znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 101/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012 prerokoval   podanie   JUDr.   J.   S.,   predsedu   obchodnoprávneho   kolégia   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. KP 4/2011-97, Nobs 184/2011 z 30. decembra 2011, označené ako „námietka   predpojatosti   voči   sudom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr. Ľudmile   Gajdošíkovej,   JUDr.   Ladislavovi   Oroszovi   a   JUDr.   Jánovi   Lubymu“ vo   veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. januára 2012 doručené podanie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) sp. zn. KP 4/2011-97, Nobs 184/2011 z 30. decembra   2011,   označené   ako „námietka   predpojatosti   voči   sudom   Ústavného   súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi   Lubymu“ vo   veci   sťažnosti   F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   proti   Najvyššiemu   súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   vedenej   na ústavnom   súde   pod   sp.   zn. IV. ÚS 479/2011. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V/21/2010 a 1 Obdo V/22/2010 z 31. mája 2011.

2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri najvyššieho súdu   a   navrhovateľ,   označený   aj   ako   zástupca   predsedu   najvyššieho   súdu,   nebol   pod návrhom podpísaný (na návrhu je iba neidentifikovateľný podpis overujúci „Za správnosť vyhotovenia“).

3. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej (ktorá je spravodajkyňou vo veci sp. zn. IV. ÚS 479/2011) navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým,   že „v   súvislosti   s   rozhodovaním   o   ústavnosti   voľby   predsedu   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   ako   členka   senátu   sa   bez   využitia   opozitného   vóta   vyjadrovala   aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   ktorý   vydal   rozhodnutie č. II. ÚS 5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach   spochybňuje   jeho   odbornosť a kvalifikovanosť.   Z   toho   vyplýva   dôvodná   obava,   že   JUDr.   Ľudmila   Gajdošíková   má vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Štefana Harabina.“.

4.   Námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne   vyjadril   k   odbornosti   a   kvalifikovanosti   JUDr.   Štefana   Harabina   –   najmä v súvislosti   s   legitimitou   zastávania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky.   Z   mnohých   jeho   vyjadrení   je   možno   uviesť   napríklad   správu   vydanú   S.   dňa 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi O. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem... odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj... osobnostné kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná   osoba,   než   je   Štefan   Harabin.   K   tomuto   názoru   som   dospel   na   základe   činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom Harabinom. Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov. Čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».

5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k osobe JUDr. Štefana Harabina a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

6. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

II.

7. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2011 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

10.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

11.   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom   (pozri   bod   3)   uviedla,   že „Ide   o   opakovane   uplatňovanie   dôvodu predpojatosti   vznesené   JUDr.   Štefanom   Harabinom   voči   mojej   osobe,   a   preto k argumentom, ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej osobe, považujem za potrebné opakovane uviesť:

Nazdávam   sa,   tak   ako   som   sa   už   v   zásade   k   obdobnej   námietke   JUDr.   Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako argument   mojej   predpojatosti   voči   jeho   osobe.   Napokon   v   rozhodnutí   označenom predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych hodnôt,   na   ktoré   poukazuje   nenachádza.   Toto   rozhodnutie   ústavného   súdu   je   verejne prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Rovnako   neviem,   z   akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov   senátu.   Je   nepochopiteľné,   prečo   chápe   predseda   najvyššieho   súdu   využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to,   že mám vo veci vedenej pod sp.   zn.   Rvp 449/2011 ako členka IV. senátu   rozhodovať,   oznamujem,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.

12.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom   (pozri bod 4) uviedol, že „JUDr.   Štefan Harabin odôvodňuje námietku predpojatosti voči mojej osobe... v zásade identickým resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011); podstata   jeho   argumentácie   spočíva   v   tvrdení,   že   som   sa   v   minulosti   (ako   poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako   štatutárny   zástupca   reprezentuje,   pristupovať   negatívne.   Vo   všetkých   uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto základe   konštatujem,   že   voči   mne   uplatnenú   námietku   predpojatosti   považujem   za nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

13. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení   uviedol: «Nie   sú   mi   známe   žiadne   dôvody   uvedené   v   §   27   ods.   1   zákona... o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K zástupcom účastníka konania vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne uvádzam, že ním namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná previazanosť) s ostatnými členmi   senátu   IV.   ÚS   a   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov   k   subjektom   zúčastneným“   na konaní, nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

14.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

15.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V/21/2010 a 1 Obdo V/22/2010 z 31. mája 2011. Uvedenú vec v rámci dovolacieho konania prejednal a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací senát. Tomuto predsedal navrhovateľ (jeho členom nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Štefan Harabin, pozn.). Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu   najvyššieho   súdu   bolo   preskúmanie   mimoriadneho   opravného   prostriedku (dovolania) podaného všetkými účastníkmi tohto konania, t. j. žalobcu C., spol. s r. o. v dodatočnej   likvidácii,   a   oboch   žalovaných   (sťažovateľa   a C.,   a.   s.)   v   spore   o   určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a uloženia povinnosti žalovanému v II. rade.

16. Z tohto pohľadu (bod 15) je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ (navyše nie dostatočne identifikovaného, pozri bod 2) podať námietku predpojatosti voči vec prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu   JUDr.   Štefana   Harabina   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vedenom   pod   sp.   zn. IV. ÚS 479/2011, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú (pozri body 3, 4 a 5), je   prima   facie   iné/slabšie   ako   je   postavenie   vec   prejednávajúceho   dovolacieho   senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a dvoch žalovaných). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť   námietka   predpojatosti   vznesená   predsedom   najvyššieho   súdu   (prípadne   jeho zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu   najvyššieho   súdu;   osoba   predsedu   najvyššieho   súdu   totiž   nie   je   účastníkom pôvodného   konania,   nebol   ani   členom   dovolacieho   senátu,   ktorý   o   veci   rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV.   senátu)   vo   veci   ústavného   prieskumu   uznesenia   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 1 Obdo V/21/2010 a 1 Obdo V/22/2010 z 31. mája 2011.

17. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   479/2011.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012