znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 102/06-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť B. Č., B., zastúpenej advokátkou JUDr. T. M., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98   p o r u š i l základné právo B. Č., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   299/98 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B. Č. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. B. Č.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 196 Sk (slovom osemtisícstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokátky JUDr.   T.   M.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 22. marca 2006 č. k. I. ÚS 102/06-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. Č., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 299/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Z obsahu sťažnosti - vo vzťahu k jej prijatej časti - vyplynulo, že sťažovateľka 24. septembra 1998 podala okresnému súdu návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti odporcom v 1. až 3. rade, ktorý je vedený pod sp. zn. 6 C 299/98. Okresný súd nariadil vo veci deväť pojednávaní, pričom postup súdu podľa názoru sťažovateľky vykazuje známky nehospodárnosti, pretože vzhľadom na to, že ide   o spor   fakticky   a právne   jednoduchý,   počet   pojednávaní   nebol   primeraný.   Na jednotlivých   pojednávaniach   sa   prerokúvali   opätovne   tie   isté   návrhy   strán,   ktoré neprispievali významne k objasneniu skutkového stavu. Dňa 22. novembra 1999 súd odročil pojednávanie   za   účelom   znaleckého   dokazovania   ceny   predmetných   nehnuteľností. Uznesenie č. k. 6 C 299/98-84, ktorým ustanovil znalca, vydal súd až po štyroch mesiacoch od pojednávania odročeného za týmto účelom. Navyše lehota na vypracovanie znaleckého posudku   nebola „v   nijakom   spojení“ s povinnosťou   zaplatiť   preddavok   na   znalecké dokazovanie, ale jej počiatok bol určený právoplatnosťou daného uznesenia. V dôsledku podaného   odvolania   proti   tomuto   uzneseniu   sa   uskutočnilo   konanie   na   Krajskom   súde v Bratislave, ktoré bolo právoplatne skončené 28. júla 2000 a spis bol znalcovi doručený až 8. februára 2001.

Dňa 11. decembra 2001 sťažovateľka požiadala súd o zmenu petitu ohľadne určenia vlastníctva k vedľajšej stavbe, ktorá bola počas konania zapísaná do katastra nehnuteľností ako   bezpodielové   spoluvlastníctvo   odporcu   a súčasne   požiadala   o pripustenie   ďalšieho účastníka do konania, manželku odporcu. Súd rozhodol o pripustení ďalšieho účastníka, ale o rozšírení petitu nerozhodol, čím sa podľa presvedčenia sťažovateľky zvyšuje jej právna neistota. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o pristúpení ďalšieho účastníka do konania bolo postúpené kancelárii na doručenie účastníkom až 1. decembra 2003. Pri vyhotovení tohto uznesenia podľa názoru sťažovateľky súd znova pochybil, keď pripustil proti nemu opravný prostriedok, ktorý odporca v 1. rade využil, čím sa konanie opäť predĺžilo.   Podľa   presvedčenia   sťažovateľky   uvedeným   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka   si   uplatňuje   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie,   pretože   právna neistota   jej   spôsobuje   materiálnu   aj   nemateriálnu   ujmu   spočívajúcu   v pocitoch krivdy, bezmocnosti a hlbokého poníženia.

1.   2.   Vzhľadom   na   uvedené   podstatné   skutočnosti   sťažovateľka   navrhuje,   aby ústavný súd vydal tento nález:

„1) Základné právo B. Č. na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a práva   na   (...)   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom pod spis. zn. 6 C 299/98 porušené bolo.

2)   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   6   C   299/98 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) B. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk (...), ktoré je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia B. Č., na účet advokátsky JUDr. T. M., B. (...) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. T. M., listom zo 17. mája 2006 sp. zn. Spr 3269/06, ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne Mgr. J. W. z 27. apríla 2006, a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 30. mája 2006.

2.1. Predseda okresného súdu uviedol, že:„(...)   súhlasím,   aby   ústavný   súd   konal   bez   nariadenia   ústneho   pojednávania. Tvrdenia uvádzané v sťažnosti zodpovedajú skutočnosti, ako to vyplýva z pripojeného spisu. Dňa 29. 4. 2005 boli spisy z oddelenia Mgr. P. prerozdelené a konkrétne tento spis bol pridelený   do   oddelenia   JUDr.   V.   a to   v súvislosti   s nástupom   na   materskú   dovolenku Mgr. P. K prieťahom i pred tým dátumom došlo v súvislosti s častými práceneschopnosťami počas   tehotenstva   Mgr.   P.   Po   nástupe   novej   sudkyne   Mgr.   W.   dňa   1.   9.   2005   je   spis pridelený jej, ktorá bude v tejto veci rozhodovať až do právoplatného skončenia veci.“

2. 2. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že:„Vec 6 C 299/98 mi bola pridelená koncom septembra 2005 z dôvodu, že dňom 1. 9. 2005 som na základe preloženia začala pôsobiť na OS Bratislava III. Okrem tejto veci mi bolo pridelených približne 560 nevybavených vecí, z toho okolo 160 vecí reštančných, starších ako 5 rokov. Veci som začala vybavovať postupne, prihliadnuc na dátumy ich podania.   Vec   vedená   pod   sp.   zn.   6   C   299/98   bola   vybavovaná   predo   mnou   sudkyňou Mgr. P., ktorá ako posledný úkon vypracovala uznesenie o priznaní znalečného a to dňa 14. 9.   2004.   Potom,   ako   som   prevzala   oddelenie   po   Mgr.   P.,   som   sa   musela   začať oboznamovať s obsahom jednotlivých spisov. V danej veci som dňa 11. 4. 2006 vykonala ďalší úkon, po naštudovaní spisu som zistila, že neboli doriešené procesné otázky, nakoľko boli   robené   navrhovateľkou   podania,   o ktorých   bolo   potrebné   rozhodnúť.   Išlo   hlavne o rozšírenie   návrhu   a návrhu   o pripustenie   ďalšieho   účastníka   na   strane   odporcu.   Na základe poverenia som spis predložila VSÚ, s vypracovaním riešenia, ako vo veci ďalej postupovať tak, aby nebola porušená zásada zákonného sudcu, pretože som usúdila, že podanie navrhovateľky nebol návrh na zmenu, ale išlo o podanie ďalšieho návrhu so širším okruhom účastníkov.

Z akého dôvodu vo veci nebolo rozhodnuté a rýchlejšie konané dovtedy, dokedy spis nebol pridelený mne (september 2005), sa vyjadriť neviem.“

2.   2.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenia   zo   strany okresného súdu uviedla, že:

„Na základe výzvy Ústavného súdu SR zo dňa 25. 5. 2006 Vám zasielame vyjadrenie k stanovisku porušovateľa OS BA III, v tom zmysle, že informácie v ňom obsiahnuté nám neboli známe, z hľadiska posudzovania skutočnosti, či došlo k porušeniu práv sťažovateľa sú   však   irelevantné.   Vzhľadom   k tomu,   že   predseda   súdu   tvrdenia   v sťažnosti nespochybňuje, netrváme na ústnom pojednávaní vo veci.

Zároveň Vám oznamujeme, že si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia vo výške 2 501 Sk za dva úkony príprava a prevzatie a podanie návrhu a 2 krát režijný paušál vo výške 150 Sk a za jeden úkon v roku 2006 – vyjadrenie vo veci sťažnosti 2730 Sk a režijný paušál 273 Sk (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 299/98:

Dňa   24.   septembra   1998   podala   sťažovateľka   okresnému   súdu   žalobný   návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti odporcom: 1. J. Č. (ďalej aj ako „odporca v 1. rade“), 2. P. Č. (ďalej aj ako „odporca v 2. rade“),

3. D. Č. (ďalej aj ako „odporca v 3. rade“) a 4. H. Č. (ďalej aj ako „odporkyňa v 4. rade“ spolu tiež ako „odporcovia“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 299/98.

Dňa   26.   októbra   1998   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa 11. novembra 1998 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa   23.   apríla   1999   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   na doloženie   originálov   listinných   dôkazov   a   vyzval   odporcov,   aby   sa   v lehote   do   15   dní vyjadrili k žalobe. Zároveň bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. máj 1999.

Dňa 17. mája 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. jún 1999 s tým,   že   súd   predvolá   odporcu   v 2.   rade   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty a predvedenia. Odporcom uložil vyjadriť sa k návrhu pod hrozbou poriadkovej pokuty.Dňa 10. júna 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. september 1999 s tým, že súd predvolá odporcov v 2. a 3. rade pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a tiež požiada o pripojenie spisu od Okresného úradu v S., odboru katastrálneho (ďalej len „okresný úrad“).

Dňa 10. júna 1999 sa k návrhu vyjadrili odporcovia.Dňa   14.   júna   1999   okresný   súd   požiadal   okresný   úrad   o zapožičanie   spisového materiálu a vyzval notárku JUDr. S. o zaslanie fotokópie kompletného spisového materiálu týkajúceho sa prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. 398 k. ú. F. v lehote 15 dní. Dňa 24. júna 1999 notárka JUDr. S. oznámila súdu, že sa u nej žiadne kompletné materiály   nenachádzajú.   Doložila   osvedčený   odpis   darovacej   zmluvy,   ktorou   matka účastníkov konania, E. Č., darovala dcére - sťažovateľke nehnuteľnosti ležiace v k. ú. F.Dňa 28. júna 1999 okresný úrad doručil okresnému súdu spisový materiál vedený pod č. V – 498/98.

Dňa   9.   septembra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 7. október   1999   za   účelom   výsluchu   odporcu   v 3.   rade   a vyžiadania   prvopisu   notárskej zápisnice N 50/98, Nz 46/98 od notárky JUDr. S.

Dňa 10. septembra 1999 okresný súd požiadal JUDr. S. o zaslanie prvopisu uvedenej notárskej zápisnice.

Dňa   7.   októbra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 8. november 1999 s tým, že súd predvolá odporcov v 1., 2. a 3. rade, všetkých pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a predvedenia a predvolá tiež svedkyňu E. Č.

Dňa   8.   novembra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 22. november 1999.

Dňa   22.   novembra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia trhovej hodnoty sporných nehnuteľností. Účastníkom bolo uložené v lehote 10 dní doručiť otázky znalcovi.Dňa   22.   novembra   1999   odporca   v 1.   rade   navrhol   prerušiť   konanie   sp.   zn. 6 C 299/98.

Dňa 26. novembra 1999 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade oznámila súdu, že v súvislosti s katastrálnym konaním, ktoré iniciovali, považuje za predčasné vyhotovovanie znaleckého posudku.

Dňa 23. marca 2000 okresný súd uznesením č. k. 6 C 299/98-84 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci znalca Ing. J. I.

Dňa 17. apríla 2000 podal odporca v 1. rade odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 299/98-84 v časti o povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Dňa 26. júna 2000 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní odporcu v 1. rade.

Dňa 28. júla 2000 krajský súd svojím uznesením č. k. 17 Co 212/00-93, potvrdil uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   6   C   299/98-84   v napadnutej   časti   (toto   rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 9. novembra 2000).

Dňa 7. septembra 2000 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 8. februára 2001 okresný súd zaslal spis znalcovi.Dňa   18.   apríla   2001   znalec   doručil   súdu   vypracovaný   znalecký   posudok a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 11. mája 2001 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa v lehote 20 dní vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa   25.   mája   2001   odporca   v 3.   rade   oznámil   súdu,   že   nemá   výhrady   voči znaleckému posudku.

Dňa 30. mája 2001 sa k znaleckému posudku vyjadril odporca v 1. rade.

Dňa   6.   júna   2001   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby   sa   vyjadril k písomnému podaniu odporcu v 1. rade a k znaleckému posudku.

Dňa 11. júna 2001 právny zástupca sťažovateľky doručil súdu vyjadrenie k podaniu odporcu v 1. rade a zmenu návrhu.

Dňa 4. septembra 2001 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. september 2001.Dňa   24.   septembra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 19. november 2001.

Dňa 18.   novembra   2001 právny   zástupca   sťažovateľky   faxom   ospravedlnil   svoju neúčasť na pojednávaní.

Dňa   19.   novembra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 13. december   2001   s tým,   že   súd   vyzve   odporcov   v 1.   a 2.   rade,   aby   sa   vyjadrili „k ďalšiemu vedeniu konania. Súd lustráciou zistí, či nebol podaný na tunajšom súde návrh o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti tých istých účastníkov konania“.

Dňa   20.   novembra   2001   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a právnu zástupkyňu odporcu v 1. rade na písomné vyjadrenie ohľadom ďalšieho vedenia konania. Dňa 20. novembra 2001 súd lustráciou zistil, že na tamojší súd nebol podaný návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti tých istých účastníkov.

Dňa   6.   decembra   2001   právna   zástupkyňa   odporcu   v 1.   rade   oznámila   súdu,   že ukončila jeho právne zastupovanie.

Dňa 11. decembra 2001 sťažovateľka podala návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania.

Dňa   13.   decembra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   uznesením pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník na strane odporcu a to odporkyňa v 4. rade H.   Č.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   vypracovania   uznesenia o pripustení ďalšieho účastníka do konania.

Dňa 28. novembra 2003 bolo písomne vyhotovené uznesenie z 13. decembra 2001.Dňa 10. decembra 2003 advokátka JUDr. L. R. vrátila okresnému súdu jej doručené uznesenie z 13. decembra 2001 s tým, že toto je potrebné zaslať priamo odporcovi v 1. rade.Dňa   19.   februára   2004   odporca   v 1.   rade   podal   odvolanie   proti   uzneseniu z 13. decembra 2001.

Dňa 27. februára 2004 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu v 1. rade.

Dňa 31. marca 2004 krajský súd uznesením č. k. 10 Co 60/04-200 potvrdil uznesenie okresného súdu z 13. decembra 2001.

Dňa   4.   júna   2004   sťažovateľka   oznámila   okresnému   súdu,   že   odvoláva plnomocenstvo, ktoré udelila advokátovi JUDr. R. S. a súčasne udelila plnomocenstvo Mgr. T. M. Dňa 8. júna 2004 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu.Dňa 24. júna 2004 bolo uznesenie krajského súdu č. k. 10 Co 60/04-200 zaslané účastníkom konania.

Dňa 2. júla 2004 bol spísaný úradný záznam o tom, že dosiaľ nebola uhradená záloha na znalca v čiastke 1 000 Sk

Dňa   7.   júla   20004   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila   súdu   svoje   nové kontaktné údaje na doručovanie písomností.

Dňa 14. septembra 2004 okresný súd uznesením priznal znalcovi Ing. J. I. odmenu.Dňa 29. apríla 2005 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. D. V.Dňa 20. októbra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila súdu svoju novú adresu.

Dňa 1. septembra 2005 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. J. W.

Dňa   11.   apríla   2006   zákonná   sudkyňa „spis   predložila   VSÚ,   s vypracovaním riešenia, ako vo veci ďalej postupovať tak, aby nebola porušená zásada zákonného sudcu“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   299/98,   v ktorom   sťažovateľka   procesne   vystupuje   ako navrhovateľka,   dochádza   k porušovaniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh posudzovaného konania v danom prípade nebol závislý od zložitosti veci, ale ako to bude   v ďalšom   vyhodnotené,   od   opakovanej   krátkodobej   ale   aj   dlhodobej   nečinnosti okresného súdu v danej veci. Napokon ani predseda okresného súdu alebo zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu.

Treba   uviesť,   že   okresný   súd   bol   v určitých   obdobiach   v posudzovanej   veci opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 11. novembra 1998 do 23. apríla 1999 (päť mesiacov), od 22. novembra 1999 do 23. marca 2000 (štyri mesiace), od   7. septembra   2000   do   8.   februára   2001   (päť   mesiacov),   od   13. decembra   2001   do 28. novembra   2003   (dvadsaťtri   mesiacov)   a   od   14.   septembra   2004   do   11. apríla   2006 (devätnásť mesiacov). Okresný súd teda najmenej počas štyroch rokov a ôsmich mesiacov vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím odôvodnená, pričom nie je tolerovateľné, aby o návrhu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania z 11. decembra 2001 bolo rozhodnuté v konečnom dôsledku až takmer po dvoch rokoch (28. novembra 2003).   Uvedené   obdobia   nečinnosti,   ako   aj   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   neospravedlniteľné.   K prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci alebo správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Obranu predsedu okresného   súdu   a   zákonnej   sudkyne   spočívajúcu   v uvádzaní   dôvodov,   ktoré   mali   ako objektívne príčiny („okrem tejto veci mi bolo pridelených približne 560 nevybavených vecí, z toho okolo 160 vecí reštančných, starších ako 5 rokov“) spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať.   Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach   opakovane vyslovil   (pozri   napr. I. ÚS   23/03   a   v   ňom   cit.   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   za   tým   účelom   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkom súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48   ods.   2   ústavy   a ich   práva na prerokovanie veci   v primeranej lehote   zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančného zadosťučinenie celkom vo výške 250 000 Sk, pričom priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým,   že   právna   neistota   jej   spôsobuje   materiálnu   aj   nemateriálnu   ujmu   spočívajúcu v pocitoch krivdy, bezmocnosti a hlbokého poníženia.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 80 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   priznal   ústavný   súd   náhradu   trov   konania   z dôvodu   právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti z 31. októbra 2005 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 30. mája 2006). Za dva úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume dvakrát po 2 501 Sk, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 5 002 Sk. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 150 Sk v roku 2005) tvorí náhrada trov za dva úkony vykonané v roku   2005 sumu   5 302   Sk,   v zmysle vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2006, patrí odmena pre sťažovateľku v sume 2 730 Sk. Spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu (164 Sk v roku 2006) tvorí náhrada trov za úkon vykonaný v roku 2006 sumu 2 894 Sk v zmysle citovanej vyhlášky. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú zaokrúhlene sumu 8 196 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006