znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 102/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 16 C 217/2007 a sp. zn. 15 C 139/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2011   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16 C 217/2007 a sp. zn. 15 C 139/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 20. júla 2007 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti s náhradou   nemajetkovej   ujmy   proti   sudcom   ústavného   súdu   Jánovi   Lubymu,   Ľudmile Gajdošíkovej a Ladislavovi Oroszovi. Z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti bola vec sťažovateľa postúpená okresnému súdu, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. 16 C 217/2007. Zákonná sudkyňa vo veci rozhodla rozsudkom sp. zn. 16 C 217/2007 z 23. apríla 2008 tak, že   návrh   sťažovateľa   zamietla   z   dôvodu   nedostatku   jeho   vecnej   pasívnej   legitimácie žalovaných.

Zo   sťažnosti   ďalej vyplynulo,   že sťažovateľ podal   okresnému   súdu   9.   júla 2009 ďalšiu žalobu, ktorou sa tiež domáhal ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy proti   sudcom   ústavného   súdu   Jánovi   Lubymu,   Ľudmile   Gajdošíkovej   a   Ladislavovi Oroszovi. Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 C 139/2009.

Podľa sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v oboch napadnutých konaniach k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Súčasne sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bolo porušené jeho právo na súdnu a inú právnu   ochranu   garantované   čl.   46   ods.   1   ústavy,   a   to   bližšie   nešpecifikovaným nezákonných   rozhodnutím   okresného   súdu   o   zastavení   konania   z   dôvodu   nezaplatenia súdneho poplatku   vzhľadom   na skutočnosť,   že mal byť od   platenia súdnych   poplatkov oslobodený.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„II.A. Okresný súd Bratislava II v konaní 16C/217/2007 a neskôr 15C/139/2009 marením konaní porušil základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1a čl. 13 Dohovoru.

II.B.   Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   konať   vo   veci   bez   prieťahov   a   bez opakovania porušovania práv.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 20.000 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade omeškania je Okresný súd povinný zaplatiť aj úroky z omeškania a to vo výške 200 EUR za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. Okresný súd Bratislava II je dôvodom početných dôvodných sťažností, preto Ústavný   súd   SR   podozrieva   z   organizovanej   činnosti   a   organizované   porušovanie základných   práv   sťažovateľa   (používanie   falzifikátov,   prekrúcanie   skutkového   stavu, marenie konaní, marenie dokazovania a ustavične vymáhanie poplatkov, hoci ide o osobu v hmotnej núdzi, vynucovanie šikanóznych odpovedí o majetku (aj 4x v jednom konaní) a šikanózne vynucovanie odvolania – početné úkony vedúce k vyčerpávaniu OBETE SÚDU – sťažovateľa – vedúce k JUSTIČNEJ VRAŽDE.

Za dlhodobé vyčerpávanie vybratej obete – sťažovateľa – uvádza Okresný súd D. B. do CHRONICKEJ STRESSOVEJ TRAUMY – a za to je povinný Okresný súd Bratislava II zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 1.000.000 EUR v lehote 15 dní a to formou vyplácania 10.000 EUR mesačne od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.

II.E.   Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom a zaplatiť trovy konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou neperfektnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   217/2007 a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 139/2009.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Ústavný súd tiež judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ústavy   je   v zásade   „iným   zásahom“   pre   počítanie   lehoty   na   včasnosť   podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Zo   sťažnosti,   jej   príloh   a zo   zisťovania   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   napadnuté konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 15 C 139/2009 bolo právoplatne skončené uznesením okresného súdu sp. zn. 15 C 139/2009 z 15. apríla 2010, ktorým bolo konanie vo veci   sťažovateľa   zastavené   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku.   Uvedené   uznesenie nadobudlo   právoplatnosť   27.   júla   2010   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 3 Co 90/2010 z 31. mája 2010.

Obdobne sťažovateľom napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 16 C 217/2007 bolo právoplatne skončené   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   16   C 217/2007-143   z 23.   apríla 2008,   ktorým   bol   návrh   sťažovateľa   zamietnutý   pre   nedostatok   jeho   vecnej   pasívnej legitimácie. Uvedený rozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený 9. júna 2008, pričom právoplatnosť nadobudol 26. júna 2008.

V čase keď   sa   sťažovateľ   domáhal ochrany svojich   základných   práv a slobôd   na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj princíp právnej istoty ( III. ÚS 186/02).

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   na   poštovú   prepravu 4. februára   2011,   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   16   C   217/2007   bolo právoplatne skončené 26. júna 2008 a konanie vedené pod sp. zn. 15 C 139/2009 bolo právoplatne skončené 27. júla 2010. Z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sťažnosť bola podaná v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   sa   preto   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok uvedených v sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný   súd   rozhodoval   o sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011