znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 102/02-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2003 prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1244/01 a takto

r o z h o d o l :

Základné   právo   Ing.   M.   P.,   CSc.,   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov,   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   v primeranej   lehote   prejednaná   súdom,   podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky vo veci návrhu na zastavenie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 1244/01 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2002   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   P.,   CSc.,   bytom   N.   Z.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   D.,   Advokátska   kancelária,   N.   Z.,   vo   veci   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu v Nových   Zámkoch   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v časti   exekučného   konania   o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie v konaní o jeho exekučnej veci vedenom pod sp. zn. 9 Er 1244/01.

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 102/02-8 z 3. októbra 2002 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.

V rámci   prípravy   ústneho   pojednávania   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   Okresný   súd   Nové   Zámky,   zastúpený   jeho   predsedom,   vyjadrením   sp.   zn. Spr 1524/02   zo 6.   marca   2003   a   sťažovateľ,   zastúpený   svojím   právnym   zástupcom, stanoviskom zo 17. marca 2003.

Okresný súd vo vyjadrení k opodstatnenosti prijatej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ doručil   okresnému   súdu   viacero   podaní,   konkrétne   dňa   14.   septembra   2001   podanie označené   ako   podnet,   v ktorom   žiadal   o povolenie   odkladu   exekúcie   a zároveň   žiadal exekúciu   zastaviť.   Podanie s tým istým   obsahom doručil   aj exekútorovi,   ktorý   ho súdu predložil 18. septembra 2001 s tým, aby rozhodol o námietkach povinného voči exekúcii. Ďalšie podanie („Návrh povinného na zastavenie exekúcie“) doručil sťažovateľ okresnému súdu 20. septembra 2001, v ktorom opätovne žiadal povolenie odkladu exekúcie a zároveň aj   jej   zastavenie.   Dňa   27.   septembra   2001   exekútor   opätovne   doručil   okresnému   súdu podanie sťažovateľa, označené ako „Námietky proti exekúcii“, ktorým sťažovateľ žiadal okrem vyhovenia námietkam aj zastaviť exekúciu. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej konštatoval, že „(...) v predmetnej veci konajúca sudkyňa jednotlivé úkony vykonávala   promtne,   bez   prieťahov.   K tomu,   že   z akých   dôvodov,   či   nedopatrením nerozhodla   doposiaľ   o navrhovanom   odklade   exekúcie   sa   jednoznačne   vyjadriť   neviem. Ako uviedla, vychádzajúc z obsahu podaní povinného, tieto posúdila ako námietky voči exekúcii. Z týchto dôvodov nesúhlasíme s podanou sťažnosťou, ani so žiadaným finančným zadosťučinením, ktoré považujeme za nedôvodné, keď povinnému v predmetnom konaní nevznikla žiadna finančná ujma, pretože k realizácii exekúcie sa zatiaľ nepristúpilo“.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k vyjadreniu   okresného   súdu oznámil, že trvá na obsahu sťažnosti v plnom rozsahu. Požiadal tiež o „zmenu označenia sťažovateľa   tak,   že   jeho   pôvodné   priezvisko   PRÁZNOVSKÝ   sa   mení   na „PRÁZNOVSZKY“, o čom predložil fotokópiu rodného listu sťažovateľa.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   predmetnú   sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Dňa   11.   júna   2001   požiadal   súdny   exekútor   (ďalej   len   „exekútor“)   okresný   súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe platobného rozkazu č. k. 16 Cb 163/99-25 zo 16. novembra 1999 vydaného Krajským súdom Nitra (ďalej len „krajský súd“) proti sťažovateľovi na vymoženie 7 343 051,90 Sk istiny s prísl.

Okresný súd 28. júna 2001 poverením č. 5404 sp. zn. 9 Er 1244/01, Ex 348/2001 dal súhlas na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľ   14.   septembra   2001   podal   „Podnet   v exekúcii“   na   povolenie   odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie.

Exekútor   predložil   18.   septembra   2001   okresnému   súdu   uvedený   podnet zo 14. augusta 2001, ktorý posúdil ako námietky povinného (sťažovateľa) proti exekúcii. Dňa   20.   septembra   2001   podal   sťažovateľ   „Návrh   povinného   na   zastavenie exekúcie“, ktorým žiadal opätovne o povolenie odkladu a aj o zastavenie exekúcie.Okresný súd 25. septembra 2001 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za námietky.

Dňa 27. septembra 2001 exekútor predložil okresnému súdu podanie sťažovateľa „Námietky   proti   exekúcii“   z   21.   septembra   2001,   ktorým   sťažovateľ   žiadal   okrem vyhovenia námietkam aj exekúciu zastaviť a o oslobodenie od súdnych poplatkov.Sťažovateľ 9.   októbra   2001   oznámil okresnému   súdu,   že   odmieta   zaplatiť súdny poplatok, lebo okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Okresný   súd   uznesením   zo   14.   januára   2002   č.   k.   9   Er   1244/01-94   neoslobodil sťažovateľa od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky.

Dňa 5. februára 2002 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu   zo 14. januára 2002.Odvolanie so súdnym spisom bolo doručené krajskému súdu 22. februára 2002.Krajský   súd   uznesením   č.   k.   7   Co   87/02-72   z 28.   februára   2002   potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uznesenie bolo doručené účastníkom 26. apríla 2002.

Dňa   22.   marca   2002   exekútor   oznámil   okresnému   súdu   zmenu   na   strane oprávneného.   Namiesto   Konsolidačnej   banky   Bratislava,   štátneho   peňažného   ústavu, nastupuje Slovenská konsolidačná, a. s. (z titulu kúpy).

Dňa 15. apríla 2002 bol súdny spis sp. zn. 9 Er 1244/01 doručený okresnému súdu.Dňa 7. mája 2002 okresný súd vydal uznesenie   č. k. 9 Er 1244/01-76 o zastavení konania   o námietkach   sťažovateľa   (nezaplatil   súdny   poplatok).   Toto   uznesenie   bolo doručené účastníkom 22. – 30. mája 2002 (uznesenie právoplatné 13. júna 2002).

Dňa   15.   júla   2002   okresný   súd   oznámil   exekútorovi,   že   môže   pokračovať v exekučnom konaní.

Sťažovateľ podaním zo 16. júla 2002 namietal zaujatosť sudkyne. K jeho námietke sa zákonná sudkyňa 14. augusta 2002 písomne vyjadrila (necítila sa byť zaujatá).

Dňa 23. augusta 2002 bol súdny spis sp. zn. 9 Er 1244/01 postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 16. septembra 2002 okresný súd doručil krajskému súdu dodatok sťažovateľa z 22.   augusta   2002   k námietke   zaujatosti   a vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   k nemu z 26. augusta 2002.

Dňa 13. februára 2003 krajský súd vydal uznesenie č. k. 7 Nc 27/02-108, ktorým nevylúčil   zákonnú   sudkyňu   z prejednania   veci.   Súdny   spis   sp.   zn.   9   Er   1244/01   bol doručený okresnému súdu dňa 28. februára 2003.

Dňa 3. marca 2003 bol daný pokyn pre súdnu kanceláriu, aby doručila uznesenie krajského súdu účastníkom konania. Toho istého dňa zákonná sudkyňa vzniesla námietku zaujatosti, cítila sa byť vo veci zaujatá.

Dňa 11. marca 2003 bol súdny spis sp. zn. 9 Er 1244/01 doručený ústavnému súdu a 13. marca 2003 vrátený späť okresnému súdu.

K súdnemu spisu sp. zn. 9 Er 1244/01 bol pripojený súdny spis sp. zn. Er 641/00 týkajúci sa tej istej veci. Konanie vo veci bolo zastavené uznesením okresného súdu č. k. 10 Er 641/00-44 z 21. mája 2001 v spojení s uznesením č. k. 10 Er 641/00-42 z 3. apríla 2001, ktorým bolo námietkam sťažovateľa vyhovené (poverenie na vykonanie exekúcie vydal krajský súd, ktorý na to nebol vecne príslušný; oprávnený sa mohol domáhať svojho práva podaním nového návrhu na miestne a vecne príslušnom súde).

Z pripojených   písomností   vyplýva, že 16.   júla 2002   podal   sťažovateľ   predsedovi okresného   súdu   sťažnosť,   ktorou   namietol   zbytočné   prieťahy   v exekučnom   konaní, konkrétne   rozhodovaní   o jeho   návrhu   z 20.   septembra   2001   na   zastavenie   exekúcie oprávneného  ...   proti   povinnému   (sťažovateľovi)   na   vymoženie   7 343 059,90 Sk s príslušenstvom a zároveň navrhol, aby okresný súd povolil odklad exekúcie. Sťažovateľ namietal,   že   „súd   dosiaľ   neurobil   v časti   konania   o návrhu   na   zastavenie   exekúcie a povolenie odkladu exekúcie žiadny procesný úkon“.

Predseda okresného súdu v odpovedi na vyššie uvedenú sťažnosť (prípis sp. zn. Spr 1524/02 z 15. augusta 2002) popísal doterajší priebeh exekučného konania a uviedol, že podľa vyjadrenia vo veci konajúcej zákonnej sudkyne sťažovateľ podal po vydaní poverenia na   výkon   exekúcie   viacero   podaní   (14.   septembra   2001   –   označené   ako   „Podnet v exekúcii“, 20. septembra 2001 – označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ a dňa 21. septembra 2001 – označené ako „Námietky proti exekúcii“), ktoré vzhľadom na ich obsah zákonná sudkyňa posúdila ako námietky. Keďže zákonná sudkyňa všetky úkony vykonávala   plynule   a predseda   okresného   súdu   nezistil   v jej   konaní   žiadne   prieťahy, považoval sťažnosť za neopodstatnenú.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   odseku   2   citovaného   článku   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola v primeranej lehote prejednaná súdom (...)“.

V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol takto:„Nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky, Rákócziho 15, Nové Zámky, v časti exekučného konania so sp. zn. 9 Er 1244/01 o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a/alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Okresný súd Nové Zámky, Rákócziho 15, Nové Zámky, je povinný   neodkladne rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.

Ústavný súd Slovenskej   republiky priznáva sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk“.

V rámci exekučného konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Er 1244/01 sťažovateľ podal viac (vyššie uvedených) návrhov, o ktorých žiadal rozhodnúť.

Podľa ustanovenia § 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“):

(1) Exekúciu súd zastaví, ak:a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené   alebo sa stalo neúčinným,c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,e) bolo   právoplatne   rozhodnuté,   že   exekúcia   postihuje   vec,   na   ktorú   má   niekto   právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,g) exekúciu   súd   vyhlásil   za   neprípustnú,   pretože   je   tu   iný   dôvod,   pre   ktorý   exekúciu nemožno vykonať,h) to ustanovuje tento zákon.

(2) Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

(3)   Ak   sa   exekúcie   týka   niektorý   z dôvodov   zastavenia   len   sčasti   alebo   ak   sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Podľa ustanovenia § 58 Exekučného poriadku:(1) Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.(2)   Zastavenie   exekúcie   nemožno   uplatňovať z dôvodu,   že   sa   zmenili   okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok.

(3)   Rozhodnutie   sa   doručí   oprávnenému,   povinnému   a exekútorovi   poverenému vykonaním exekúcie.

(4) Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Podľa   ustanovenia   § 254 ods.   3 OSP sa   na exekučné   konanie podľa   osobitného predpisu   (Exekučný   poriadok)   použijú   ustanovenia   predchádzajúcich   častí,   ak   tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Účelom   exekučného   konania   je   nútená   realizácia   exekučného   titulu   vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu   bola   priznaná   vykonateľným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   orgánu,   prípadne   vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 3/00).

V danom   prípade   ústavný   súd   bez   toho,   aby   skúmal   jednotlivé   vyššie   uvedené základné   kritériá   vyslovil,   že   práva   sťažovateľa,   tak   ako   ich   vymedzil   v petite   svojej sťažnosti   (čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru),   porušené   neboli. Vyslovenie porušenia namietaných základných práv je totiž viazané na existenciu konania (jeho časti), ktorým   mali   byť   tieto   práva   porušené.   Keďže   v posudzovanom   prípade   ústavný   súd existenciu takéhoto konania nezistil, nemohol vysloviť ani porušenie označených práv.

Z predmetného spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd podanie sťažovateľa zo   14.   septembra   2001   označené   ako   „Podnet   v exekúcii“,   ako   aj   ďalšie   podanie z 20. septembra   2001   označené   ako   „Návrh   povinného   na   zastavenie   exekúcie“   posúdil podľa   ich   obsahových   náležitostí v zmysle ustanovenia § 41 ods.   2 OSP ako námietky povinného (sťažovateľa)   proti   exekúcii   a následne   podľa   toho   vo   veci   konal   a napokon uznesením zastavil konanie o námietkach sťažovateľa pre nezaplatenie súdneho poplatku.Inými slovami, okresný súd posúdil podania sťažovateľa ako námietky, o ktorých jeho uznesením zo 7. mája 2002 bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na to nemôže sťažovateľ v súvislosti s týmto podaním úspešne namietať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   mal   k dispozícii   procesné   prostriedky,   aby   zabránil   posúdeniu   jeho podaní   okresným   súdom   uvedeným   spôsobom,   a pokiaľ   ich   nevyužil,   nemôže   sa   teraz v konaní pred ústavným súdom sťažovať na postup okresného súdu, ako keby o jeho podaní nebolo ešte rozhodnuté. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a nemôže do ich právomoci zasahovať bez splnenia podmienok ustanovených v ústave a v zákone o ústavnom súde. V kontexte danej veci vzhľadom na predmet jeho konania nemôže súdom určiť, že o podaní sťažovateľa z 20. septembra 2001 nebolo ešte rozhodnuté a že teda v ňom treba   konať,   ak   sťažovateľ   nevyužil   právne   prostriedky,   ktoré   mu   poskytuje   príslušný procesný   predpis,   najmä   keď   ide   o jeho   vlastné   podanie,   ktorého   obsah   a účel   môže kedykoľvek upresniť, a tak dosiahnuť, aby malo tie procesné účinky, ktoré ním sledoval alebo zamýšľal sledovať.

Napokon   ústavný   súd   dodáva,   že   pri   svojom   rozhodnutí   bral   do   úvahy   aj   tú skutočnosť,   že   sťažovateľ   môže   v prebiehajúcom   exekučnom   konaní kedykoľvek   podať právne relevantný návrh na zastavenie konania, v ktorom bude uvedený konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Sťažovateľ   žiadal   popri   vyslovení   porušenia   práva   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov aj rozhodnutie o tom, aby ústavný súd uložil okresnému súdu povinnosť konať vo veci   sp.   zn.   9   Er   1244/01,   a zároveň   žiadal,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   zaplatenie l 000 000 Sk z titulu primeraného finančného zadosťučinenia.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Z uvedeného vyplýva, že oba výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že označené základné právo porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2003