znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 100/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 12909/2014 –sp. zn.   Rvp   12910/2014,   sp.   zn.   Rvp   13396/2014   –   sp.   zn.   Rvp   13398/2014,   sp.   zn.Rvp 14665/2014   –   sp.   zn.   Rvp   14667/2014,   sp.   zn.   Rvp 14825/2014,   sp.   zn.Rvp 14947/2014   –   sp.   zn.   Rvp   14959/2014,   sp.   zn.   Rvp 15231/2014,   sp.   zn.Rvp 16311/2014   –   sp.   zn.   Rvp   16318/2014,   sp.   zn.   Rvp 17373/2014   –   sp.   zn.Rvp 17376/2014 a sp. zn. Rvp 17484/2014 – sp. zn. Rvp 17489/2014 vo veci namietanéhoporušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda   práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd,   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a zároveňnamietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajskéhosúdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn. 21 CoE 66/2013 z 30. apríla 2014, sp. zn. 9 CoE218/2013 z 24. júna 2014, sp. zn. 26 CoE 62/2013 z 15. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 387/2013z 26.   júna   2014,   sp.   zn.   6 CoE   299/2013   z 19.   júna   2014,   sp.   zn.   21   CoE   217/2013z 27. mája   2014,   sp.   zn.   3 CoE 302/2013   z 27.   mája   2014,   sp.   zn.   21   CoE   200/2013z 30. apríla   2014,   sp.   zn.   10 CoE 866/2013   z 25.   júna   2014,   sp.   zn.   11   CoE   387/2013z 30. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 360/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 302/2013 z 27. mája2014, sp. zn. 5 CoE 227/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 206/2013 z 27. mája 2014,sp. zn. 5 CoE 225/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 277/2013 z 27. mája 2014, sp. zn.23 CoE 46/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 160/2013 z 25. júla 2014, sp. zn. 26 CoE56/2013   z 10.   júla   2014,   sp.   zn.   6 CoE 326/2013   z 28.   augusta   2014,   sp.   zn.   10   CoE145/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 14/2014 z 11. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE95/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 25 CoE 77/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE335/2013 z 19. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 361/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 351/2013z 22. júla 2014, sp. zn. 25 CoE 97/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 162/2014z 13. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 69/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 82/2013z 26. augusta 2014, sp. zn. 6 CoE 285/2013 z 28. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE 343/2013z 21. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 182/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 306/2013z 19. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 80/2013 z 23. septembra 2014, sp. zn. 11 CoE 391/2013z 25.   júla   2014   a sp.   zn.   21 CoE 174/2013   z 25.   augusta   2014   v spojení   s uzneseniamiOkresného súdu Senica sp. zn. 6 Er 608/2009 z 25. júna 2012, sp. zn. 6 Er 587/2008z 12. decembra 2012, sp. zn. 5 Er 452/2009 z 13. decembra 2012, sp. zn. 6 Er 587/2008z 12.   decembra   2012,   sp.   zn.   6 Er 2/2009   z 22.   januára   2013,   sp.   zn.   7   Er   190/2007z 12. februára 2013, sp. zn. 10 Er 547/2010 z 2. októbra 2012, sp. zn. 10 Er 733/2007z 23. mája   2013,   sp.   zn.   8 Er 181/2005   z 28.   januára   2013,   sp.   zn.   9   Er   112/2010z 2. mája 2012, sp. zn. 4 Er 449/2009 z 18. marca 2013, sp. zn. 8 Er 873/2009 z 19. apríla2013, sp. zn. 8 Er 540/2008 z 22. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 634/2009 zo 14. marca 2013,sp. zn. 8 Er 187/2008 z 19. septembra 2012, sp. zn. 4 Er 551/2009 z 11. marca 2013, sp. zn.8 Er 537/2010   z 27.   augusta   2012,   sp.   zn.   9   Er   112/2010   z 2.   mája   2012,   sp.   zn.7 Er 134/2007   z 20.   mája   2013,   sp.   zn.   11   Er   873/2009   z 2.   júla   2012,sp. zn. 14 Er 294/2007 z 11. júla 2013, sp. zn. 12 Er 334/2006 z 29. mája 2013, sp. zn.5 Er 330/2009 z 2. decembra 2013, sp. zn. 4 Er 101/2006 z 15. februára 2013, sp. zn.4 Er 183/2009   z 18.   marca   2013,   sp.   zn.   4   Er   779/2009   z 12.   marca   2013,   sp.   zn.8 Er 602/2009   z 24.   augusta   2012,   sp.   zn.   6   Er   377/2010   z 3.   apríla   2013,   sp.   zn.3 Er 376/2010 z 22. júla 2013, sp. zn. 6 Er 595/2008 z 13. júna 2012, sp. zn. 3 Er 43/2010z 13. decembra 2013, sp. zn. 12 Er 295/2006 z 26. februára 2013, sp. zn. 13 Er 182/2005z 5.   marca   2013,   sp.   zn.   13   Er   915/2007   z 30.   mája   2012,   sp.   zn.   2   Er   2189/2008z 15. decembra   2011,   sp.   zn.   6   Er   272/2008   z 25.   júla   2012,   sp.   zn.   6   Er   541/2008z 25. júna 2012,   sp.   zn.   8   Er   641/2009   z 23.   augusta   2013,   sp.   zn.   8   Er   956/2007z 19. septembra 2012 a sp. zn. 7 Er 3/2009 z 21. januára 2013 a takto  

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedenépod sp. zn. Rvp 12909/2014 – sp. zn. Rvp 12910/2014, sp. zn. Rvp 13396/2014 – sp. zn.Rvp   13398/2014,   sp.   zn.   Rvp   14665/2014   –   sp.   zn.   Rvp   14667/2014,   sp.   zn.Rvp 14825/2014,   sp.   zn.   Rvp   14947/2014   –   sp.   zn.   Rvp   14959/2014,   sp.   zn.Rvp 15231/2014,   sp.   zn.   Rvp   16311/2014   –   sp.   zn.   Rvp   16318/2014,   sp.   zn.Rvp 17373/2014   –   sp.   zn.   Rvp   17376/2014   a sp.   zn.   Rvp   17484/2014   –   sp.   zn.Rvp 17489/2014   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedenépod sp. zn. Rvp 12909/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boliod 3. októbra 2014   do   12.   decembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   základného   práva   vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“)   a   zákazu   diskriminácie   zaručeného   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovorua zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súduv Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 21 CoE 66/2013 z 30. apríla2014, sp. zn. 9 CoE 218/2013 z 24. júna 2014, sp. zn. 26 CoE 62/2013 z 15. júla 2014, sp.zn. 6 CoE 387/2013 z 26. júna 2014, sp. zn. 6 CoE 299/2013 z 19. júna 2014, sp. zn. 21CoE 217/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 3 CoE 302/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 21 CoE200/2013 z 30. apríla 2014, sp. zn. 10 CoE 866/2013 z 25. júna 2014, sp. zn. 11 CoE387/2013 z 30. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 360/2013 z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 302/2013z 27. mája 2014, sp. zn. 5 CoE 227/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 206/2013 z 27. mája2014, sp. zn. 5 CoE 225/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 9 CoE 277/2013 z 27. mája 2014,sp. zn. 23 CoE 46/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. 21 CoE 160/2013 z 25. júla 2014, sp. zn.26 CoE 56/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 326/2013 z 28. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE145/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE 14/2014 z 11. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE95/2013 z 2. septembra 2014, sp. zn. 25 CoE 77/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 3 CoE335/2013 z 19. júna 2014, sp. zn. 3 CoE 361/2013 z 10. júla 2014, sp. zn. 6 CoE 351/2013z 22. júla 2014, sp. zn. 25 CoE 97/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 10 CoE 162/2014z 13. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 69/2013 z 26. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 82/2013z 26. augusta 2014, sp. zn. 6 CoE 285/2013 z 28. augusta 2014, sp. zn. 5 CoE 343/2013z 21. augusta 2014, sp. zn. 21 CoE 182/2013 z 25. augusta 2014, sp. zn. 9 CoE 306/2013z 19. augusta 2014, sp. zn. 25 CoE 80/2013 z 23. septembra 2014, sp. zn. 11 CoE 391/2013z 25.   júla   2014   a sp.   zn.   21   CoE   174/2013   z 25.   augusta   2014   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia   krajského   súdu“)   v spojení   s uzneseniami   Okresného   súdu   Senica   sp.   zn.6 Er 608/2009   z 25.   júna   2012,   sp.   zn.   6   Er   587/2008   z 12.   decembra   2012,   sp.   zn.5 Er 452/2009 z 13. decembra 2012, sp. zn. 6 Er 587/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 6 Er2/2009 z 22. januára 2013, sp. zn. 7 Er 190/2007 z 12. februára 2013, sp. zn. 10 Er 547/2010z 2.   októbra   2012,   sp.   zn.   10   Er   733/2007   z 23.   mája   2013,   sp.   zn.   8   Er   181/2005z 28. januára 2013, sp. zn. 9 Er 112/2010 z 2. mája 2012, sp. zn. 4 Er 449/2009 z 18. marca2013, sp. zn. 8 Er 873/2009 z 19. apríla 2013, sp. zn. 8 Er 540/2008 z 22. augusta 2012,sp. zn. 4 Er 634/2009 zo 14. marca 2013, sp. zn. 8 Er 187/2008 z 19. septembra 2012, sp.zn. 4 Er 551/2009 z 11. marca 2013, sp. zn. 8 Er 537/2010 z 27. augusta 2012, sp. zn. 9 Er112/2010 z 2. mája 2012, sp. zn. 7 Er 134/2007 z 20. mája 2013, sp. zn. 11 Er 873/2009z 2. júla 2012, sp. zn. 14 Er 294/2007 z 11. júla 2013, sp. zn. 12 Er 334/2006 z 29. mája2013, sp. zn. 5 Er 330/2009 z 2. decembra 2013, sp. zn. 4 Er 101/2006 z 15. februára 2013,sp. zn. 4 Er 183/2009 z 18. marca 2013, sp. zn. 4 Er 779/2009 z 12. marca 2013, sp. zn. 8 Er602/2009 z 24. augusta 2012, sp. zn. 6 Er 377/2010 z 3. apríla 2013, sp. zn. 3 Er 376/2010z 22. júla 2013, sp. zn. 6 Er 595/2008 z 13. júna 2012, sp. zn. 3 Er 43/2010 z 13. decembra2013, sp. zn. 12 Er 295/2006 z 26. februára 2013, sp. zn. 13 Er 182/2005 z 5. marca 2013,sp. zn. 13 Er 915/2007 z 30. mája 2012, sp. zn. 2 Er 2189/2008 z 15. decembra 2011, sp. zn.6 Er 272/2008 z 25. júla 2012, sp. zn. 6 Er 541/2008 z 25. júna 2012, sp. zn. 8 Er 641/2009z 23. augusta 2013, sp. zn. 8 Er 956/2007 z 19. septembra 2012 a sp. zn. 7 Er 3/2009z 21. januára 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského   súdu,   ktorým   vytýka   ich   nesprávnosť   z hľadiska   právneho   posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytuje   ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zrušía predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučineniea úhradu trov konania.

II.

4. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp12909/2014 – sp. zn. Rvp 12910/2014, sp. zn. Rvp 13396/2014 – sp. zn. Rvp 13398/2014,sp. zn. Rvp 14665/2014 – sp. zn. Rvp 14667/2014, sp. zn. Rvp 14825/2014, sp. zn. Rvp14947/2014 – sp. zn. Rvp 14959/2014, sp. zn. Rvp 15231/2014, sp. zn. Rvp 16311/2014 –sp. zn. Rvp 16318/2014, sp. zn. Rvp 17373/2014 – sp. zn. Rvp 17376/2014 a sp. zn. Rvp17484/2014 – sp. zn. Rvp 17489/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky,okresného a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súduplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálnymechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánovverejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

  II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   záveryvšeobecných   súdov   vo   vzťahu   k právnemu   posudzovaniu   notárskych   zápisníc,   ako   ajrozsudkov   rozhodcovského   súdu   ako   exekučných   titulov   koncipovaných   na   podkladeneprijateľných   podmienok   v úverových   zmluvách   vrátane   posúdenia   zmlúv   o úverekoncipovaných   formulárovou   formou   ako   spotrebiteľských   zmlúv   v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpores § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 233/1995 Z. z. o súdnychexekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalšíchzákonov   v znení   neskorších   predpisov a krajského   súdu   v odvolacom   konaní   v rozpores § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadomna totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentáciia skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov ajv prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súnotoricky   známe   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   úplne rovnakých   prípadoch   a ustálenýprávny   názor   ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetunapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantnýchzmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnenímsvojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.I. ÚS 227/2012   zo   16.   mája   2012,   sp. zn. I. ÚS 379/2012   z 22. augusta   2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.I.   ÚS   409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp. zn. I. ÚS 410/2012   z 22. augusta   2012, sp.   zn.I. ÚS 3/2013   zo 16. januára   2013,   sp. zn. I. ÚS 110/2013   z 20.   februára   2013,   sp.   zn.I. ÚS 146/2013   z 13. marca   2013,   sp. zn. I. ÚS 157/2013   z 13. marca   2013,   sp.   zn.I. ÚS 745/2013   z 11.   decembra   2013,   sp. zn.   I. ÚS 99/2014   z 5. marca   2014,   sp.   zn.I. ÚS 100/2014   z 5.   marca   2014,   sp. zn. I. ÚS 212/2014   zo 7. mája   2014,   sp.   zn.II. ÚS 473/2011   z   20.   októbra   2011,   sp. zn. II.   ÚS   303/2011   z 24.   augusta   2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn.   II.   ÚS   79/2013   zo   7.   februára   2013, sp. zn. II.   ÚS   365/2013   z 26. júna   2013,sp. zn. II.   ÚS   344/2013   z 19.   júna   2013,   sp. zn. II. ÚS   562/2013   z 30.   októbra   2013,sp. zn. III.   ÚS   178/2014   zo 4. marca   2011,   sp. zn.   III.   ÚS   242/2011   z   31.   mája   2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn.   III.   ÚS   297/2014   z 24.   apríla   2014,   sp. zn. IV.   ÚS   299/2012   zo   7.   júna   2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn.   IV.   ÚS   187/2014   z 20.   marca   2014...),   ktoré   skončili   odmietnutím   podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

11.   Na   podporu   svojej   argumentácie   iba   upriamuje   pozornosť   sťažovateľky   ajna rozhodnutie   Súdneho   dvora   sp. zn. C-76/10   zo 16. novembra   2010   vydané   vo   veciiniciovanej   sťažovateľkou,   ako aj na ďalšiu početnú   judikatúru   Súdneho   dvora   (napr.C 240/98   až   C-244/98,   C-473/00,   C-168/05,   C-243/08,   C-40/08,   C-227/08   a C-76/10)dotýkajúcu   sa   problematiky   spotrebiteľského   práva,   ktoré   podporujú   právne   záveryústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľkenotoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky   aj   bez   návrhu   predstavuje   vhodný   prostriedok   na   dosiahnutie   výsledku stanoveného   v článku   6   smernice   93/13,   teda   zabránenie   tomu,   aby   bol   jednotlivý spotrebiteľ   viazaný   nekalou   podmienkou,   a zároveň   na   dosiahnutie   cieľa   stanoveného v článku   7   tejto   smernice,   pretože   takéto   preskúmanie   môže   mať   odradzujúci   účinok smerujúci   k ukončeniu   používania   nekalých   podmienok   v zmluvách   uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v časeod 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak bytento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania predvyhlásením   exekúcie   za   neprípustnú   a jej   zastavenie,   pozn.),   nepredstavoval   by   taképorušenie   označených   práv   sťažovateľky,   ktoré   by   svojou   intenzitou   bolo   spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby   ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

13.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   stabilne   uprednostňuje   materiálne   poňatieprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiskaich   účelu   a   zmyslu,   pričom   pri   riešení   (rozhodovaní)   konkrétnych   prípadov   sa   nesmieopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecneponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV.ÚS   182/07,   II.   ÚS   410/2010).   Priorizovanie   formálnych   požiadaviek   vyplývajúcich   znoriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnychsúdnych   konaniach   (alebo   iných   právom   upravených   konaniach   pred   orgánom   verejnejmoci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnejprávnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto aninie   je   inštančne   nadriadený.   Úlohou   ústavného   súdu   je   kontrola   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených   základných   práv   a   slobôd   jednotlivca.   To   znamená,   že   ústavný   súd   nie   jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu   bežnej   zákonnosti   alebo   iným   nesprávnostiam,   ktoré   svojou   podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

14.   V kontexte   uvedeného   ústavný   súd   odmietol   sťažovateľkou   podané   sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom   súde).   Keďže   boli   sťažnosti   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnakýspôsob   ich   vybavenia   v   predošlom   období,   alebo   na   dôvod   namietania   neexistujúcichporušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015