znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 101/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. H., bytom M., vo veci porušenia základného práva na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Michalovciach pod sp. zn. 6 C 58/01 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Nc 25/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2003 doručená sťažnosť JUDr.   V. H.,   bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“),   vo veci   porušenia základného práva na zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde v Michalovciach (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 58/01 a na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 14 Nc 25/02.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Nc 25/02, prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 6 C 58/01 konal bez ďalších   prieťahov,   a napokon   požaduje   priznanie   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Zo   sťažnosti   a z priloženého   uznesenia   krajského   súdu   č.   k.   14   Nc   25/02-37 z 13. februára   2002   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   právnik   zastupoval   navrhovateľa   D.   B. v súdnom   konaní   proti   odporcovi   TIPSO,   stavebno-montážna   divízia,   spol.   s r.   o., Michalovce   o 24 418   Sk.   Tento   súdny   spor   bol   vedený   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 6 C 58/01. Vyššie označeným uznesením krajského súdu sa vyslovilo, že všetci sudcovia okresného   súdu   sú   vylúčení   z prejednávania   a rozhodovania   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 6 C 58/01 a že sa táto vec postupuje na prejednanie Okresnému súdu v Rožňave. Stalo sa tak   preto,   že   podľa   vyjadrenia   sudcov   okresného   súdu   vzhľadom   na   ústavnú   sťažnosť podanú   sťažovateľom   proti   okresnému   súdu   a vzhľadom   na   hanlivé   urážky   sudcov okresného   súdu   cítia   sa   všetci   sudcovia   zaujatí.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo sťažovateľovi doručené 28. februára 2002, resp. opätovne 5. marca 2002.

Podľa   názoru   sťažovateľa   žiaden   súd   sa   nemôže   zbaviť   zodpovednosti   za   dĺžku konania   poukazovaním   na   správanie   účastníka   konania,   resp.   právneho   zástupcu vymyslenými   tvrdeniami,   príp.   spochybňovaním   vlastnej   nezaujatosti   sudcu   na   základe subjektívnych názorov, postojov, pocitov a motívov. O tej skutočnosti, že všetci sudcovia okresného súdu vyjadrili svoju zaujatosť, sa sťažovateľ dozvedel až z uznesenia krajského súdu, a preto nemal ani možnosť včas reagovať. Nemá v úmysle cestovať na pojednávania na Okresný súd v Rožňave. V dôsledku postupu súdov stratil tento prípad a dôveru klienta.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   považovať   za   podanú   zjavne neoprávnenou osobou.

Z vyššie   citovaného ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy   treba vyvodiť,   že   aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby, ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takúto osobu bolo možné považovať sťažovateľovho klienta D. B., lebo on je navrhovateľom v konaní vedenom na všeobecnom súde, on je teda účastníkom   konania   na   všeobecnom   súde.   Sťažovateľ   v konaní   na   všeobecnom   súde navrhovateľa   právne   zastupoval   ako   právnik   na   základe   splnomocnenia   udeleného navrhovateľom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemá ústavný súd žiadnu pochybnosť o tom, že namietaným postupom okresného súdu a namietaným uznesením krajského súdu základné   práva   sťažovateľa   v zmysle   čl.   48   ods.   1   a 2   ústavy   porušené   byť   nemohli. Sťažovateľ nie je totiž aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2003