znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 101/2013-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka prerokoval sťažnosť N. M., Ž., zastúpenej advokátom Mgr. A. L., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 29 D 1086/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   N.   M.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 29   D   1086/2005 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. N. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý   zaplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

4. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2013   doručená   sťažnosť   N.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 D 1086/2005.

5. Sťažovateľka uviedla, že dedičská vec po nebohom otcovi Z. M. nebola skončená, a to aj napriek sťažnosti zo 17. mája 2009 adresovanej predsedovi okresného súdu, preto žiadala, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vydal nález, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou okresného súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 29 D 1086/2005 porušené   bolo, prizná jej primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   10   000   €   a   náhradu   trov   konania podľa záverečného vyčíslenia.

6.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne vyjadrila   predsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla, že vec sleduje od 21. mája 2010, keď jej bola doručená sťažnosť na prieťahy v konaní, a že došlo aj k upozorneniu zákonnej sudkyne na nutnosť plynulého konania a bez zbytočných prieťahov vrátane súdnej komisárky, ktorá vo veci koná.   Za   predpokladu,   že   ústavný   súd   zistí   prieťahy   v konaní,   výšku   zadosťučinenia ponecháva na rozhodnutí ústavného súdu.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci pre správne posúdenie namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Zo sťažnosti, jej príloh i z vyjadrení účastníkov vyplýva, že predmetná dedičská vec po nebohom poručiteľovi Z. M. nie je ani po vyše 7 rokoch právoplatne skončená a tento stav   vyvoláva nezhody   a nedorozumenia   pre   dlhodobo   neusporiadané majetkové vzťahy v rámci celej rodiny.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu (súdneho komisára) je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   (súdneho   komisára)   vyplýva   z   §   6   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a účinná,   ďalej z § 100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12. Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru),   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho konania   (ii)   a postup   samotného   súdu   (iii).   V súlade   s judikatúrou   Európskeho   súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

(i) Pokiaľ   ide   o kritérium   právna   a faktická   zložitosť   veci,   predmetom posudzovaného konania vedeného okresným súdom   je konanie o prerokovaní dedičstva, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

(ii) Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   v posudzovanom   konaní vedenom   okresným súdom   nezistil   žiadne   okolnosti,   ktorými   by   sťažovateľka   mohla   prispieť   ku vzniku prieťahov v posudzovanom konaní.

(iii) Ďalším kritériom bol postup okresného súdu (súdneho komisára) v predmetnej veci. Doterajšie časové obdobie (vyše 7 rokov) už treba považovať za neprimeranú dĺžku konania, ktorá sa nutne odráža v dôvere účastníkov konania v štát, jeho inštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou fungovania legitímneho demokratického právneho štátu.

Ústavný súd poukazuje predovšetkým na svoju judikatúru, v rámci ktorej vyslovil, že k zbytočným   prieťahom   v súdnom   konaní   môže   dôjsť   nielen   nekonaním   príslušného súdu,   ale   aj   nesprávnou   (neefektívnou)   činnosťou   súdu,   ktorá   nesmeruje   k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).

13. Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   tohto   konania   okresným   súdom   v trvaní   viac ako sedem   rokov,   ako   aj   so   zreteľom   na   to,   že   predmetné   konanie   bolo   poznačené neefektívnou   činnosťou   okresného   súdu   (súdneho   komisára),   je   potrebné   konštatovať, že v konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci ani správaním   účastníkov   konania,   ale   postupom   okresného   súdu   (súdneho   komisára) zúčastneného na rozhodovaní o nej, t. j. k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom,   prikázal   tomuto   súdu,   aby   vo   veci   konal bez zbytočných   prieťahov,   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

15. Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

16. Sťažovateľka   žiadala   aj   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 10 000 € od okresného súdu bez bližšie uvedených dôvodov.

17. Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04).

18. Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 29   D   1086/2005   a berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

19. Ústavný súd neuložil okresnému súdu uhradiť sťažovateľke trovy konania podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, lebo si ich do vyhlásenia tohto nálezu neuplatnila v konkrétnej výške (§ 151 ods. 2 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde).

20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013