znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 10/06-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť M. M., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1470/1998 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1470/1998 p o r u š i l základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   1470/1998 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   M. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   80   000   Sk (slovom   osemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíc tristodva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť na   účet   jeho   právneho   zástupcu   advokáta   JUDr.   J.   Č.,   K.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 11. januára 2006 č. k. I. ÚS 10/06-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. M., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 1470/1998.

Zo   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde pod sp. zn. 19 C 1470/1998 sa sťažovateľ žalobou podanou 6. júla 1998 domáha od A. M. (ďalej len „žalovaná“) vrátenia vzájomného plnenia pri zrušení zmluvy. Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva: „Napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo už 7 rokov a 4 mesiace, vec doteraz nebola právoplatne skončená (...). Môj mandant sťažnosťou zo dňa 10. 10. 2005 podanou na Okresný súd Košice II poukázal na prieťahy v konaní a požadoval vo veci zjednanie nápravy. Predseda Okresného súdu Košice II JUDr. V. K. reagoval na podanú sťažnosť listom zo dňa 25. 10. 2005, v ktorom konštatoval, že podaná sťažnosť je dôvodná, nakoľko v danej veci skutočne došlo k prieťahom (...).“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 110 000 Sk a zaviazal okresný súd uhradiť trovy konania, ktoré mu vznikli v konaní pred ústavným súdom v dôsledku zastúpenia advokátom.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. V. K. listom sp. zn. Spr. 85/06 z 19. januára 2006 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. februára 2006.

2. 1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   výpočtu   procesných úkonov v predmetnom konaní uviedol:

„(...) je zrejmé, že dané konanie nevykazovalo počas celého trvania sporu známky úplnej   bezprieťahovosti.   Táto   situácia   bola   spôsobená   predovšetkým   enormnou zaťaženosťou aj vo veci konajúceho zákonného sudcu.

Po podaní sťažnosti štátnej správe tunajšieho súdu dňa 19. 10. 2005 však došlo k náprave a dňa 25. 10. 2005 bol určený termín pojednávania na deň 15. 12. 2005. (...) Zároveň oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom   stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„(...) netrvám na ústnom pojednávaní. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že stav právnej neistoty môjho mandanta trvá viac ako 7 rokov a 7 mesiacov, lebo vec nebola doteraz právoplatne rozhodnutá.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 1470/1998:

- 6. júl 1998 – sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o vrátenie vzájomného plnenia pri zrušení zmluvy proti žalovanej;

- 6. august 1998 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

- 20. august 1998 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok;

- 18. november 1998 – okresný súd doručoval žalobu žalovanej;

- 11. december 1998 – žalovaná predložila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe;

- 15. december 1998 – okresný súd doručoval vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi;

- 3. február 2000 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. február 2000;

- 29. február 2000 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť žalovanej odročené na 21. marec 2000;

- 21. marec 2000 – pojednávanie bolo opätovne pre neprítomnosť žalovanej odročené na neurčito za účelom vypočutia žalovanej;

- 17. október 2000 – okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky B. (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie pobytu žalovanej;

- 31. október 2000 – register obyvateľov zaslal okresnému súdu odpoveď;

- 11. december 2000 – sťažovateľ predložil okresnému súdu zmenu petitu žaloby;

- 20. september 2001 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. október 2001;

- 27.   september   2001   –   zásielka   adresovaná   žalovanej   bola   vrátená   s oznámením,   že žalovaná odmietla prevziať zásielku;

- 9. október 2001 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť žalovanej odročené na neurčito za účelom požiadania Okresného úradu Policajného zboru K. o predvedenie žalovanej;

- 14. január 2002 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. február 2002;

- 7. február 2002 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť účastníkov konania odročené na neurčito;

- 17. marec 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. apríl 2003;

- 17. apríl 2003 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť žalovanej odročené na neurčito za účelom predvedenia žalovanej;

- 25. október 2005 – okresný súd cez register obyvateľov zisťoval pobyt žalovanej a nariadil pojednávanie na 15. december 2005;

- 19. október 2005 – sťažovateľ podal okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní;

- 7. november 2005 – okresnému súdu bola zaslaná odpoveď z registra obyvateľov;

- 15.   december   2005   –   pojednávanie   bolo   odročené   na   17.   február   2006   za   účelom vypočutia žalovanej v mieste jej bydliska;

-   17.   február 2006   –   žalovaná   sa   nenachádzala v mieste   bydliska,   preto   sa   nemohlo vykonať jej vypočutie a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty spravidla dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. I. ÚS 41/02).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1470/1998 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu   (I. ÚS 41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil v doterajšom priebehu konania žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci,   ktorá   by   mohla   negatívne   ovplyvniť,   resp.   odôvodniť   doterajší   priebeh   a dĺžku konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ podstatným spôsobom prispel k doterajšej dĺžke konania, a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný,   resp.   nepreukázal   vo veci relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 15. decembra 1998 (okresný súd doručoval vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi) do 3. februára 2000 (okresný súd nariadil pojednávanie na 29. február 2000), t. j. viac ako 13 mesiacov;

- od   21.   marca   2000   (pojednávanie na okresnom   súde   bolo odročené   pre   neprítomnosť žalovanej) do 17. októbra 2000 (okresný súd zisťoval prostredníctvom registra obyvateľov pobyt žalovanej), t. j. viac ako 6 mesiacov;

- od   11.   decembra   2000   (sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   zmenu   petitu)   do 20. septembra 2001 (okresný súd nariadil pojednávanie na 9. október 2001), t. j. viac ako 9 mesiacov;

- od 7. februára 2002 (pojednávanie na okresnom súde bolo odročené pre neprítomnosť účastníkov   konania)   do   17.   marca   2003   (okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na 17. apríl 2003), t. j. viac ako 13 mesiacov;

- od   17.   apríla   2003   (pojednávanie   na   okresnom   súde   bolo   odročené   pre   neprítomnosť žalovanej) do 25. októbra 2005 (okresný súd opätovne zisťoval prostredníctvom registra obyvateľov pobyt žalovanej), t. j. viac ako 30 mesiacov.

Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom je takmer 6 rokov.

V súvislosti s obranným tvrdením predsedu okresného súdu, že: „Táto situácia bola spôsobená predovšetkým enormnou zaťaženosťou aj vo veci konajúceho zákonného sudcu“, ústavný   súd   opakovane   konštatuje,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   štát   musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody,   ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (IV. ÚS 58/02). V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.   Skutočnosť,   že   okresný   súd mal problémy s vybavovaním   veľkého množstva   agendy,   ktoré   nedokázal   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   vyplýva   prijatie   účinných   opatrení   až   po podaní sťažnosti štátnej správe súdov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo výške 110 000 Sk z dôvodu dlhodobej právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 80 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v dôsledku zastúpenia advokátom, a to za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb. Základná sadzba odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2005   je   2 501 Sk   a hodnota režijného paušálu je 150 Sk.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   služby vykonané v roku 2005 (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnému súdu) vo výške uplatneného nároku, t. j. 5 302 Sk, tak ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006