znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 1/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., B., zastúpeného advokátom Mgr. S. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2010 doručená sťažnosť M. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. S. S., B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2006.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7C/75/2006,   v   ktorom   si   sťažovateľ   uplatňuje   právo   proti   E.   v procesnom   postavení žalovaného, bolo porušené sťažovateľovo:

právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd)... Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania na súde je žaloba o plnenie v zmysle ustanovenia § 80 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Právnym dôvodom podanej žaloby je tvrdené porušenie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004.

Rozhodnutie tejto veci vyžaduje aplikáciu komunitárneho práva na zistený skutkový stav. Uvedené však nemôže bez ďalšieho znamenať právnu zložitosť prejednávanej veci. Komunitárne právo je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a súd teda pozná právo, ktoré má aplikovať na zistený skutkový stav...

Návrh na začatie konania bol podaný dňa 28. apríla 2006 a súdu bol doručený dňa 11.   mája   2006.   Súd   dňa   11.   januára   2007   konanie   uznesením   zastavil   pre   nedostatok právomoci vo veci konať. Voči uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie a vec bolo postúpená na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý napadnuté uznesenie zrušil a vec dňa 11. januára 2008 vrátil na Okresný súd Bratislava I.

Následne súd v priebehu roka 2008 a 2009 ustanovoval súdneho prekladateľa. Dňa 13. februára 2010 opätovne doručoval rozhodnutie súdnemu prekladateľovi. Z uvedeného vyplýva, že súd po dobu viac ako 26 mesiacov odo dňa vrátenia rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave zabezpečuje preklad návrhu na začatie konania a vyjadrenia odporcu k tomuto návrhu a doručenie a preklad vyjadrenia odporcu do slovenského jazyka. Súd do dnešného dňa nevytýčil termín prvého pojednávania v tejto veci. Činnosť súdu od podania návrhu na začatie konania až do podania tejto sťažnosti t. j. po dobu 38 mesiacov (12 mesiacov bol spis na Krajskom súde Bratislava v dôsledku podania odvolania - od februára 2007   do   januára   2008)   možno   charakterizovať   ako   prípravu   na   vytýčenie   prvého pojednávania...

Z   uvedeného   teda   vyplýva,   že   súd   do   dnešného   dňa   konal   len   so   súdnymi prekladateľmi.   Súd   po   podaní   návrhu   nevykonával,   žiadne   procesné   úkony   smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci. Teda činnosť súdu nemohla mať povahu právnej a faktickej náročnosti...

Po podaní návrhu súd nevyzýval sťažovateľa na opravu návrhu resp. poskytnutie inej súčinnosti.

Sťažovateľ   podal   pre   nečinnosť   zo   strany   súdu,   v   zmysle   ustanovení   zákona č. 757/2004 Z. z., dňa 6. novembra 2009 a dňa 22. februára 2010 sťažnosť na postup sudcu Okresného   súdu   Bratislava   I.   Sťažnosti   predsedníčka   súdu   vybavila   oznámením   o   ich dôvodnosti a prísľube prijatia opatrení smerujúcich k náprave zisteného stavu.

Oznámenia boli doručené právnemu zástupcovi v mesiaci apríl 2010. Od tejto doby však nebol vykonaný žiaden ďalší procesný úkon s výnimkou doručenia vyjadrenia odporcu zo dňa 13. februára 2009 (t. j. rok staré vyjadrenie). Sťažovateľ poskytoval súdu vždy plnú súčinnosť   a   mal   záujem   na   priebehu   konania,   zo   strany   súdu   však   okrem   základných procesných úkonov neboli vykonané iné smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej...

Sťažovateľ vyvíjal snahu a záujem o priebeh konania, realizoval úkony, ktoré podľa jeho   názoru   mohli   zabezpečiť   plynulosť   konania   vo   veci   samej.   Právny   zástupca navrhovateľa bol viackrát nahliadnuť do súdneho spisu a zaujímal sa o priebeh konania. Z uvedeného   vyplýva,   že správania   sa   sťažovateľa   v   konaní   nemôže   ospravedlniť   dĺžku konania pred súdom...

Navodením právnej neistoty zo strany súdu, nekonaním súdu vo veci… bol sťažovateľ vystavený nezáujmu príslušných orgánov verejnej moci smerujúcej k ochrane jeho práv… Vzhľadom uvedené nepriaznivé následky a pocit nedostatočnej ochrany práv sťažovateľa ako účastníka konania, ktoré boli spôsobené prieťahmi v konaní pred súdom, zastávame názor, že sú dané dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 7C/75/2006 porušil základné právo M. M. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci sp. zn. 7C/75/2006 konal.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zároveň   sťažovateľovi   priznáva   500,-   Eur   ako primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov a trovy právneho zastúpenia vo výške 254,76,- Eur,… ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť v rovnakej lehote k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 75/2006 zistil ústavný súd tento priebeh konania:

Dňa   11.   mája   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľa   ako navrhovateľa na začatie konania voči odporcovi „E.“.

Návrhom na začatie konania sa sťažovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 600 € s príslušenstvom z titulu náhrady za zrušený let z letiska vo Viedni.

Sťažovateľ v návrhu popri odporcovi označil ako „Orgán poverený obstarávaním… hospodárskych vecí odporcu“ spoločnosť S., s. r. o., so sídlom v Slovenskej republike. Dňa 18. mája 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený 11. júla 2006.

Dňa 2. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. 7 C 75/2006-25 uložil odporcovi povinnosť, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania, a vyzval sťažovateľa a odporcu, aby sa   vyjadrili,   či   súhlasia   s   rozhodnutím   veci   bez   nariadenia   pojednávania.   Predmetné uznesenie okresný súd doručil právnemu zástupcovi sťažovateľa a spoločnosti S., s. r. o.Dňa 20. septembra 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie spoločnosti S., s. r. o. (podpísané konateľom spoločnosti a jej právnym zástupcom advokátom JUDr. D. D.), v ktorom táto spoločnosť namieta, že ona nebola označená za účastníka konania v návrhu a nie je ani odporcom ani zástupcom odporcu, keďže na zastupovanie odporcu v súdnych konaniach ho neoprávňuje ani obchodná zmluva uzavretá medzi ňou a odporcom (ktorú pripojila k podaniu) a ani jej nebolo udelené žiadne splnomocnenie na zastupovanie odporcu v tomto konaní.

Dňa 25. septembra 2006 okresný súd zaslal podanie spoločnosti S., s. r. o., právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Dňa 9. októbra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, v ktorom uviedol, že spoločnosť S., s. r. o., je v návrhu označená ako „Orgán poverený   obstarávaním…   hospodárskych   vecí   odporcu“ na   účely   preukázania   danosti právomoci a príslušnosti okresného súdu s poukazom na § 86 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v   obvode   ktorého   je   v   Slovenskej   republike   jej   zastupiteľstvo   alebo   orgán   poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí. Podľa sťažovateľa ním označená spoločnosť S., s. r. o., je v takomto postavení vo vzťahu k odporcovi, čo okrem iného potvrdzuje aj samotná obchodná zmluva predložená touto spoločnosťou ako príloha jej podania.

Dňa   29.   decembra   2006   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   okresný   súd o pokračovanie v konaní.

Dňa 11. januára 2007 okresný súd uznesením č. k. 7 C 75/2006-39 konanie zastavil pre   nedostatok   svojej   právomoci   a   argumentáciu   sťažovateľa   o   danosti   právomoci a príslušnosti súdu Slovenskej republiky neakceptoval.

Dňa 5. februára 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania z 11. januára 2007.

Dňa 21. februára 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 19. septembra 2007 sťažovateľ žiadal krajský súd o pokračovanie v konaní. Dňa 11. januára 2008 bol spis vrátený z krajského súdu bez rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení konania z 11. januára 2007. Krajský súd prípisom oznámil okresnému súdu, že spis bol predložený predčasne, keďže nedošlo k doručeniu odvolaním napadnutého uznesenia a ani samotného návrhu na začatie konania odporcovi, ktorý, ako je zrejmé z obsahu spisu, nie je v konaní zastúpený. Pričom až po odstránení týchto   nedostatkov   je   namieste   opätovné   predloženie   veci   na   rozhodnutie   o   odvolaní sťažovateľa.

Dňa   3.   marca   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   75/2006-52   poveril prekladateľku JUDr. L. T., B., na vykonanie prekladateľských úkonov (preklad návrhu na začatie konania a uznesenia o zastavení konania).

Uznesenie okresný súd doručoval prekladateľke 16. júna 2008. Zásielka   bola   vrátená   okresnému   súdu   9.   júla   2008   s   poznámkou,   že   adresát   si zásielku neprevzala v odbernej lehote.

Dňa 22. januára 2009 bol daný pokyn na opätovné doručenie uznesenia.Uznesenie bolo opätovne doručované prekladateľke 6. februára 2009.Prekladateľka si predmetné rozhodnutie prevzala 26. februára 2009. Dňa 13. marca 2009 prekladateľka (s adresou Ružová dolina 11, Bratislava) žiadala o predĺženie lehoty na predloženie prekladov.

Dňa   31.   marca   2009   prekladateľka   (s   adresou   Ružová   dolina   11,   Bratislava) predložila okresnému súdu preklady a vyúčtovanie odmeny.

Dňa   10.   augusta   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   75/2006-64   priznal prekladateľke odmenu, zásielka bola vrátená ako nedoručená – adresát neznámy.

Dňa 5. mája 2009 nahliadol do spisu advokát Mgr. S. S. (splnomocnenie sťažovateľa zo 4. marca 2009 udelené len na nahliadnutie do spisu).

Dňa   26.   augusta   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   75/2006-65   poveril prekladateľku   JUDr.   L.   T.,   B.,   na   vykonanie   prekladateľských   úkonov   (preklad   príloh návrhu   na   začatie   konania,   odvolania   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o zastavení   konania, výzvy okresného súdu na vyjadrenie k návrhu v spojení s poučením o procesných právach).Uznesenie bolo zaslané zo súdnej kancelárie 15. decembra 2009. Zásielka bola vrátená okresnému súdu 28. decembra 2009 s poznámkou, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Uznesenie bolo opätovne doručované prekladateľke už na adresu Ružová dolina 11, Bratislava,   a   prekladateľka   si   predmetné   rozhodnutie   (ako   aj   rozhodnutie   o   odmene za predchádzajúce prekladateľské úkony) prevzala 8. marca 2010.

Dňa 15. marca 2010 vyšší súdny úradník telefonicky zistil, že prekladateľka už nie je oprávnená vykonávať prekladateľskú činnosť.

Dňa   20.   októbra   2009   nahliadol   do   spisu   advokát   Mgr.   S.   S.   (splnomocnenie sťažovateľa z 9. októbra 2009 udelené na zastupovanie v konaní).

Dňa 10. novembra 2009 právny zástupca sťažovateľa Mgr. S. S. doručil oznámenie o prevzatí   právneho   zastupovania,   opätovne   predložil   splnomocnenie   z 9. októbra   2009   a obsahom jeho podania bola aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 19. februára 2010 bola sťažnosť na prieťahy – podanie zástupcu sťažovateľa z 10. novembra 2009 – doručená na sekretariát okresného súdu na vybavenie do sťažnostnej agendy.

(Odpoveď predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2060/10 z 25. marca 2010 na sťažnosť na prieťahy v konaní z 22. februára 2010 doručenej jej sekretariátu 9. marca 2010.Odpoveď predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2039/10 z 12. marca 2010 na sťažnosť na prieťahy v konaní doručenej jej sekretariátu 19. februára 2010.)

Dňa   15.   marca   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   75/2006-84   poveril prekladateľku PhDr. Evu Trúchlu na vykonanie prekladateľských úkonov (preklad časti príloh   návrhu   na   začatie   konania,   odvolania   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o   zastavení konania, výzvy okresného súdu na vyjadrenie k návrhu v spojení s poučením o procesných právach).

Dňa 16. apríla 2010 prekladateľka predložila okresnému súdu preklady a vyúčtovanie odmeny.

Dňa   7.   mája   2010   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   C   75/2006-124   priznal prekladateľke odmenu.

Dňa 14. mája 2010 boli odporcovi „E.“ zhodne s jeho označením v návrhu na začatie konania doručené okresným súdom listiny zo spisu preložené do nemeckého jazyka (návrh na začatie konania, uznesenie o zastavení konania, časti príloh návrhu na začatie konania, odvolanie   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o   zastavení   konania,   výzva   okresného   súdu   na vyjadrenie k návrhu v spojení s poučením o procesných právach).

Dňa   27.   mája   2010   do   spisu   nahliadol   advokát   JUDr.   D.   D.,   do   spisu   založil splnomocnenie z 23. februára 2009, ktoré mu bolo udelené spoločnosťou „E., registrovaná na   Ministerstve   hospodárstva   v P...“, na   zastupovanie   vo   veci „ŽALOBA   PÁN   M.   M. KONTRA E., ČÍSLO SPISU 7C 75/06“.

Dňa 1. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie advokáta JUDr. D. D., ktorou reagoval na jeho výzvu, avšak z neho nie je možné jednoznačne ustáliť, v zastúpení akého subjektu urobil uvedené podanie.

Obsahovo sa vo vyjadrení uvádza: „Navrhovateľ doteraz nepreukázal hodnoverne, že   ním   označený   odporca   a   orgán   poverený   obstarávaním   hospodárskych   vecí   sú účastníkmi konania… namietame pasívnu legitimáciu oboch označených odporcov a trváme na tom, že nie sú účastníkmi konania… v zmysle ust. § 90 Občianskeho súdneho poriadku... namietame   pasívnu   legitimáciu   E.,   v   tomto   konaní   označeného   odporcu,   ktorá   nie   je účastníkom konania v zmysle ust. § 90 Občianskeho   súdneho   poriadku…   Z   hore uvedených dôvodov namietame príslušnosť Okresného súdu Bratislava I... navrhujem, aby Okresný   súd   Bratislava   I   prijal   námietky   a   vo   veci   vydal   uznesenia,   ktorým   návrh   na vydanie   platobného   rozkazu   zo   dňa   11. 05.   2006   odmietol   a   konanie   zastavil   podľa ustanovenia § 90 Občianskeho súdneho poriadku.“

Dňa   17.   júna   2010   bol   spis   doručený   krajskému   súdu   pre   účely   rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa z 5. februára 2007 proti uzneseniu o zastavení konania z 11. januára 2007. Dňa 5. augusta 2010 bola doručená sťažnosť ústavnému súdu.Dňa 6. decembra 2010 bol spis doručený ústavnému súdu z krajského súdu.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 75/2006.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   v   označenom   konaní   okresného   súdu   vychádzal   zo   svojej   stabilizovanej judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. ÚS 61/98).

Ústavný   súd   po   podrobnom   oboznámení   sa   s   priebehom   namietaného   konania, postupom   okresného   súdu   a   správaním   sťažovateľa   ako   navrhovateľa   konštatuje,   že v označenom konaní vedenom okresným súdom v čase pred predložením spisu krajskému súdu (17. júna 2010) je možné ustáliť ojedinelé prieťahy.

Ústavný súd však poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu   sa   síce   vyznačuje   čiastočne neefektívnosťou   (nedoručovanie   listín   odporcovi,   nesprávne doručovanie   listín   subjektu, ktorý   nie   je   zástupcom   odporcu   ani   odporcom   v   konaní,   neefektívne   a   zdĺhavé zabezpečovanie úradných prekladov listín), avšak nie je možné opomenúť, že zo strany sťažovateľa absentuje relevantné preukázanie právnej subjektivity odporcu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011