znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 101/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., bytom Z. M., ktorou namietal porušenie základného práva   na   prácu   zaručeného   ustanovením   čl.   35   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní   zaručeného   ustanovením   čl.   36   písm.   b)   Ústavy   Slovenskej   republiky a základného práva na bezplatné vzdelanie zaručeného ustanovením čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím – personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 453 z 27. decembra 2000 a rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 7 C 209/01-18 z 19. novembra 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta 2002 doručená sťažnosť M. G., bytom Z. M. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu   18.   septembra 2002, ktorou   namietal porušenie základného práva na prácu zaručeného ustanovením čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní zaručeného ustanovením čl. 36 písm. b) ústavy a základného práva na bezplatné vzdelanie zaručeného ustanovením čl. 42 ods. 2 ústavy rozhodnutím – personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 453 z 27. decembra 2000 a rozsudkom Okresného súdu v Nitre (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C 209/01-18 z 19. novembra 2001.

Z doplňujúceho podania sťažovateľa z 12. septembra 2002 a jeho príloh ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 7 C 209/01-18 z 19. novembra 2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 153/02-27 z 30.   apríla   2002   nadobudol   v dôsledku   oneskoreného   podania   odvolania   sťažovateľom právoplatnosť 28. januára 2002.

Ústavný   súd   na   Krajskom   riaditeľstve   Policajného   zboru   v Bratislave   zistil,   že sťažnosťou napadnutý personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 453 z 27. decembra 2000 nadobudol právoplatnosť dňom jeho vydania a aj súčasného   doručenia,   lebo   sťažovateľ   nepodal   proti   nemu   odvolanie,   hoci   bol   o tejto možnosti riadne poučený.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   (sťažnosti)   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Neprípustné návrhy (sťažnosti), ako aj návrhy podané oneskorene sú dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Pokiaľ ide o personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. 453 z 27. decembra 2000 ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom a bolo potrebné ju odmietnuť ako oneskorene podanú.

Naviac, ústavný súd poznamenáva, že v danom prípade sú dôvody na odmietnutie sťažnosti aj pre jej neprípustnosť vzhľadom na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažovateľ   nepodal   proti   namietanému   personálnemu rozkazu   odvolanie,   hoci   o   možnosti   jeho   podania   bol   v predmetnom   rozhodnutí   riadne poučený.

Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu č. k. 7 C 209/01-18 z 19. novembra 2001, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky, pretože ako to vyplynulo z rozhodnutia krajského súdu č. k. 6 Co 153/02-27 odvolanie proti rozhodnutiu okresného   súdu   bolo   odmietnuté   podľa   §   218   ods.   1   písm.   a)   Občianskeho   súdneho poriadku z dôvodu zmeškania lehoty na podanie odvolania. Z tohto dôvodu bolo potrebné odmietnuť sťažnosť v tejto časti pre jej neprípustnosť.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2002