SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 102/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou doc. JUDr. Soňou Kubincovou, PhD., M. Rázusa 20, Banská Bystrica, vo vecizrušenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 K 78/2015 z 25. novembra2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci zrušenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 1 K 78/2015 z 25. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresnéhosúdu z 25. novembra 2015“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podľa zákona č. 7/2005 Z. z. zákonao konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) okresný súd uznesenímz 25. novembra 2015 vyhlásil konkurz na majetok
(ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“), a to na základe návrhu navyhlásenie konkurzu podaného samotným dlžníkom. Uznesenie okresného súduz 25. novembra 2015 o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníkuč. 231/2015 2. decembra 2015 pod č. K 026162.
Sťažovateľ uviedol, že je vlastníkom družstevného podielnického listu úpadcu a ajčlenom družstva – úpadcu a poukázal na práva, ktoré mu z tohto postavenia prináležia(napr. právo na podiel zo zisku, právo ponúknuť družstvu uzavretie zmluvy o spätnomprevode podielnického listu, práva spojené s vlastníctvom členského podielu v družstve).
Podľa sťažovateľa uznesením okresného súdu z 25. novembra 2015 o vyhláseníkonkurzu boli porušeného jeho základné práva najmä podľa čl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 46Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) z dôvodu, že bolovydané v rozpore so zákonom.
Rozpor uznesenia okresného súdu z 25. novembra 2015 so zákonom vidí sťažovateľv tom, že pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu konali za dlžníka osoby, ktoré síce boliako členovia predstavenstva dlžníka vedené v obchodnom registri, ale v skutočnosti už ichfunkcia členov predstavenstva dlžníka zanikla uplynutím času, na ktorý boli za členovpredstavenstva zvolené. S poukazom na § 11 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,ktorý vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu, na § 196 zákonao konkurze a reštrukturalizácii, ktorý pojednáva o primeranej aplikácii Občianskehosúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na začatie konkurzného konania, na konkurznékonanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanieo oddlžení v spojení s § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to,či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, podľa sťažovateľa„Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný neoprávnenou osobou, resp. dlžníkom, za ktorého však konali osoby, ktoré podľa zákona za neho konať nemohli. Z tohto dôvodu neboli splnené procesné podmienky na začatie konkurzného konania, a teda ani na vyhlásenie konkurzu.... V danom prípade súd neskúmal procesné podmienky na strane účastníka (navrhovateľa), a to napriek tomu, že súd je povinný tieto podmienky konania skúmať ex offo. Hneď potom, ako sme zistili, že začalo konkurzné konanie na majetok na návrh dlžníka ⬛⬛⬛⬛, sme príslušnému súdu oznámili, že ⬛⬛⬛⬛ v súčasnosti nemá platne zvolený štatutárny orgán (oznámenie bolo podané osobne do podateľne dňa 2.12.2015). Napriek tejto našej snahe konkurz na majetok úpadcu ⬛⬛⬛⬛ aj naďalej trvá...“.
Sťažovateľ zároveň uviedol:„Do pozornosti dávam aj tú skutočnosť, že tieto osoby sa počas výkonu svojej funkcie a aj po jeho skončení zrejme dopúšťali konania, ktoré je v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu bolo dňa 23.12.2015 voči týmto osobám začaté trestné stíhanie (v prílohe prikladám fotokópiu oznámenia o začatí trestného stíhania). Podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu tieto osoby pravdepodobne chceli predísť následkom svojho protiprávneho konania. V prípade zrušenia družstva a následného zániku družstva by bolo v prípade preukázania protiprávneho konania členov štatutárneho orgánu družstva náročné, resp. až nemožné od týchto osôb vymáhať nároky na náhradu škody podľa § 243a Obchodného zákonníka.... Poukazujem na to, že rozhodnutie o vyhlásení konkurzu je zásadným rozhodnutím, na základe ktorého dochádza k úplnej zmene fungovania ⬛⬛⬛⬛ (nastávajú účinky vyhlásenia konkurzu vymenované v § 44 a nasl. zákona o konkurze) a v konečnom dôsledku aj k zrušeniu ⬛⬛⬛⬛. Keďže som jedným z členov ⬛⬛⬛⬛ uvedené rozhodnutie sa ma priamo dotýka....
Okrem toho, rozhodnutie o vyhlásení konkurzu priamo zasahuje aj do mojich majetkových práv, ktoré mi ako členovi a podielnikovi ⬛⬛⬛⬛ patria....
Mám za to, že, keďže v danom prípade súd neskúmal procesné podmienky konania, a to napriek tomu. že bol na to povinný, a na majetok ⬛⬛⬛⬛ vyhlásil konkurz v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze, došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd„rozhodol o dočasnom opatrení a vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia odložil, resp. aby súdu a správcovi konkurznej podstaty v danej veci prikázal, aby sa vykonávania úkonov v konkurze dočasne zdržali“,a svoj návrh na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samejvymedzil takto:
„V súlade s uvedeným navrhujem, aby Ústavný súd sťažnosti vyhovel a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.11.2015, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok ⬛⬛⬛⬛... sp. zn. 1 K/78/2015 zrušil a priznal náhradu trov konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosťsťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvodyna jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa odseku 2 k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie nazastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom. Podľa odseku 3 ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konaniaokrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba aleboprávnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochranetýchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sapodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.Podľa odseku 2 k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebodôkaz o inom zásahu. Podľa odseku 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančnéhozadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 3 zákonao ústavnom súde sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatiekonania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľšpecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiskapožiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súdrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahuk tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09,IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Platí to predovšetkým v situácii, keď jesťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdeniao porušení práv, resp. subjektom, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, jepodľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie (obdobneIII. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podľa neho uznesením okresného súduz 25. novembra 2015 o vyhlásení konkurzu boli porušené jeho základné práva najmä podľačl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak už v petitesťažnosti nielen neoznačuje tieto základné a iné práva, ale ani nenamieta porušenie týchtopráv uznesením okresného súdu z 25. novembra 2015 a jeho návrh na rozhodnutieústavného súdu sa obmedzuje len na návrh na vyhovenie sťažnosti, zrušenie uzneseniaokresného súdu z 25. novembra 2015 a priznanie náhrady trov konania.
Na tomto základe ústavný súd kvalifikoval petit sťažnosti tak, že sťažovateľnenamieta porušenie žiadneho práva, a to napriek tomu, že je v konaní pred ústavnýmsúdom kvalifikovane právne zastúpený.
Ústavný súd konštatuje, že v súlade so zásadou viazanosti ústavného súdu petitomsťažnosti požiadavka namietania porušenia základných a iných práv v spojení s označenímtýchto práv vyplývajúca z § 49 zákona o ústavnom súde (aj čl. 127 ods. 1 ústavy) akopojmová aj obsahová náležitosť sťažnosti musí byť splnená v samotnom petite sťažnosti.Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, čím jedaný dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal svojeúčastníctvo v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 K 78/2015 podľa§ 24 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že môžu byť jehopráva podielnika a člena úpadcu vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dotknuté,nezakladajú bez ďalšieho jeho účasť v konaní, a tým možnosť porušenia základných a inýchpráv namietaným uznesením okresného súdu z 25. novembra 2015 o vyhlásení konkurzuna majetok úpadcu. Preto aj v prípade, ak by sťažnosť spĺňala náležitosti, bol by daný dôvodna jej odmietnutie pre jej podanie zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby saústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2016