníkom 25 % obchodného podielu žalovaného v 2. rade.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti podrobne opisuje skutočnosti, na základe ktorých bol jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia opodstatnený, a to s poukazom hlavne na možnosť prevodu vlastníckeho práva k obchodnému podielu na tretiu osobu.

7. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd, ako aj krajský súd sa v rozpore s „povinnosťou právneho štátu“ dopustili odopretia spravodlivosti, keď návrh sťažovateľky na vydanie neodkladného opatrenie zamietli, čím porušili jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol o porušení jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu aj okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne vyslovil porušenie uvedených práv len napadnutým uznesením krajského sudu, zrušil ho a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

9. Dňa 10. februára 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorým oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť podanú 10. januára 2020 v celom rozsahu späť a žiada ústavný súd, aby konanie zastavil.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

13. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

14. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť (bod 9), ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu