znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 1/2010-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., D. M., O. M. a M. A. M., všetci bytom B., prechodne ubytovaných   v   ubytovni   F.,   B.,   ktorou   namietajú   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I súvisiacim s prešetrovaním oznámenia J. M. z 28. apríla 1999, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M., D. M., O. M. a M. A. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2009 doručená   sťažnosť   J.   M.,   D.   M.,   O.   M.   a M.   A.   M.   (ďalej   aj   „sťažovatelia“),   ktorou namietajú   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresnej   prokuratúry   Bratislava I (ďalej aj „okresná prokuratúra“) súvisiacim s prešetrovaním oznámenia J. M. z 28. apríla 1999.

2.   Vecným   základom   posudzovanej   sťažnosti   majúcim   preukázať   namietané porušenie označeného základného práva je tento skutkový stav uvedený v I. časti sťažnosti a zdokumentovaný k sťažnosti pripojenými písomnosťami:

«Sťažovateľ v 1. rade podal dňa 28. 4. 1999 na Okresnej prokuratúre Bratislava I trestné oznámenie z podozrenia spáchania viacerých trestných činov pracovníkmi S. a. s. B. Podľa § 197 ods. (1) a (2) Trestného zákona prokurátor alebo policajt o trestnom oznámení rozhodne uznesením, čo sa do dňa podania tejto sťažnosti nestalo...

Dňa   11.   6.   2004   sme   podali   zo   zahraničia   elektronickou   poštou   podnet   na prešetrenie   podozrenia   zo   série   nezákonností   spáchanej   organizovanou   zločineckou skupinou a z dôvodov nezákonného prenasledovania. Predmetom bol aj podnet z 28. 4. 1999 uvedený ako dôkaz č. 80. (Z úsporných dôvodov zasielame len začiatok a koniec podnetu, ktorý mal 35 strán)...

Orgány   činné   v   trestnom   konaní   odmietali   komunikovať   elektronickou   poštou, napokon po sťažnosti prezidentovi SR sme dostali vyrozumenie z Generálnej prokuratúry SR   zo   dňa   5.   11.   2004,   v ktorom   sa   o.   i.   uvádza:   citát   „Z   vyššie   uvedených   dôvodov považujeme   Vašu   sťažnosť   zo   dňa   18.   10.   2004   adresovanú   prezidentovi   Slovenskej republiky,   v   ktorej   vyčítate   ignoráciu   Vašich   podaní   a   neochotu   komunikovať prostredníctvom elektronickej pošty za oprávnenú“...

Po   navrátení   sa   z   azylového   konania   príčinné   súvislosti   viedli   k   prepadu do bezdomovstva   a   opäť   sme   podali   podnet   dňa   07.   07.   07   na   prešetrenie   podozrenia zo série   nezákonností   spáchanej   organizovanou   zločineckou   skupinou   a   z   dôvodov nezákonného prenasledovania. Predmetom bol aj podnet z 28. 4. 1999 uvedený na str. 4: citát „28. 4. 7999 trestné oznámenie proti Ing. J. Z., Ing. J. K., pri ktorom GP SR zistilo nezákonný postup prokuratúry a polície“ a dôkaz č. 1. (Z úsporných dôvodov zasielame len začiatok a koniec podnetu, ktorý mal 86 strán)...

Polícia a prokuratúra ignorovali tento podnet, a preto sťažovatelia podali 27. 10. 2008 sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý odmietol sťažnosť uznesením č. I. ÚS 323/08-24... Sťažovatelia sú toho názoru, že od podania podnetu uplynulo už viac ako 10 rokov, a s   prihliadnutím   na   závažnosť   sporu,   že   príčinné   súvislosti   priviedli   sťažovateľom nenapraviteľné   nevýhody,   ktoré   naďalej   pretrvávajú,   boli   porušené   ich   základné   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia sa sťažujú na nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, na uvedený podnet neexistuje žiadne uznesenie podľa § 197 ods. (1) a (2) Trestného zákona, a preto neexistuje žiadne posledné rozhodnutie.»

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné   právo   J.   M.,   D.   M.,   O.   M.   a M.   A.   M.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru...   postupom   Okresnej   prokuratúry... porušené bolo.

2. Okresnej prokuratúre... prikazuje, aby vo veci podnetu z 28. 4. 1999 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M., D. M., O. M. a M. A. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume po 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresná prokuratúra... povinná vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresná prokuratúra... je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 300 Eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. (meno sa upresní po prijatí sťažností), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovatelia súčasne požiadali „o ustanovenie právneho zástupcu (advokáta)“.

4. Z už   uvedeného   obsahu   sťažnosti   (vrátane   jej   petitu)   vyplýva,   že   sťažovatelia napadli nevybavenie ich podnetu z 28. apríla 1999 formou uznesenia „podľa § 197 ods. (1) a (2) Trestného zákona...“ [sťažovatelia zrejme nedopatrením neuviedli § 197 ods. 1 a 2 zákona   č. 301/2005 Z.   z.   Trestný   poriadok   (v   znení   zákona   č.   650/2005   Z.   z.)   v znení neskorších   predpisov.   V čase   podania   podnetu   –   trestného   oznámenia,   však   bol   postup orgánov činných v trestnom konaní upravený zákonom č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, § 158 a nasl. v stave v tom čase platnom a účinnom, pozn.].

II.

5.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   predmetom   jeho   predchádzajúceho   ústavného prieskumu vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 323/08 bola sťažnosť sťažovateľov doručená 2. júla 2008, ktorou sťažovatelia napadli neústavnosť postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní ich podnetu zo 7. júla 2007. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť zo 7. júla 2009 vychádza v zásade z toho istého skutkového základu ako ďalšie sťažnosti sťažovateľov   už   vybavených   ústavným   súdom,   považuje   ústavný   súd   za dôvodné v odôvodnení   tohto   svojho   rozhodnutia   citovať   tú   časť   svojho   uznesenia   sp.   zn. I. ÚS 323/08 z 1. októbra 2008 (ktorým odmietol predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľov doručenú   mu   2.   júla   2008),   ktorá   informuje   (v II.   časti   odôvodnenia)   o rozhodnutiach ústavného súdu o dovtedy podaných sťažnostiach sťažovateľov:

«Ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovatelia   na   ústavnom   súde   napadli   postup orgánov   činných   v   trestnom   konaní   pri   vybavovaní   ich   predchádzajúcich   trestných oznámení týkajúcich sa v zásade tých istých skutočností (napr. podozrenie z trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci, trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia „v kauze L. L.“; podozrenie z trestnej činnosti spáchanej nezákonnej dražby ich obydlia „v kauze krádež obydlia“), o týchto sťažnostiach ústavný súd rozhodol takto:

1. Sťažnosť doručená ústavnému súdu 13. septembra 2007 smerujúca proti postupu okresnej   prokuratúry   (Bratislava   I,   pozn.)   vo   veci   sp.   zn.   1   Pn   58/07   a   proti   postupu Krajskej prokuratúry v Bratislave... vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kn 16/07 (týkajúca sa údajnej   nezákonnosti „dobrovoľnej   dražby,   predmetom   ktorej   bol   rodinný   dom   v   ich vlastníctve“; ako   aj   podozrenia   zo   spáchania   trestného   činu   založenia,   zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny) bola uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 284/07-13 z 18. októbra 2007 odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov... z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

2. Sťažnosť doručenú ústavnému súdu 7. marca 2008 smerujúcu proti postupu Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru L. vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV 4/10/2000 a postupom Okresnej prokuratúry L. vo veci vedenej pod sp.   zn.   1   Pv   197/00   týkajúcim   sa   trestného   oznámenia   sťažovateľov   vo veci „neoprávneného užívania cudzej veci a následné marenie výkonu úradného rozhodnutia“ súvisiaceho s ich sporom s konateľmi spoločnosti L., s. r. o., L., ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 162/08-25 z 15. mája 2008 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. Sťažnosť doručenú   ústavnému súdu   14. mája 2008 namietajúcu   vybavenie ich podania   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky...   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. IV/1 Gn 686/07 ústavný súd podľa § 23a zákona o ústavnom súde odložil jednak preto, že „v uvedenej veci sme už rozhodli uznesením sp. zn. III. ÚS 284/07 dňa z 18. októbra 2007 a Vaša sťažnosť neobsahuje nové skutočnosti“, ako aj z dôvodu, že podanie sťažovateľov neobsahovalo náležitosti požadované ustanoveniami § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.»

6. Už uvedenou sťažnosťou   doručenou ústavnému súdu 2. júla 2008 sťažovatelia okrem   iného   napadli   postup   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I,   ktorá „ignoruje   trestné oznámenie, ktoré sťažovatelia podali na Generálnu prokuratúru SR dňa 07. 07. 2007... na neznámeho   páchateľa,   v ktorom...   popísali   tok   udalostí   od   roku   1992   do   dnešného dňa...“. Po   vykonanom   obsiahlom   zisťovaní   relevantných   skutočností   potrebných   na rozhodnutie, ústavný súd už uvedeným uznesením z 1. októbra 2008 sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodov tam uvedených.

7. Vzhľadom na opakované podávanie podnetov orgánom prokuratúry v zásade v tej istej veci považuje ústavný súd ešte za potrebné citovať záver z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   č.   k.   IV/1Gn   686/07-8 z 21. septembra   2007   (ktorý   tvoril   súčasť   odôvodnenia   uznesenia   ústavného   súdu z 1. októbra 2008) adresovaného sťažovateľom:

„Pretože Generálnou prokuratúrou... boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti...“

III.

8.   Nadväzujúc   na   svoje   zistenia   (skutočnosti   tvoriace   skutkový   základ   pre rozhodnutie)   prezentované   v odôvodnení   svojho   rozhodnutia   sp.   zn.   I.   ÚS   323/08 z 1. októbra 2008 ústavný súd vykonal v rámci prípravy predbežného prerokovania tejto sťažnosti   (zo   7.   júla   2009)   ďalšie   (doplňujúce)   zisťovania   relevantných   skutočností zamerané na postup orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní podnetu J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) z 28. apríla 1999:

8.1 Sťažovateľ podnetom z 28. apríla 1999 adresovaným okresnej prokuratúre podal trestné   oznámenie   proti   Ing.   J.   Z.   a Ing.   J.   K.,   bývalým   pracovníkom   S.,   a.   s.,   B. (ako aj „neznámemu páchateľovi“), preto, že «... po predchádzajúcej dohode dňa 17. 1. 1994... napísali „Zápisnicu z prejednania návrhu spoločnosti L., spol. s r. o. so sídlom v L., cesia práv a povinností klienta p. M. J. súkromného podnikateľa“, podľa ktorej L. nesmie J. M.   vydať tlačiarenský stroj, ktorý bol jeho vlastníctvom a nesmie sa zmluvne zaviazať a teda platiť nájomné vlastníkovi stroja, ani splátky jeho úveru S., a. s., ani podiel zo zisku, ktoré plnenia boli predmetom osobitného dohovoru medzi J. M. a spoločnosťou L. s r. o., čím nezákonne zasiahli do vlastníckych práv J. M. a spôsobili mu škodu vo výške 20 mil. Sk... O uvedených skutočnostiach nasvedčuje právoplatný rozsudok Okresného súdu v L. 8 C   158/96,   ktorý...   Vo   svojom   rozhodnutí   sa   opieral   o   dôkazy,   ktoré   predložil   J.   M. a...rozhodol, že vlastníkom uvedeného tlačiarenského stroja je len J. M....

Z toho vyplýva, že na základe tohto zápisu, ktorý netvorí právny základ na odobratie vlastníckeho práva k uvedenému tlačiarenskému stroju, L. L. i naďalej stroj používal, zisk z výkonu stroja si protiprávne ponechával a nikomu neplatil žiadne peniaze. Uvedený zápis sa pre právneho zástupcu L. JUDr. S. stal hlavným tromfom jeho úmyslu uviesť celé okolie do   omylu,   pričom   sa   odvolával   na   zápisnicu   s   cieľom   čo najdlhšie   umožniť   svojim spoločníkom obohacovať sa na úkor J. M.

Ďalej o spôsobenej škode nasvedčuje aj právoplatný rozsudok Okresného súdu v L. č. 8 C 7/98, ktorý v spore o nezaplatenom nájme rozhodol „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.427.176,50.- Sk a úrok z omeškania 17,6 % - ročný od 02. 07. 1998 do zaplatenia zo sumy 3.240.000.- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“... Je dôvodné podozrenie, že zápis z rokovania zo dňa 17. 1. 1994 medzi L. L. a S. bol vyhotovený na podnet L. L., s cieľom uviesť J. M. do omylu, bez právneho dôvodu mu odobrať tlačiarenský stroj a tak sa vyhnúť plneniu si nájomných povinností voči J. M. a SP. Bolo preukázané, že v čase od 17. 1. 1993 do 01. 01. 1996 na stroji pracovali, nikomu neplatili   a od 01.   01.   1996   do   30.   06.   1998   získali   bezdôvodné   obohatenie   plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol čím poškodili J. M. najmenej o 14,4 milióna Sk. Toto im umožnili Ing. J. Z. a Ing. J. K.»

8.2 Na   základe   sťažnosti   sťažovateľa   generálna   prokuratúra   preskúmala   postup okresnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu sťažovateľa z 28. apríla 1999 a listom č. k. V Gn 2420/00-69 z 25. júla 2000 okresnej prokuratúre oznámila: „... V prílohe označený spis Vám po preskúmaní vraciam. Konštatujem, že v postupe prokurátorky Vašej okresnej prokuratúry, ktorá vec vybavovala, boli zistené nedostatky, spočívajúce v tom, že... O vyššie uvedených   opatreniach   oznamovateľa   J.   M.   Generálna   prokuratúra... informovala.

O postúpení spisu sp. zn. ORP-1485/SMv-99 Okresnému úradu vyšetrovania PZ v L. k   sp.   zn.   OÚV-4/10-2000   cestou   okresného   prokurátora   v L.   upovedomte   Obvodné oddelenie PZ Staré Mesto – východ...“

Ako   z uvedeného   vyplýva,   o opatreniach   generálnej   prokuratúry   bol   sťažovateľ informovaný a vec bola postúpená Okresnej prokuratúre L.

8.3 Generálna prokuratúra listom č. k. IV Gn 2420/00-61 z 25. júla 2000 označeným ako „Vyrozumenie“ podala sťažovateľovi informáciu o vykonaných opatreniach súvisiacich s vybavovaním   jeho   podnetu   (ktoré   sa   týkajú   aj   pracovníkov   S.,   a.   s.,   a ich   konania 17. januára 1994; pozri bod 8.1):

„Na základe podnetu s 26. mája 2000 doplneného vysvetlením... Bolo zistené, že Váš podnet bol dôvodný, pretože v postupe vyšetrovateľov, policajných orgánov i pri výkone prokurátorského dozoru nad ním, sa vyskytli pochybenia a prieťahy, ktoré mohli mať sa následok nezákonnosť rozhodnutí i prieťahy v konaní.

Vychádzajúc   z   týchto   zistení   vydala   Generálna   prokuratúra...   podriadenému okresnému prokurátorovi v L. pokyny na ďalší postup v konaní, cieľom ktorých je urýchlené zistenie splnenia podmienok na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci... a tiež zistenie podmienok na vyvodenie trestnej zodpovednosti   voči   ďalším   osobám,   vrátane   pracovníkov   S.,   a.   s.   B.,   za   ich   účasť   na protiprávnom konaní vyplývajúcu z obsahu zápisu zo 17. januára 1994 (Vaše oznámenie z 28.   apríla   1999   adresované   Okresnej   prokuratúre   Bratislava   I).   Vo   všetkých   týchto veciach bude vykonané spoločné konanie podľa § 20 ods. 1 Tr. por...

O vyššie uvedenom vybavení Vášho podnetu Vás v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 zák. č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov vyrozumievam. Súčasne... vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ L. vo veci sp. zn. OÚV-4/10-2000 vedenej t. č. pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia... 4. mája 2000... trestné stíhanie prerušil s odôvodnením, že vec nemožno objasniť pre neprítomnosť poškodeného, teda Vás, pričom vychádzal z toho, že nepreberáte, resp. nevie Vám doručiť predvolanie na výsluch, Vás prosím, aby ste sa s vyšetrovateľom skontaktovali a poskytli mu súčinnosť potrebnú na to, aby Vám jeho listové zásielky mohli byť doručované. Prispeje to k urýchlení u trestného konania.“

8.4 Okresná prokuratúra listom č. k. 1 Pz 2163/99-17 z 3. augusta 2000 oznámila Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Staré Mesto – východ, B., že vo veci oznámenia „J. M. na Ing. J. Z. a spol...“ spisový materiál „bol z Generálnej prokuratúry SR cestou okresného   prokurátora v L.   postúpený Okresnému úradu   vyšetrovania   PZ   L.   k postupu podľa § 160 ods. 1 Tr. por. a vykonaniu spoločného konania s vecou vedenou na tomto úrade pod ČVS: OÚV-4/10-2000.

O postúpení spisového materiálu bol oznamovateľ J. M. informovaný Generálnou prokuratúrou SR.“.

V ten istý deň Okresná prokuratúra Bratislava I postúpila Okresnej prokuratúre L. k „ďalšiemu konaniu obsah dozorového spisu... sp. zn. 1 Pn 2163/99“. Súčasne oznámila, že   o   postúpení   veci   informovala   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru Staré   Mesto   – východ B.

8.5 Okresná   prokuratúra   L.   listom   č.   k.   1   Pv   197/00-24   z 13.   septembra   2000 oznámila sťažovateľovi (na adresu B.) vo veci „M. Č. – trestné konanie“ toto:

„Generálnou prokuratúrou SR v Bratislave mi bolo odstúpené Vaše vyrozumenie, ktoré ste predložili osobne 2. 8. 2000.

Po preskúmaní vášho vyrozumenia... Zistil som, že vo veci bolo vydané uznesenie o prerušení trestného stíhania, dňa 4. 5. 2000, ktoré bolo vydané odôvodnene, nakoľko vo vyšetrovaní nebolo možné pokračovať z dôvodu pre Vašu neprítomnosť.

Vo vyšetrovaní sa opäť začalo pokračovať v trestnom stíhaní k 5. 9. 2000 nakoľko pominuli   dôvody   prerušenia.   Vo   svojej   žiadosti   uvádzate   tri   čísla   telefónnych   staníc, cez ktoré   sa   má   vyšetrovateľ   s   Vami   skontaktovať.   Za   účelom   preskúmania   tvrdení vyšetrovateľa, že sa s Vami nevie skontaktovať, som osobne sa snažil v priebehu 3 dní v rôznych časových intervaloch na uvedené telefónne čísla s Vami skontaktovať, čo sa mi však nepodarilo, nakoľko operátorom mi bolo oznámené, že stanica je dočasne nedostupná, na telefónnom čísle pevnej linky, nebol ani signál...

Z   doterajšieho   obsahu   vyšetrovacieho   spisu   som   nezistil   pochybenia   zo   strany vyšetrovateľa, ktoré by hraničili s porušením zákonnosti pri postupe vyšetrovania.“

8.6 Generálna prokuratúra oznámila listom č. k. IV/1 Gt 1282/00-106 z 31. októbra 2000 sťažovateľovi (ako odpoveď na jeho podania z 23. októbra 2000), že svoje stanovisko obsiahnuté vo vyrozumení z 25. júla 2000 (pozri bod 8.2, pozn.) „doplnila a usmernila“ okrem   iného   v tom   smere,   že   nezákonnosť   bola   zistená   v rozhodnutiach   a postupe „... prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I...   Vyvodenie   trestnej   zodpovednosti voči všetkým určitým osobám, ktoré sú podozrivé resp. t. č. už obvinené zo spáchania týchto trestných činov a ďalší postup v trestnom stíhaní bude závisieť od výsledkov v jeho priebehu vykonávaného dokazovania... Ako poškodený máte... právo robiť aj návrhy na vykonanie alebo doplnenie dôkazov, nazerať do spisu a oboznamovať sa s ním, a to už v priebehu vyšetrovania,   a po   jeho   skončení   spis   preštudovať   a podať   návrhy   na   doplnenie vyšetrovania... Rovnako ste ako poškodený... oprávnený kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa...   Ak   by   ste   s výsledkami   takéhoto   preskúmania   a   opatreniami   z neho vykonanými... (v konkrétnom prípade Okresnej prokuratúry v L.) neboli spokojný, môžete podať... podnet, aby jeho postup a rozhodnutia preskúmal nadriadený mu prokurátor..., ktorý   je   oprávnený...   vydať   podriadenému   prokurátorovi   pokyn,   ako   má   postupovať v konaní.   Ak   nebudete   ani   s vybavením   takéhoto   podnetu   spokojný,   môžete   žiadať o preskúmanie   zákonnosti   jeho   vybavenia   opakovaným   podnetom...,   ktorý   vybaví nadriadený prokurátor, t. j. v takomto prípade prokurátor Generálnej prokuratúry SR... poškodený... má... proti obvinenému nárok na úhradu škody spôsobenej mu trestným činom,   je   oprávnený   navrhnúť,   aby   súd   v odsudzujúcom   rozsudku   obžalovanému   uložil povinnosť nahradiť takúto škodu. Návrh treba urobiť najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania... a musí byť z neho zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Podľa § 47 ods. 1 Tr. por., ak je dôvodná obava, že uspokojenie   nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej   trestným   činom   bude   marené   alebo sťažené,   možno   tento   nárok   až   do   pravdepodobnej   výšky   škody   zaistiť   na   majetku obvineného...   o takomto   zaistení   rozhoduje   v prípravnom   konaní   prokurátor   na   návrh poškodeného,   a po   podaní   obžaloby   súd   na   návrh   prokurátora   alebo   poškodeného... Súčasne Vás upozorňujem, že orgány činné v trestnom konaní síce posudzujú predbežné otázky,   ktoré   sa   vyskytujú,   samostatne,   avšak   ak   je   to   o takej   otázke   právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu (v danom prípade napr. otázke vlastníctva tlačiarenského stroja vyriešená právoplatným rozsudkom Okresného súdu v L. zo 17. 6. 1997 sp. zn. 8 C 158/96) sú orgány činné v trestnom konaní takýmto rozhodnutím viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného...“.

8.7 Okresná prokuratúra L. podala 3. novembra 2008 pod č. k. 1 Pv 197/00-157 Okresnému súdu L. (ďalej aj „okresný súd“) obžalobu na obvinených „M. Č... I. Š.… že... ako zástupcovia firmy L. s. r. o. L. uzavreli... s J. M.... zmluvu o nájme tlačiarenského stroja...   s   dohodnutým   mesačným   nájmom   60   000,-   Sk   a v tento   deň   stroj   od   neho   aj prevzali,   následne   dňa   15.   12.   1993   podpísali   v L.   zmluvu   o budúcej   zmluve   o nájme hnuteľnej veci a tichom spoločenstve, kde sa obvinený... zaviazali do 30 dní vyzvať J. M. k uzavretiu zmluvy o nájme a tichom spoločenstve, čo však neuskutočnili a stroj v hodnote 886   480,-   Sk   neoprávnene   používali   do   31.   12.   1995,   kedy   vypršala   výpovedná   lehota nájomnej zmluvy... obvinený M. Č. a obvinený I. Š., ako štatutárni zástupcovia spoločnosti L. P. spol. s. r. o. L. po vypršaní výpovednej lehoty nájomnej zmluvy t. j. od 1. 1. 1996 tlačiarensky stroj ADAST Dominant 525 v hodnote 532 333,- Sk majiteľovi J. M. ani na výzvy nevrátili, naďalej ho držali ako svoj majetok pre potreby spoločnosti... do presne nezisteného dňa v mesiaci august 1998, čím pre J. M.... spôsobili škodu vo výške 532 333,- Sk...“. Vec je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 247/2008 a hlavné pojednávanie bolo stanovené na 3. december 2009.

IV.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne   skúma   aj   to,   či   sťažnosť   nie   je zjavne neopodstatnená   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

10.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. [Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods.   2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).]

12. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že predmetom sťažnosti je namietané porušenie v petite sťažnosti označených základných práv (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) „postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I... vo veci podnetu z 28. 4. 1999“, ktoré   malo   byť   spôsobené   tým,   že   o predmetnom   trestnom   oznámení   nebolo „do   dňa podania   tejto   sťažnosti“ rozhodnuté   uznesením,   v dôsledku   čoho,   keďže „od   podania podnetu uplynulo viac ako 10 rokov“, sa sťažovatelia sťažujú na nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne na Okresnú prokuratúru Bratislava I (pozri bližšie body 2 až 4). Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že predmetom ústavnoprávneho prieskumu   v posudzovanej   veci   je   najmä   posúdenie,   či   Okresná   prokuratúra Bratislava I svojím   postupom   pri   vybavovaní podnetu   (trestného   oznámenia   z 28.   apríla 1999) spôsobila porušenie sťažovateľmi označených základných práv.

13. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom   zásahu   dozvedieť.   Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie   v   lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde,   pričom   zákon o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04). Ústavný súd už judikoval, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania   sťažnosti   (I. ÚS   161/02,   I.   ÚS   6/03).   Na   základe   uvedeného   sa   lehota   dvoch mesiacov   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy,   ktorou   sa   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   porušení   tohto   základného   práva dozvedieť. Začiatok zákonnej lehoty je teda v prípade tohto práva vymedzený subjektívne podľa možnosti sťažovateľa dozvedieť sa o jeho porušení. Posúdenie tejto možnosti je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ústavný súd pritom prihliada tak na účel tohto základného práva, ako aj na účel predmetnej zákonnej lehoty.

14.   Pokiaľ   ide   o   konkrétne   okolnosti   rozhodujúce   pre   plynutie   zákonnej   lehoty na podanie   sťažnosti,   z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľov   a najmä   zistení   ústavného   súdu vyplýva,   že   o postúpení   trestného   oznámenia   (podnetu)   z 28.   apríla   1999   na   Okresnú prokuratúru L. sa sťažovatelia dozvedeli najneskôr z listu generálnej prokuratúry č. k. IV Gn 2420/00-61 z 25. júla 2000 (pozri bod 8.3). Dôkazy o tom, či a akým spôsobom po tomto dátume   namietali   prieťahy   v konaní   okresnej   prokuratúry,   však   sťažovatelia   vo   svojej sťažnosti   neuviedli.   Sťažnosť   ústavnému   súdu   na   postup   okresnej   prokuratúry   podali sťažovatelia 9. júla 2009, teda dávno po uplynutí lehoty ustanovenej pre tento typ konania pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné ich sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako oneskorene podanú.

15. Aj keď je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom   súde)   a najmä   jeho   petitom,   ústavný   súd   sa   prihliadajúc   na   skutočnosť,   že sťažovatelia neboli kvalifikovane zastúpení (advokátom), zaoberal aj posúdením ďalších zákonných hľadísk vyplývajúcich z ustanovení zákona o ústavnom súde odôvodňujúcich eventuálne prijatie, resp. odmietnutie ich sťažnosti.

16.   Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti   [postupné   uvádzanie   skutkového   základu podnetu z 28. apríla 1999 aj v ďalších podnetoch sťažovateľa (napr. v podnete z 11. júla 2004, v podnete zo 7. júla 2007), prešetrovanie sťažností sťažovateľa na spôsob vybavenia jeho podnetu prostredníctvom orgánov prokuratúry v ich hierarchickom postavení až po odmietnutie   generálnej   prokuratúry   zaoberať   sa   ďalšími   podaniami   sťažovateľa,   pokiaľ neuvedie   nové   zásadné   skutočnosti   v predmetnej   veci   (pozri   II.   časť   odôvodnenia), postúpenie vyšetrovania v tejto trestnej veci z B. do L. a podanie obžaloby Okresnému súdu L. (pozri bod 8), ako aj z dôvodov uvedených v odôvodneniach rozhodnutí ústavného súdu o sťažnostiach sťažovateľov vychádzajúcich, resp. nadväzujúcich na ich spoločný skutkový základ   (pozri   II.   časť   odôvodnenia)]   kvalifikuje   ústavný   súd   posudzovanú   sťažnosť (doručenú mu 9. júla 2009) za zjavne neopodstatnenú.

17.   Z už   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   orgány   prokuratúry   sa   podnetom sťažovateľa z 28. apríla 1999 zaoberali v takej miere, ktorá zodpovedala naplneniu účelu trestného konania vyplývajúceho z ustanovenia § 1 Trestného poriadku („... aby boli trestné činy náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní...“). Samotná skutočnosť, že sťažovateľovi ako iniciátorovi trestného oznámenia z 28. apríla 1999 nebolo doručené „žiadne uznesenie podľa § 197 ods. (1) a (2) Trestného zákona“ (zrejme myslené podľa § 197 Trestného poriadku platného a účinného od 1. januára 2006, teda zákona v čase podania podnetu ešte neúčinného), nie je skutočnosťou spôsobujúcou v konečnom dôsledku následok vzniku prieťahov v konaní. Aj keby bola sťažovateľom uvádzaná právna norma (resp. celý všeobecne záväzný predpis) v tom čase platná a účinná, keďže v predmetnej veci neboli aplikované jej ustanovenia (§ 197 ods. 1 a 2), nevznikla orgánom činným v trestnom konaní   povinnosť   rozhodnúť   uznesením   a takéto   uznesenie   doručovať   oznamovateľovi a poškodenému (ods. 3 citovaného § 197). Oznamovateľ (teda sťažovateľ) bol o postúpení podnetu   písomne   upovedomený.   K sťažovateľom   tvrdenému   porušeniu   ním   označenej právnej normy ústavný súd poznamenáva, že v tom čase podania podnetu (28. apríla 1999) v predmetnej veci orgány prokuratúry postupovali podľa zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní   súdnom   (trestný   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   v aktuálnom   stave účinnosti, ustanovení jeho II. časti (vyšetrovanie trestných činov) deviatej hlavy (postup pred začatím   trestného   stíhania,   konkrétne   §   158   ods.   1,   podľa   ktorého   „Prokurátor, vyšetrovateľ   a   policajný   orgán   sú   povinní   prijímať   oznámenia   o skutočnostiach nasvedčujúcich   tomu,   že   bol   spáchaný   trestný   čin   a čo   najrýchlejšie   ich   vybavovať... a ak o to oznamovateľ požiada, do jedného mesiaca od jeho oznámenia upovedomiť ho o urobených opatreniach“).

18.   Ústavný   súd   nad   rámec   uvedeného   ešte   poznamenáva,   že   okrem   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   vo   vzťahu   k postupu   orgánov   prokuratúry   (ako   celku)   pri vybavovaní podnetu, ďalším možným dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto jej časti je aj oneskorenosť   jej podania   ústavnému   súdu.   Dňom   podania   obžaloby   prechádza   totiž ústavnoprávna zodpovednosť za priebeh trestného konania na vo veci konajúce všeobecné súdy. (Obžaloba v uvedenej trestnej veci bola podaná 3. novembra 2008 Okresnému súdu L., pozri bod 8.7)

19.   Z už   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nepovažoval ústavný súd za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010