SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 10/2016-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Blyšťanom, Advokátskakancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice, vedené pod sp. zn.Rvp 16420/2015, sp. zn. Rvp 16421/2015 a sp. zn. Rvp 16422/2015 vo veci namietanéhoporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivý súdny proces podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 217/2012 a jeho rozsudkom zo 7. mája2015, postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 134/2013a jeho rozsudkom z 11. apríla 2014, postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenompod sp. zn. 7 C 91/2013 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2014, postupom Krajského súduv Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 422/2015 a jeho rozsudkomz 22. septembra 2015 a v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 763/2014 a jeho rozsudkomz 27. augusta 2015 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.1 Co 37/2015 a jeho rozsudkom zo 17. septembra 2015 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené podsp. zn. Rvp 16420/2015, sp. zn. Rvp 16421/2015 a sp. zn. Rvp 16422/2015 s p á j a naspoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16420/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. decembra2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 16420/2015,sp. zn. Rvp 16421/2015 a sp. zn. Rvp 16422/2015, ktorými namietala porušenie základnýchpráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 217/2012 a jehorozsudkom zo 7. mája 2015, postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom podsp. zn. 9 C 134/2013 a jeho rozsudkom z 11. apríla 2014, postupom Okresného súdu Prešovv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 91/2013 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2014 (spoluďalej len „namietané rozhodnutia okresných súdov“), postupom Krajského súduv Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 422/2015 a jeho rozsudkomz 22. septembra 2015 a v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 763/2014 a jeho rozsudkomz 27. augusta 2015 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.1 Co 37/2015 a jeho rozsudkom zo 17. septembra 2015 (spolu ďalej len „namietanérozhodnutia krajských súdov“).
Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v konaniach vedených okresnými súdmivystupuje v procesnom postavení žalovanej. Žalobcovia sa v namietaných konaniachdomáhajú zrušenia rozhodcovských rozsudkov vydaných Arbitrážnym súdom Košice,ktorými boli zaviazaní na plnenie v prospech sťažovateľky. Okresné súdy namietanýmirozhodnutiami v prvostupňovom konaní zrušili napadnuté rozhodcovské rozsudky, protiktorým podala sťažovateľka odvolania. Krajské súdy vo všetkých namietanýchrozhodnutiach potvrdili rozhodnutia okresných súdov ako vecne správne.
Rozhodnutiakrajskýchsúdovpovažujesťažovateľkazaarbitrárnea nepreskúmateľné. Odvolacie súdy potvrdili prvostupňové rozhodnutia veľmi stručnýmspôsobom poukazujúc na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)napriek tomu, že podľa sťažovateľky v týchto prípadoch neboli splnené podmienky na jehoaplikáciu a dokonca ani na prijatie potvrdzujúcich rozhodnutí. Odvolacie súdy sanevysporiadali s podstatnými odvolacími námietkami sťažovateľky, ktoré sťažovateľkav ďalšom texte sťažností podrobne špecifikuje. Sťažovateľka tiež namietala, že v jej prípadeboli porušené aj procesné práva účastníkov konania, keďže prvostupňové súdynepostupovali v súlade s § 129 OSP, preto je celé ich konanie zmätočné a skutkový stavvlastne zistený nebol, čím sa namietané rozhodnutia krajských súdov stalinepredvídateľnými.
Všeobecné súdy vo veciach sťažovateľky pri posudzovaní rozhodcovskej doložkyako neprijateľnej podmienky postupovali podľa jej názoru aj v rozpore so smernicouRady 93/13/EHS, ako aj záväznými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr.C-342/13, C-472/11).
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijaljej sťažnosti na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že označenými postupmia rozhodnutiami okresných súdov a krajských súdov boli porušené jej základné právazaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a právo zaručené v čl. 6ods. 1 dohovoru, zrušil označené rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov a vecivrátil okresným súdom na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnostiv predloženom znení nespĺňajú všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“), keďže k nim nie sú pripojené splnomocnenia na zastupovaniesťažovateľky v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde, ako ajosobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátaneokolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnostikonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolusúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitnéustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súdemožno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecíprimerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 16420/2015, sp. zn. Rvp 16421/2015 a sp. zn. Rvp 16422/2015 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc natotožnosť sťažovateľky, ako aj napadnuté postupy a rozsudky všeobecných súdov, protiktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sapodľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, jeústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnomsúde).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka spolu s návrhmi nedoručila ústavnému súduaj splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom napriek tomu, že z obsahu jejpodaní vyplýva, že boli koncipované advokátom. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína,že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podanísťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitútpovinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky,ako aj skutočnosť, že sťažovateľke sú známe podmienky konania pred ústavným súdomz množstva jej predchádzajúcich podaní, ktoré boli odmietnuté pre nesplnenie predpísanýchnáležitostí (sp. zn. I. ÚS 407/2015, II. ÚS 525/2015, II. ÚS 524/2015, III. ÚS 507/2015),konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných ústavoua zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesnýchpodmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už priich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2016