znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 1/09-82

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   vo veciach   jej   podaní   z   3.   apríla   2006   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 264/08, Rvp 265/08, Rvp 266/08, od Rvp 268/08 až Rvp 270/08, od Rvp 277/08 až Rvp 280/08, od Rvp 283/08 až Rvp 288/08, od Rvp 290/08 až Rvp 299/08, od Rvp 301/08 až Rvp 304/08, Rvp 306/08, Rvp 307/08, Rvp 312/08, Rvp 313/08, od Rvp 316/08 až Rvp 320/08, od Rvp 322/08 až Rvp 332/08, od Rvp 346/08 až Rvp 350/08, od Rvp 358/08 až Rvp 364/08, od Rvp 547/08 až Rvp 549/08, od Rvp 2140/08 až Rvp 2176/08, od Rvp 2693/08 až Rvp 2741/08, od Rvp 5932/08 až Rvp 6081/08 a od Rvp 6084/08 až Rvp 6368/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 264/08.

2.   Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.   P.,   a.   s.,   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp 264/08 o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli   6.   až 11. februára   2008   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.   P.,   a. s.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   pre   namietané   porušenie   jej základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) vo veciach jej podaní z 3. apríla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z ich obsahu vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na vydanie platobných   rozkazov,   ktorými   sa   domáhala   zaplatenia   peňažných   súm   od   viacerých dlžníkov.   Návrhy   na   vydanie   platobných   rozkazov   boli   podané   podľa   §   42   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   elektronickou   formou   a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli konania o jej veciach doručených okresnému súdu 3. apríla 2006 právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal   vo   veciach   žiaden   relevantný   procesný   úkon   (výzva   na   zaplatenie   súdneho poplatku alebo odstránenie vád podania, nariadenie pojednávania, príp. vydanie platobného rozkazu   a pod.).   V zásade   je   v konaniach   nečinný.   Doba   konania   v jej   veciach   je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka je (podľa jej tvrdenia) aktívna a poskytuje okresnému súdu potrebnú súčinnosť.

V   sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáhala, aby ústavný súd podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala, aby ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   vo   veciach   návrhov podaných 3. apríla 2006 a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí (spolu v sume 11 720 000 Sk), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd podaniami   doručenými 1.   decembra   2008,   5.   decembra   2008,   12.   decembra 2008, 17. decembra   2008   a 29.   decembra   2008 prostredníctvom   svojej   predsedníčky. Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojich   podaniach   oznámila,   že   jej   stanovisko zo 4. septembra 2008 podané vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Spr. 783/08 možno považovať za vyjadrenie okresného súdu ako účastníka konania aj v napadnutých konaniach.   Vo   svojich   podaniach   v tejto   veci   okresný   súd   potvrdil   skutkové   okolnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľky, t. j. doručenie podania okresnému súdu 3. apríla 2006 s 586 návrhmi, ako aj vrátenie týchto návrhov sťažovateľke okresným súdom v prílohe listu z 3. augusta 2006.

Vo   vzájomnej   písomnej   korešpondencii   medzi   sťažovateľkou   a okresným   súdom bolo v priebehu roka 2006 sťažovateľke oznámené, že na okresnom súde „nie je k dispozícii elektronická podateľňa a teda nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie   podaní   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného   elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“ v súlade s usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3554/2006-50 z 31. marca 2006.

Podanie z 3. apríla 2006 spolu s jeho prílohou (DVD nosič) sťažovateľka okresnému súdu doručila opätovne listom z 11. októbra 2006 (doručené 19. októbra 2006).

Okresný súd „naposledy“ sťažovateľke oznámil, že 16. januára 2008 bol vybavený technickým   zariadením,   ktoré   umožní   zaevidovať   jeho   podania   prostredníctvom elektronických prostriedkov, a jej podania budú zaevidované do 25. januára 2008, „čo sa aj stalo“. Dňa 24. januára 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľky   označené   ako   návrh   na   prerušenie   konania,   ktoré   bolo   adresované predsedníčke   okresného   súdu.   Z obsahu   tohto   podania   vyplýva,   že   právny   zástupca sťažovateľky   navrhol   prerušiť   konanie   vo   veciach   návrhov   podaných   3.   apríla   2006, s poukázaním na neskončené konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06 o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.

Sťažovateľka   bola   okresným   súdom   vyzvaná   na   zaplatenie   súdneho   poplatku, a následne boli okresným súdom spojené veci „94 účastníkov (odporcov) pod spoločnú spisovú   značku 6C/47/2008,   kde   bolo   dňa   4.   8.   2008   prerušené   konanie   uznesením tunajšieho   súdu   č.   k.   6   C/47/2008-29   do   právoplatného   skončenia   veci   vedenej   na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 7C/144/2006“. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka 28. augusta 2008 podala odvolanie, hoci sama prerušenie konania v tejto veci navrhla. Okresný súd 6. októbra 2008 sťažovateľku vyzval, aby podané návrhy doplnila. Uvedená výzva bola okresným súdom urgovaná 13. novembra 2008.

V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 141/08 bolo spojených ďalších 91 vecí sťažovateľky. Okresný súd uznesením z 11. septembra 2008 prerušil konanie v tejto veci z identického dôvodu ako vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 47/08. Toto uznesenie bolo doručované odporcom, avšak v 39 prípadoch z nich došlo k chybám pri jeho doručovaní. Sťažovateľka napriek tomu, že sama navrhla okresnému súdu prerušiť konanie v tejto veci, podala 29. septembra 2008 odvolanie proti uzneseniu z 11. septembra 2008.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 83/08 okresný súd koná o ďalších 93 návrhoch sťažovateľky.   Uznesením   zo   17.   septembra   2008   okresný   súd   toto   konanie   prerušil. Sťažovateľka   sa   proti   tomuto   uzneseniu   22.   októbra   2008   odvolala.   Súčasne   bola v uvedených konaniach okresným súdom vyzvaná na doplnenie podaných návrhov.

Pod sp. zn. 9 C 73/08 sa na okresnom súde vedie spoločné konanie o ďalších 94 návrhoch   podaných   sťažovateľkou.   Aj   toto   konanie   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 9 C 73/08   zo   4.   augusta   2008   prerušil.   Sťažovateľka   proti   tomuto   uzneseniu   podala 18. augusta   2008   odvolanie.   Okresný   súd   ju   následne   vyzval   na doplnenie   podaných návrhov   (oznámenie   dátumu   narodení   odporcov).   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   na výzvu   okresného   súdu   nereagovala,   okresný   súd   jej   splnenie   urgoval   podaním z 11. novembra 2008.

Okresným   súdom   bolo   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 11   C   104/08 spojených   na spoločné konanie 96 návrhov sťažovateľky. K prerušeniu uvedeného konania došlo 30. júla 2008. Následne bola sťažovateľka okresným súdom vyzvaná na doplnenie návrhov. Proti tomuto   uzneseniu   okresného   súdu   o prerušení   konania   podala   sťažovateľka   18.   augusta 2008 odvolanie.

Konanie vedené pod sp. zn. 5 C 94/08 týkajúce sa ďalších 93 návrhov sťažovateľky bolo   prerušené   7.   novembra   2008.   Aj   v týchto   návrhoch   sťažovateľka   odporcov neidentifikovala ich dátumom narodenia alebo rodným číslom.

Konania o zostávajúcich piatich odporcoch sú vedené okresným súdom samostatne pod sp. zn. 3 C 71/08, 4 C 78/08, 7 C 37/08, 7 C 40/08 a sp. zn. 7 C 41/08.

Okresný   súd   v dvadsiatich   prípadoch   z podaných   návrhov   sťažovateľky   konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku po podaní sťažností ústavnému súdu.

Podľa   okresného   súdu „je   teda   zrejmé,   že   došlo   k stagnácii   pri   zapisovaní sťažovateľom (označenie   sťažovateľky   v podaniach   okresného   súdu,   pozn.) uvádzaných vecí,   avšak   bolo   to   v dôsledku   objektívnych   príčin,   pretože   tunajší   súd   nebol   technicky vybavený na príjem a zaevidovanie podaní prostredníctvom elektronických prostriedkov, a až po potrebnom vybavení zapísal bezodkladne tieto veci do príslušného registra. Podanie sťažovateľa ako aj jeho zástupcu, kde žiada o prerušenie konania do právoplatného konania veci konanej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/144/2006 teda nasvedčuje tej skutočnosti,   že   sťažovateľ   síce   tvrdí,   že   konaním   tunajšieho   súdu   mu   bolo   upreté   jeho základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivý proces podľa   článku   6 ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských práv   a základných slobôd a žiadal v sťažnosti evidovanej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. IV. ÚS 33/08-96 zaviazať tunajší   súd   k úhrade   primeraného   finančného   zadosťučinenia   do   dvoch   mesiacov   od právoplatného   nálezu,   avšak   v skutočnosti   sú   tieto   jeho   tvrdenia   iba   účelové,   čomu nasvedčuje jeho návrh na prerušenie konania ako aj to, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha   po   sp.   zn.   7   C   144/2006   konanie   o určenie   neplatnosti   zmluvy   o postúpení pohľadávok medzi S. r. a teraz sťažovateľom.“.

Vzhľadom   na   uvedené   predsedníčka   okresného   súdu   navrhla,   aby   ústavný   súd sťažnosti sťažovateľky odmietol ako zjavne neodpodstatnené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa   a zisťuje,   či   nie   sú   dôvody   na   odmietnutie   návrhu   podľa   § 25   ods. 2 uvedeného zákona.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v súlade s citovaným   ustanovením   §   31a   uvedeného   zákona   je však   možné   v konaní   o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 265/08, Rvp 266/08, od Rvp 268/08 až Rvp 270/08, od Rvp 277/08 až Rvp 280/08, od Rvp   283/08   až   Rvp   288/08,   od   Rvp   290/08   až   Rvp   299/08,   od   Rvp   301/08 až Rvp 304/08, Rvp 306/08, Rvp 307/08, Rvp 312/08, Rvp 313/08, od Rvp 316/08 až Rvp 320/08, od Rvp 322/08 až Rvp 332/08, od Rvp 346/08 až Rvp 350/08, od Rvp 358/08 až Rvp   364/08,   od   Rvp   547/08   až   Rvp   549/08,   od   Rvp   2140/08   až   Rvp   2176/08, od Rvp 2693/08 až Rvp 2741/08, od Rvp 5932/08 až Rvp 6081/08 a od Rvp 6084/08 až Rvp 6368/08,   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

II.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej   je   účelom   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až meritórnym právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej (m. m. IV. ÚS 221/04).

Podľa § 41 ods. 1 OSP účasníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa   § 42   ods. 1   OSP   podanie   možno   urobiť   písomne,   ústne   do   zápisnice, elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Podľa   § 82 ods. 1   OSP konanie je začaté dňom,   keď   došiel   súdu   návrh   na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o priznanie uplatnených finančných súm tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po skutkovej ani právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Uvedené konštatovanie sa rovnako vzťahuje na prípady, keď okresný súd vo veci vydá platobný rozkaz alebo po zvážení okolností prípadu napriek návrhu vydať platobný rozkaz nariadi vo veci pojednávanie.

V posudzovaných   konaniach   však   treba   prihliadnuť   na podstatnú   skutočnosť,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. r. Ten sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 7 C 144/06 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia   absolútnej   neplatnosti   právnych   úkonov,   na   základe   ktorých   malo k postúpeniu uvedených   pohľadávok   dojsť,   t.   j.   absolútnej   neplatnosti   Rámcovej   zmluvy o postúpení pohľadávok,   ako   aj   určenia   neplatnosti ďalších   súvisiacich   (tzv.   realizačných)   zmlúv uzatvorených   so   sťažovateľkou.   Výsledok   tohto   konania   má   zásadný   význam   pre rozhodnutie súdov vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom rieši otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. S. r. podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra 2006. Túto skutočnosť S. r. oznámil listom jeho generálnej   riaditeľky   zo   7. novembra   2006   všetkým   (v   tom   čase   45)   okresným   súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Dĺžka posudzovaných konaní teda nepochybne závisí aj od doby konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené, a v súčasnosti z dôvodu odvolania podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu prebieha v tejto veci konanie pred odvolacím súdom – Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 Co 292/08. K odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, a tým k dosiahnutiu účelu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (vydanie právoplatného rozhodnutia vo veci samej), v tomto prípade nemôže dôjsť bez vyriešenia prejudiciálnej otázky, ktorá je predmetom konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06, o ktorom má sťažovateľka ako jeho účastník vedomosť.

2. Správanie sťažovateľky a postup okresného súdu hodnotil ústavný súd v tomto prípade z dôvodu ich vzájomnej previazanosti zároveň.

Návrhy   sťažovateľky   boli   okresnému   súdu   doručené   3.   apríla   2006   v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe listu z 3. augusta 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť   a súčasne   jej   oznámil,   že   nedisponuje   technickými   prostriedkami   na   prijímanie návrhov   podaných   v elektronickej   podobe   podpísaných   zaručeným   elektronickým podpisom. Po   tomto   oznámení   sťažovateľka   napriek   tomu,   že   bola   zastúpená kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   nepristúpila   k realizácii   svojho   práva   na   podanie návrhu iným zo zákonných spôsobov.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd začal o návrhoch sťažovateľky konať 16. januára 2008, t. j. ihneď po získaní materiálnotechnického vybavenia umožňujúceho prijímať   podania   v elektronickej   forme.   Okresný   súd pristúpil   k   realizácii   prvotných procesných úkonov, ktorými uskutočnil registráciu a pridelenie podaných návrhov, zaslal sťažovateľke výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov a výzvy na odstránenie vád návrhov. Konania   o   prevažnej   väčšine   návrhov   sťažovateľky   (spolu   566)   boli   okresným   súdom prerušené. V zostávajúcich dvadsiatich veciach bolo konanie okresným súdom právoplatne skončené uznesením o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Z organizovania postupu   okresného súdu   pri   vybavovaní podania doručeného mu 3. apríla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach v dôsledku nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Okresný súd sa však snažil zabezpečiť realizáciu sťažovateľkou uplatnených práv oznámením,   že   nemá   materiálnotechnické   vybavenie   na   príjem   podaní   v elektronickej forme, z čoho vyplývalo, že ďalší postup okresného súdu bol podmienený aj procesnou aktivitou sťažovateľky. Na základe uvedeného sťažovateľka súc zastúpená kvalifikovaným právnym   zástupcom   mala   možnosť   využiť   iný   rovnocenný   spôsob   uplatnenia   jej   práv, prostredníctvom ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany.

Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že sťažovateľka nepristúpila k uplatneniu svojich   práv   aj   niektorým   z ďalších   zákonných   spôsobov,   čím   však   vedome   svojím správaním okresnému súdu neumožnila ďalší postup v konaní. O uvedenom tvrdení svedčí aj   to,   že   sťažovateľka   bola   uzrozumená   s tým,   že   okresný   súd   nemôže   prijať   podania zaslané v elektronickej podobe a že tak nebude môcť urobiť ani v krátkom čase po ich ďalšom doručení, a napriek tomu spôsob, resp. formu podania návrhov nezmenila. Prípadné zvýšenie výdavkov na vyhotovenie písomných návrhov nemožno ako dostatočný dôvod takéhoto   konania   akceptovať,   predovšetkým   s prihliadnutím   na   povinnosť   uloženú okresnému súdu v § 42 ods. 3 OSP (povinnosť vyhotoviť kópie návrhu na trovy účastníka konania).

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať,   ako   aj   snahou   o využitie   všetkých   účinných   prostriedkov   na   ich   ochranu. Nevyužitie   ďalších   zákonom   ustanovených   spôsobov   uplatnenia   práva   môže   viesť k spochybneniu   skutočného   záujmu   účastníka   konania   o ochranu   jeho   práv   v konaní pred súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jeho právnej neistoty.

Bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv pritom nie je namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní v období od 3. apríla 2006 do 16. januára 2008, ale skutočnosť,   že   konanie   vedené   Okresným   súdom   Bratislava   I   pod sp.   zn.   7   C   144/06, v ktorom sa rieši predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach, ktoré   začalo   12.   októbra   2006   krátko   po   podaní   návrhov   sťažovateľky,   nebolo   dosiaľ právoplatne   skončené.   O tom,   že   i   sama   sťažovateľka si   bola   tejto   skutočnosti   vedomá svedčí fakt, že potom, ako jej okresný súd oznámil, že disponuje elektronickou podateľňou a jej   podania   budú   okresným   súdom   zaevidované   do   25.   januára   2008,   sama prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   okresnému   súdu   24.   januára   2008   doručila návrh na prerušenie konaní v týchto veciach až do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06.

Vzhľadom   na   množstvo   sťažovateľkiných   návrhov   a na   skutočnosť,   že   po právoplatnom   rozhodnutí   o otázke   platnosti   postúpenia   sporných   pohľadávok   možno o sťažovateľkou   uplatňovaných   právach   rozhodnúť   pomerne   rýchlo,   je   procesný   postup okresného súdu, ktorý o návrhoch sťažovateľky meritórne rozhodne až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06, primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Vzhľadom   na   doterajšiu dĺžku   predmetného   konania,   ako   aj   všetky   uvedené skutočnosti dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde k záveru, že nečinnosť okresného súdu vo veciach sťažovateľky v období   od   3.   apríla   2006   do   16.   januára   2008,   ku   ktorej   sčasti   sama   prispela,   resp. k odstráneniu ktorej mala možnosť prispieť aj svojím aktívnym prístupom, nedosiahla takú závažnosť,   aby   mala za   následok   porušenie   jej   práva   na   prerokovanie   jej   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a vylučovala   v prípade   sústredeného postupu   okresného   súdu   v ďalšom   priebehu   konaní (po   právoplatnom   skončení konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/06) prerokovanie jej vecí v primeranej   lehote   v zmysle   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009