znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 101/09-9Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 v súvislosti s nedoručením obžaloby a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra 2008   doručená   sťažnosť   J.   M.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   T   143/05   v súvislosti s nedoručením obžaloby.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   trestne   stíhaný   na   základe obvinení   vznesených   vyšetrovateľom   Okresného   úradu   vyšetrovania   Policajného   zboru Žilina uznesením z 12. marca 2002 pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 2002 (ďalej len „Trestný zákon“) a uznesením z 10. apríla 2002 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1   a ods.   2   písm.   d)   Trestného   zákona   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-309/10-ZA-2002.

Okresnému súdu podal 23. augusta 2005 prokurátor Okresnej prokuratúry Martin v uvedenej   veci   obžalobu   proti   sťažovateľovi.   Okresný   súd   doručil   sťažovateľovi predvolanie z 21. októbra 2008 na hlavné pojednávanie v jeho veci vedenej pod sp. zn. 5 T 543/05, ktoré bolo nariadené na 19. december 2008, a zároveň sťažovateľa vyzval na „vykonanie   dôkazov,   prípadne   vypočutie   svedkov,   ak   to   sťažovateľ   pokladá   za   súčasť obhajoby“.

Hlavné pojednávanie konané 19. decembra 2008 bolo okresným súdom odročené na 30.   január 2009,   pretože „sťažovateľ   ani   jeho   právny   zástupca   nemali   doručený   odpis obžaloby   a teda   nemohli   a nemali   ako   si   pripraviť   obhajobu,   keďže   nevedeli   z akých trestných   činov   je   sťažovateľ   obžalovaný“. Odpis   obžaloby   bol   následne   súdnym doručovateľom   po skončení   tohto   hlavného pojednávania doručený   sťažovateľovi i jeho právnemu zástupcovi.

V dôsledku uvedeného postupu okresného súdu došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva na obhajobu, pretože mu tento súd nedal možnosť a čas potrebný na prípravu obhajoby na hlavné pojednávanie, ktoré bolo 19. decembra 2008.

Podľa   sťažovateľa   nedoručením   obžaloby   jemu   a jeho   právnemu   zástupcovi najneskôr pred uskutočnením hlavného pojednávania 19. decembra 2008 došlo zo strany okresného súdu k porušeniu sťažovateľových základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) dohovoru boli okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05   porušené,   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   9 958   € (300 000 Sk), ako aj náhradu trov konania.

Sťažovateľ zároveň ústavný súd požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b), c) a d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

d)   vyslúchať   alebo   dať   vyslúchať   svedkov   proti   sebe   a   dosiahnuť   predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   17 ods. 2 a čl. 50   ods.   3 ústavy,   ako aj práv   podľa   čl.   6 ods.   3 písm.   b) až d)   dohovoru postupom okresného súdu v konaní v jeho veci. K porušeniu označených práv malo dôjsť v dôsledku nedoručenia odpisu obžaloby sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi pred uskutočnením hlavného pojednávania 19. decembra 2008. II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) až d) dohovoruÚstavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého   rozhoduje   ústavný   súd   o individuálnych   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený sa môže od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní a súd   povinné   vždy   obvineného   o   jeho   právach   poučiť   vrátane   významu   priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa   §   243   ods.   2   Trestného   poriadku   pri   predbežnom   prejednaní   obžaloby preskúma   súd   obžalobu   a   zákonnosť   dôkazného   materiálu.   Predseda   senátu   alebo   ním poverený   člen   senátu   podá   správu,   či   obžaloba   bola   doručená   oprávneným   osobám a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa § 315 Trestný poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §   316   ods.   1   alebo   nezruší   rozsudok   podľa   §   316   ods.   3,   preskúma   zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa   §   321   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku   odvolací   súd   zruší   napadnutý rozsudok   aj   pre   podstatné   chyby   konania,   ktoré   napadnutým   výrokom   rozsudku predchádzali,   najmä   preto,   že   boli   porušené   ustanovenia,   ktorými   sa   má   zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Z uvedených   ustanovení   Trestného   poriadku   vyplýva,   že   namietané   procesné pochybenie   okresného   súdu   mal   možnosť   sťažovateľ   namietať   realizujúc   aktívne   svoje právo obhajoby v konaní pred okresným súdom a následne v prípade jeho neodstránenia okresným   súdom   aj   v rámci   odvolacieho   konania   pred   príslušným   krajským   súdom, v právomoci   ktorého   by bolo posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj   právnych okolností daného prípadu, ako aj posúdenie prípadných procesných pochybení okresného súdu. Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania vedeného   proti   nemu   mal   možnosť   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri jej   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že zo spisového materiálu v predmetnej veci je zrejmé, že sťažovateľ rovnakú argumentáciu, ktorú uplatil v konaní pred ústavným súdom,   predložil   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu   aj v rámci   svojej   obhajoby v konaní   pred   okresným   súdom,   ktorý   následne   po   jej   predložení   odročil   hlavné pojednávanie z 19. decembra 2008 a krátkou cestou doručil odpis obžaloby sťažovateľovi i jeho právnemu zástupcovi. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ už v predmetnom konaní dosiahol nápravu porušovania jeho v sťažnosti označených práv.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavyPodľa   názoru   ústavného   súdu   medzi   konaním   namietaným   sťažovateľom   v jeho sťažnosti   (nedoručenie   odpisu   obžaloby   pred   uskutočnením   hlavného   pojednávania okresným súdom) a namietaným porušením základného práva neexistuje príčinná súvislosť, a preto bolo sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

II.C Záver Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 tohto zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 1. apríla 2009