znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 101/05-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť M. M., B., T. P., B., M. F., P., F. F., P., L. F., R., M. F., S., J. J., P., a A. C., L., zastúpených advokátom JUDr. P. M., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na   prerokovanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 186/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 186/96 p o r u š i l základné právo M. M., T. P., M. F., F. F., L. F., M. F., J. J. a A. C., aby sa ich vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a ich právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   186/96 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. M., T. P., M. F., F. F., L. F., M. F., J. J. a A. C. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. M., T. P., M. F., F. F., L. F., M. F., J. J. a A. C. p r i z n á v a   náhradu trov právneho   zastúpenia   v sume   20 500   Sk   (slovom   dvadsaťtisícpäťsto   slovenských   korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. P. M., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. júna 2005 č. k. I. ÚS 101/05-17 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. M., B., T. P., B., M. F., P., F. F., P., L. F., R., M. F., S., J. J., P., a A. C., L. (ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prerokovanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 186/96 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že Š. M., právny predchodca sťažovateľa M. M. (ďalej   aj   „navrhovateľ“),   podal   8.   novembra   1991   na   okresnom   súde „návrh   na usporiadanie   dedičstva“,   ktorým   sa „domáhal   usporiadania   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam   -   pozemku   a hospodárskej   stavbe   na   ňom“ postavenej.   Okresný   súd uznesením z 1. júla 1993 sp. zn. Nc 1088/91 konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ podaním z 25. septembra 1996 doplnil svoj návrh „na konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy“. Podaním z 27. februára 1998 navrhovateľ požiadal krajský súd „o   pomoc   a o prijatie   takých   opatrení,   ktoré   by   Okresný   súd   Bratislava   –   vidiek priviedli (...) k začatiu konania vo veci a vydaniu rozhodnutia (...)“. Predsedníčka krajského súdu   reagovala   na   toto   podanie   listom,   v ktorom   uviedla,   že   bude   žiadať   predsedu okresného súdu, aby ďalšie konanie v tejto veci sledoval a o stave konania ju priebežne informoval.

Podaním z 29. júna 1998 bol okresnému súdu oznámený okruh dedičov - právnych nástupcov. Okresný súd rozsudkom zo 14. januára 1999 sp. zn. 13 C 186/96 rozhodol, že návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamieta. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. Krajský súd, ktorý uvedenú vec viedol pod sp. zn. 13 Co 306/02, dvakrát vrátil spis okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie; aktuálne je súdny spis na okresnom súde.Sťažovatelia ďalej uviedli, že súdny spor, ktorý je predmetom ústavnej sťažnosti, nie je   ani   skutkovo   a ani   právne   zložitý,   je   nesporné,   že   okresný   súd   poprel   princíp hospodárnosti   a efektívnosti   občianskoprávneho   konania,   v konaní   sa   vystriedali   piati sudcovia, pričom účastníci konania sa zúčastňovali súdnych pojednávaní, teda správanie účastníkov nebolo prekážkou postupu súdu, ale naopak, napomáhalo konaniu súdu a jeho rozhodnutiu.

Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   a bez   zbytočných prieťahov   sa   premieta   do   požiadavky   na   primerané   zadosťučinenie.   Sťažovatelia   sú v právnej neistote už 14 rokov. Odporcovia zmenili trvalé bydlisko, pričom nehnuteľnosť je už úplne schátralá. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy by mala zohľadňovať aj túto skutočnosť.

1.2. Sťažovatelia preto navrhujú, aby ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že: Postupom Okresného súdu Bratislava III v občianskoprávnom konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 186/96 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prerokovanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zakazuje Okresnému súdu Bratislava III pokračovať v porušovaní ich práv.Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800 000 Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný im vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške 16 500 Sk, ktorú je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť advokátovi JUDr. P. M., do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. M. K., listom z 10. marca 2006 sp. zn. Spr 3620/05 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 3. apríla 2006.

2.1. Podpredseda okresného súdu okrem prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní uviedol, že:

„(...) Je pravdou, že od vyhlásenia rozsudku dňa 14. 01. 1999 uplynula pomerne dlhá doba, pod ktorú sa podpísalo to, že spis veci bol dvakrát predložený odvolaciemu súdu, dvakrát   bol   odvolacím   súdom   vrátený,   ako   predčasne   predložený   po   procesných pochybeniach prvostupňového súdu, ďalej, že vo veci konali tri sudkyne a napokon, že po vyhlásení rozsudku zomreli štyria navrhovatelia.

Ospravedlňujem sa za oneskorené zaslanie vyjadrenia k ústavnej sťažnosti, čo bolo zapríčinené mojou pracovnou zaťaženosťou, okrem toho, že dva dni v týždni pojednávam, vybavujem veľké množstvo vecí Spr. najmä sťažností a právnych pomocí, a to zvlášť od začiatku   tohto   roku,   kedy   som   ich   vybavil   viac   ako   250   vzhľadom   k tomu,   že   dňa 31. 03. 2006 zo zákona zanikajú všetkým podpredsedom súdov ich funkcie.

Na ústnom pojednávaní netrvám. (...)“

2.2.   Právny   zástupca   sťažovateľov   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   podpredsedu okresného súdu uviedol:

«I.   Zaujatie   stanoviska   k písomnému   vyjadreniu   Okresného   súdu   Bratislava   III z 10. marca 2006 č. Spr. 3620/05.

Už v sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších   ústavných   zákonov   (ďalej   len   „Ústava“),   ktorou   sťažovatelia   namietajú porušenie   čl.   48   ods.   2   Ústavy   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) v znení protokolov (ďalej len „Dohovor“) som   uviedol,   že   návrh   na   súdne   konanie   bol   podaný   na   Okresný   súd   Bratislava   III 8. novembra   1991;   súdne   konanie   trvá   od   tohto   dátumu.   Ale   v písomnom   vyjadrení Okresného súdu Bratislava III je reakcia súdu len na súdne konanie od 14. januára 1999, pričom 7 a pol roka je ponechané bez povšimnutia.

V mene zastúpených musím zdôrazniť, že súdne konanie trvá od 8. novembra 1991 doteraz; trvá dlhšie ako 14 rokov!

II. Oznámenie o netrvaní na ústnom pojednávaní. Osvedčujem,   že   návrh,   aby Ústavný súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania, ktorý je obsiahnutý v bode VII. (strana 5.) sťažnosti, je aj naďalej návrhom sťažovateľov, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.

III. Uplatnenie trov právneho zastupovania. V sťažnosti [bod VIII. písm. b), sub písm. bc), na strane 6.] uplatnené trovy právneho zastupovania upravujem na 20.500,- Sk.

Trovy právneho zastupovania treba poukázať na účet č. 2613084007/1100, ktorý vedie Tatra banka, a. s.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 186/96 najmä po 15. februári 1993,   pretože   ústavný   súd   chráni   ústavnosť   spôsobom,   ktorý   upravuje   ústava   a zákon o ústavnom súde, pričom zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať o porušení práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred 15. februárom 1993 (napr. I. ÚS 81/03):

Dňa 8. novembra 1991 právny predchodca sťažovateľa M. M. – Š. M. - podal na bývalom   Okresnom   súde   Bratislava   -   vidiek   (neskôr   Okresný   súd   Bratislava   III)   proti Československému štátu, zastúpenému Obecným úradom v L. (ďalej len „odporca“), návrh na usporiadanie dedičstva, ktorý bol ďalej vedený pod sp. zn. Nc 1088/91 a od 5. novembra 1996 pod sp. zn. 13 C 186/96.

Dňa 26. mája 1993 bol úpravou daný pokyn kancelárii súdu, aby bol pripojený spis sp. zn. 9 C 145/92.

Dňa 18. júna 1993 bolo nariadené vo veci pojednávanie na 1. júl 1993.Dňa 1. júla 1993 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že sa dostavil navrhovateľ a oznámil súdu, že návrh berie späť a konanie žiada zastaviť.

Dňa 1. júla 1993 súd vydal uznesenie č. k. Nc 1088/91-20, ktorým bolo konanie zastavené.

Dňa   23.   júla   1993   navrhovateľ   doručil   súdu   odvolanie   proti   uzneseniu   súdu č. k. Nc 1088/91-20.

Dňa 30. septembra 1993 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby predložila spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa   6.   októbra   1993   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   z dôvodu   podaného odvolania navrhovateľom proti uzneseniu č. k. Nc 1088/91-20. Vec bola ďalej na krajskom súde vedená pod sp. zn. 17 Co 282/93.

Dňa 5. novembra 1993 krajský súd predvolal navrhovateľa na 19. november 1993 za účelom odstránenia nejasností v súvislosti s jeho späťvzatím návrhu a jeho odvolaním.Dňa 19. novembra 1993 sa uskutočnil výsluch navrhovateľa na krajskom súde.Dňa 31. januára 1994 krajský súd doručil súdu uznesenie č. k. 17 Co 282/93-25 z 30. novembra 1993, ktorým bolo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 11. marca 1994 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 10. júla 1995 navrhovateľ splnomocnil na právne zastupovanie JUDr. E. F.Dňa 19. septembra 1995 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že právny zástupca navrhovateľa   založil   do   spisu   plnú   moc,   informoval   sa   o stave   konania   vo   veci   a bol upovedomený, že v lehote 10 dní mu bude zaslaná výzva s poučením na doplnenie návrhu.Dňa   22.   septembra   1995   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala navrhovateľa,   aby v lehote 10 dní   doplnil   svoj   návrh.   Úprava došla   kancelárii súdu   na vybavenie   24. novembra   1995   a výzva   bola   vypravená   23.   mája   1996   a právnemu zástupcovi navrhovateľa bola doručená 29. mája 1996.

Dňa 28. júna 1996 navrhovateľ doručil súdu podanie, ktorým žiadal súd o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu do konca septembra 1996.

Dňa 8. júla 1996 bol spis uložený na lehotu 60 dní.Dňa   30.   septembra   1996   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala právneho zástupcu navrhovateľa, aby v lehote 10 dní doplnil návrh podľa výzvy doručenej mu 29. mája 1996 v lehote 10 dní.

Dňa   7.   októbra   1996   navrhovateľ   doručil   súdu   doplnenie   návrhu   na   konanie o neplatnosť   kúpnej   zmluvy,   v   ktorom   sú   ako   navrhovatelia   uvedení   v 1.   rade   Š.   M., v 2. rade T. P., v 3. rade M. V., v 4. rade A. S., v 5. rade J. F., v 6. rade F. F. a v 7. rade R. F. proti odporcovi v 1. rade Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný úrad M., v 2. rade obci L., v 3. rade K. S. a v 4. rade V. S.

Dňa   5.   novembra   1996   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   bol   spis prevedený do registra „C“ a ďalej vedený pod sp. zn. 13 C 186/96.

Dňa 15. novembra 1996 dala sudkyňa úpravou kancelárii pokyn, aby doplnený návrh doručila odporcom s tým, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 30 dní.

Dňa   19.   novembra   1996   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o   tom,   že   z dôvodu chýbajúcich 2 exemplárov doplneného návrhu boli navrhovatelia vyzvaní, aby ich doručili súdu v lehote 3 dní.

Dňa 6. decembra 1996 sa k návrhu vyjadril odporca v 2. rade.Dňa   31.   decembra   1996   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   doručila vyjadrenie odporcu v 2. rade ostatným účastníkom konania.

Dňa 9. júla 1997 dala sudkyňa úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala u odporcov predloženie vyjadrenia k návrhu a pripojila k spisu spis sp. zn. RI 1569/89.

Dňa 4. augusta 1997 odporca v 1. rade doručil súdu svoje vyjadrenie.Dňa   18.   novembra   1997   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   urgovala odporcov v 3. rade a v 4. rade, aby sa vyjadrili k návrhu, ktorý im bol doručený 3. decembra 1996, v lehote 15 dní.

Dňa 4. marca 1998 odporcovia v 3. a 4. rade doručili súdu svoje vyjadrenia k návrhu a aj plnú moc pre svojho právneho zástupcu.

Dňa 5. marca 1998 navrhovateľ v 1. rade doručil súdu podanie, v ktorom poukazoval na nečinnosť okresného súdu.

Dňa 28. mája 1998 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 23. jún 1998.Dňa   5.   júna   1998   odporca   v 2.   rade   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 23. jún 1998.

Dňa 23. júna 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 23. júl 1998 s tým, že navrhovatelia oznámia súdu v lehote 5 dní dedičov po navrhovateľke v 3.   rade,   doložia   do   spisu   dedičské   rozhodnutia,   upravia   petit   a   upresnia   identifikáciu parciel, právne a skutkové zdôvodnenie návrhu a budú vyžiadané spisy sp. zn. D 1550/90, D 1168/90.

Dňa 29. júna 1998 navrhovatelia doručili súdu doplnenie a upresnenie návrhu na konanie, v ktorom uviedli okruh dedičov po nebohej navrhovateľke v 3. rade.

Dňa 23.   júla 1998   sa   uskutočnilo vo veci   pojednávanie, ktoré   bolo odročené na 8. september 1998.

Dňa 8. septembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. október 1998 s tým, že účastníci doplnia návrh podľa pokynov súdu.

Dňa 14. septembra 1998 navrhovatelia doručili súdu podanie, ktorým reagovali na výzvu súdu z pojednávania z 8. septembra 1998.

Dňa 17. septembra 1998 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyžiadala spis sp.   zn.   D   1558/90   a vyžiadala   z Okresného   úradu   M.,   katastrálneho odboru,   majetkovú podstatu č. vložky 1391 katastrálneho územia L., parc. č. 5874/1.

Dňa 20. októbra 1998 Okresný úrad M., katastrálny odbor doručil súdu vyžiadanú majetkovú podstatu č. vložky 1391 katastrálneho územia L.

Dňa 21. októbra 1998 bol vyhotovený úradný záznam o tom, že právna zástupkyňa odporcov v 3. a 4. rade JUDr. M. H. nahliadla do spisu a prebrala podanie z 29. júna 1998 a zo 14. septembra 1998.

Dňa   27.   októbra   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 26. november 1998 s tým, že dedičia navrhovateľky v 3. rade budú vyzvaní, aby obratom oznámili   súdu,   či   vstupujú   do   konania,   a   bude   vyžiadaný   spis   sp.   zn.   D   1558/90 z dedičského konania po poručiteľovi V. M.

Dňa 28. októbra 1998 starosta obce L. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom 27. októbra 1998 a zároveň oznámil súdu, že obec L. ako odporcu v 2. rade bude v konaní zastupovať JUDr. Z. C.

Dňa 29. októbra 1998 odporca v 1. rade doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní konanom 27. októbra 1998.

Dňa 2. novembra 1998 bol zo spisovne vydaný spis sp. zn. D 1558/90.Dňa 5. novembra 1998 právni nástupcovia po nebohej navrhovateľke v 3. rade E. N., J. T., E. V. a G. H. oznámili súdu, že vstupujú do konania.

Dňa 26. novembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. január 1999.

Dňa 2. decembra 1998 právna zástupkyňa odporcu v 2. rade doručila súdu listinné dôkazy.

Dňa 7. januára 1999 JUDr. E. F. doručil súdu doplnenie návrhu.Dňa 14. januára 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. V 2 13 C 186/96-198, ktorým bol návrh zamietnutý.

Dňa   10.   marca   1999   došla   kancelárii   súdu   na   vybavenie   úprava   sudkyne,   aby rozsudok č. k. V 2 13C 186/96-198 doručila účastníkom konania.

Dňa   22.   apríla   1999   navrhovatelia   doručili   súdu   odvolanie   proti   rozsudku č. k. V 2 13 C 186/96-198.

Dňa 23. apríla 1999 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila odvolanie navrhovateľov odporcom na vyjadrenie so stanovením im lehoty 10 dní.

Dňa 6. mája 1999 doručil odporca v 2. rade vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov.Dňa 7. mája 1999 navrhovatelia doručili súdu   návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 12.   mája 1999   odporca   v 1.   rade doručil   súdu   svoje   vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov.

Dňa   20.   mája   1999   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vylúčila   spis sp. zn. D 1158/90 a urgovala právnu zástupkyňu JUDr. M. H. ohľadne doručenia vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov.

Dňa   2.   septembra   1999   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyhotovila predkladaciu správu pre krajský súd o odvolaní.

Z prezentačnej pečiatky nie je čitateľné, kedy bol spis predložený krajskému súdu, na ktorom bola vec ďalej vedená pod sp. zn. 20 Co 362/99.

Dňa 5. novembra 1999 krajský súd doručil spis okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že bol predložený odvolaciemu súdu predčasne.

Dňa 3. apríla 2000 bol okresným súdom vydaný doplňujúci rozsudok č. k. V-2-13 C 186/96-228.

Dňa 17. apríla 2000 A. S. a E. V. doručili súdu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   15.   mája   2000   E.   N.,   G.   H.   a J.   T.   doručili   súdu   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   19.   mája   2000   R.   F.   doručil   súdu   potvrdenie   o osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 12. júna 2000 dala sudkyňa úpravou kancelárii pokyn, aby urgovala zaslanie potvrdenia   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch   na   oslobodenie   od súdnych poplatkov u T. P., Š. M., J. F. a F. F. so stanovením im lehoty 7 dní.

Dňa 6. septembra   2000 T. P.   doručila súdu   potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   9.   januára   2001   súd   vydal   uznesenia,   ktorými   rozhodol   o povinnosti navrhovateľov zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 7. februára 2001 právny zástupca navrhovateľov doručil súdu odvolanie proti uzneseniu   sp.   zn.   V-2   13   C   186/96   z 9.   januára   2001,   ktorým   bola   uložená   povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

Dňa   11.   januára   2001   súd   vydal   výzvu,   ktorou   vyzval   navrhovateľov   v 1.,   5., 8. a 9. rade na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Dňa   26.   januára   2001   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľov, že navrhovateľom v 2., 3., 4., 6., 7. a 10. rade bolo udelené   oslobodenie   od   súdneho   poplatku   a ostatných   navrhovateľov   súd   vyzval   na predloženie   potvrdení   o majetkových   a zárobkových   pomerov,   ktoré   však   nepredložili, a preto súd bol toho názoru, že o oslobodenie nežiadajú.

Dňa   4.   apríla   2001   právny   zástupca   navrhovateľov   doručil   súdu   vyžiadané   štyri rovnopisy odvolania proti uzneseniu z 2. februára 2001.

Dňa   5.   apríla   2001   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala navrhovateľov v 1., 5., 8. a 9. rade na predloženie podkladov na oslobodenie od súdnych poplatkov v lehote 15 dní.

Dňa   25.   apríla   2001   navrhovateľ   Š.   M.   doručil   súdu   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   30.   apríla   2001   navrhovateľ   E.   V.   doručil   súdu   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   20.   septembra   2001   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala navrhovateľa v 1. rade na predloženie potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a navrhovateľa   E.   V.   na predloženie potvrdenia o výške dôchodku so stanovení im lehoty 8 dní.

Dňa   2.   októbra   2001   navrhovateľ   Š.   M.   doručil   súdu   potvrdenie   o výške   svojho dôchodku

Dňa 5. októbra 2001 navrhovateľ E. V. oznámil súdu, že dôchodok nepoberá.Dňa   6.   novembra   2001   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala navrhovateľa v E. V., aby v lehote 8 dní predložil potvrdenie o zárobku a majetnosti.Dňa 23. novembra 2001 navrhovateľ E. V. doručil súdu potvrdenie o mzde.Dňa 19. februára 2002 dala sudkyňa úpravou kancelárii pokyn, aby vydala uznesenie o oslobodení navrhovateľa E. V. od platenia súdneho poplatku a vypracovala predkladaciu správu pre krajský súd.

Dňa 19. februára 2002 súd vydal uznesenie č.   k. V-2 13 C 186/96-280,   ktorým oslobodil E. V. od povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Dňa 10. apríla 2002 súd vydal uznesenie sp. zn. V-2 13 C 186/96, ktorým oslobodil Š. M. od platenia súdneho poplatku.

Dňa 17. apríla 2002 sa zásielka určená pre navrhovateľa v 1. rade Š. M. vrátila súdu ako nedoručená, pretože adresát zomrel.

Dňa 24. júna 2002 bol spis sp. zn. V-2 13 C 186/96 predložený krajskému súdu z dôvodu   odvolania   proti   rozsudku   a ďalej   bol   vedený   pod   sp.   zn.   13   Co   306/02, 13 Co 307/02.

Dňa 9. októbra 2002 bol spis vrátený okresnému súdu z dôvodu, že bol predložený odvolaciemu súdu predčasne.

Dňa 4. novembra 2003 bol urobený úradný záznam o tom, že spis bol pridelený JUDr.   A.   M.   podľa   opatrenia   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   3022/2003 z 3. novembra 2003.

Dňa 13. augusta 2004 dala sudkyňa úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala právneho zástupcu navrhovateľov, aby oznámil súdu okruh účastníkov na strane navrhovateľov.Dňa   29.   decembra   2004   právny   zástupca   navrhovateľov   oznámil   súdu   okruh účastníkov na strane navrhovateľov.

Dňa   7.   mája   2005   dala   sudkyňa   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyžiadala z dedičského oddelenia Okresného súdu Bratislava IV právoplatné dedičské rozhodnutia so stanovením lehoty na ich predloženie 15 dní.

Dňa 8. júla 2005 Okresný súd Bratislava IV doručil okresnému súdu odpoveď na dožiadanie zo 7. mája 2005.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní o určenie neplatnosti kúpnej   zmluvy vedenom   pod sp.   zn. 13   C 186/96, v ktorom sťažovatelia procesne vystupujú na strane navrhovateľov, dochádza k porušovaniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V danej   súvislosti   ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v prípade   niektorých sťažovateľov došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na strane navrhovateľov, a to na základe univerzálnej sukcesie (z titulu dedenia).   Keďže   univerzálna   sukcesia   vyvoláva   automaticky   aj   procesnoprávne nástupníctvo, konajúci súd nemusel uplatňovanú zmenu uznesením pripustiť. Oznámením z 29. decembra 2004 sťažovatelia vstúpili do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo   pred   zmenou   účastníkov   konania.   Uvedená   skutočnosť   má   podľa   názoru ústavného   súdu   zásadný   význam   pre   vymedzenie   obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu namietanej protiústavnosti konania odporcu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku súdom povolenej zmeny účastníkov konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu v už existujúcom procesnoprávnom vzťahu (mutatis mutandis I. ÚS 52/01).

Aj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo tejto zmene.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci   napr.   s   úmrtím   viacerých   účastníkov   konania.   Doterajší   neobyčajne   zdĺhavý priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   nemôže   pripísať   len   na   vrub   zložitosti prerokovávanej veci.

Treba   ďalej   konštatovať,   že   konanie   vo   veci   (od   podania   žalobného   návrhu 8. novembra   1991   až dosiaľ)   trvá   viac   ako   14   rokov, z toho   na   okresnom   súde   takmer štrnásť rokov. Táto dĺžka konania je celkom zjavne neprimeraná.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov,   treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mali svoj podiel aj sťažovatelia (resp. ich právny predchodca),   najmä tým,   že   vo   veci   bol   podaný   natoľko   nekvalifikovaný   návrh,   že   na okresnom súde bol evidovaný až do 5. novembra 1996 ako „nejasné podanie“ (Nc 1088/91), a to napriek tomu, že právny predchodca sťažovateľov už 10. júla 1995 splnomocnil na právne   zastúpenie   kvalifikovaného   právneho   zástupcu.   K uvedenému   treba   dodať,   že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. na konanie v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (mutatis mutandis I. ÚS 3/02 a I. ÚS 86/02). Na druhej strane však táto okolnosť (nedostatky návrhu) sama osebe nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu ani urobiť sťažovateľov zodpovednými za vzniknutý prieťah (pozri napr. I. ÚS 47/96). Na nedostatky návrhu v danom prípade až do štádia, keď bol spis prevedený do registra „C“ a ďalej vedený pod sp. zn. 13 C 186/96, teda do 5. novembra 1996, nemohol ústavný súd neprihliadnuť   pri   úvahe   o výške   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Ústavný   súd zároveň poukazuje na to, že sťažovatelia (resp. ich právny predchodca) podali svoje návrhy na oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie 7. mája 1999, avšak potvrdenia o osobných,   zárobkových   a majetkových   pomeroch   doručili   súdu   až   po   poldruha,   resp. dvoch   rokoch   (pozri   bod   II   tohto   nálezu).   Nesúčinnosť   sťažovateľov   (ich   právneho predchodcu) pri predkladaní uvedených potvrdení bola z časového hľadiska taká významná, že na uvedené správanie sťažovateľov ústavný súd tiež musel prihliadnuť pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu.

Treba   uviesť,   že   okresný   súd   bol   v určitých   obdobiach   v posudzovanej   veci opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo nečinný, a to napr. od 31. decembra 1996 do 9. júla 1997   (sedem   mesiacov),   od   5.   novembra   1999   do   3.   apríla   2000   (päť mesiacov),   od 6. septembra 2000 do 9. januára 2001 (štyri mesiace), od 9. októbra 2002 do 13. augusta 2004 (dvadsaťdva mesiacov), od 29. decembra 2004 do 7. mája 2005 (štyri mesiace) a od

8. júla 2005 do 10. marca 2006 (osem mesiacov). Okresný súd teda najmenej počas štyroch rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v napadnutej veci počas súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Okrem toho postup súdu po vyhlásení rozsudku 14. januára 1999, ktorý bol napadnutý odvolaním z 22. apríla 1999, vôbec nevykazoval znaky plynulého a efektívneho konania   a   jeho   úkony   ani   v tomto   období   nesmerovali   k odstráneniu   právnej   neistoty účastníkov napadnutého konania. Uvedená viac ako 4-ročná nečinnosť okresného súdu nie je   ničím   odôvodnená,   pričom   nie   je   tolerovateľné,   aby   o odvolaní   proti   rozsudku č. k. V 2 3 C 186/96-198 zo 14. januára 1999 nebolo už takmer sedem rokov rozhodnuté. Uvedené obdobia absolútnej nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho   aspektu   neospravedlniteľné.   Pokiaľ   ide   o sťažovateľom   vytknuté nedostatky žaloby (návrhu na začatie konania), ústavný súd už judikoval, že so základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 ústavy je málo zlučiteľný taký postup súdu, že až po značnej dobe,   ako to   bolo aj v danom   prípade,   využijúc procesné prostriedky   dané mu Občianskym súdnym poriadkom pristupuje súd k odstráneniu nedostatkov návrhu na začatie konania (mutatis mutandis I. ÚS 21/00, I. ÚS 33/01). Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že k zbytočným prieťahom v preskúmavanom prípade nedošlo iba   v   dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale   predovšetkým   v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   celkom   vo výške 800 000 Sk, pričom priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tým, že „sú v právnej neistote už 14 rokov. Odporcovia zmenili trvalé bydlisko, pričom nehnuteľnosť je už úplne schátralá“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   ako   aj   na   ich   nesúčinnostné správanie (resp. ich právneho predchodcu) a najmä na celkové, neobyčajne dlhodobé trvanie napadnutého konania považuje za primerané priznať každému zo sťažovateľov vo výške po 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom   priznal   ústavný   súd   úhradu   trov   konania   z dôvodu   právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti zo 17. mája   2005   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 3. apríla   2006) v uplatnenej   výške   20 500   Sk,   pretože   to   nie   je   v rozpore   s   vyhláškou   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o trovách konania sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2006