UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti povinnému B. Y., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Martou Kamonczovou - vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o vymoženie 286,80 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10 Er 544/2006, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. novembra 2014 sp. zn. 25 CoE 178/2014, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Dovolanie o d m i e t a. Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Komárno uznesením z 19. júna 2012 č. k. 10 Er 544/2006-34 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska zápisnica“) zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok alebo EP). V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. Tomáš Kušnír, na podklade splnomocnenia vopred uvedeného v zmluve formulárového typu, ktoré predstavuje neplatnú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úkon uznania dlhu v mene povinného urobený takýmto „zástupcom“ je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebné exekúciu zastaviť. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku. Návrh na zmenu súdneho exekútora súd zamietol s poukazom na rozhodnutie o zastavení exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 28. novembra 2014 sp. zn. 25 CoE 178/2014 návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnenímrozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Na zdôraznenie správnosti dodal, že je správny záver súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, pretože v mene povinného neplatne (§ 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka) uznal dlh v notárskej zápisnici zástupca, ktorý pre konflikt záujmov nebol spôsobilý ho zastupovať. Vzhľadom na to, že zástupca povinného uznal dlh v notárskej zápisnici na podklade neplatnej dohody o zastúpení treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný. Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., zamietol odvolací súd s poukazom na jasnosť a zrejmosť výkladu a aplikácie európskeho práva a neprípustnosť prerušenia exekučného konania v zmysle § 36 ods. 5 EP.
Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali ako s účastníkom s tým, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.), 3. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Na podklade uvedeného oprávnená žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
I. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013, 3 Co 44/2013, 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
V danom prípade išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka, Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
II. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Dovolateľka v dovolaní podanom na súde prvého stupňa dňa 17. februára 2015 namietala naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 237 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. (v súčasnosti podľa § 237 ods.1 písm.a/, b/, d/ a f/ O.s.p. K týmto namietaným dovolacím dôvodom súd dodáva, že s účinnosťou od 1. januára 2015 došlo k zmene právnej úpravy a podľa § 237 ods. 2 O.s.p., nie je dovolanie prípustné z dôvodov uvedených § 237 ods. 1 O.s.p. (predtým § 237 O.s.p.) proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok. V danom prípade teda oprávnená podala dovolanie proti rozhodnutiu vydanému podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, proti ktorému nie je zo žiadneho z dôvodov uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. prípustné podať dovolanie. Prípustnosť dovolania oprávnenej teda nemožno vyvodiť ani z ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p.
K ostatným dovolacím dôvodom namietanými dovolateľkou t.j. že konanie je postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení v zmysle § 241 ods. 2 písm c/ O.s.p. dovolací súd dodáva, že sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, ale tieto dôvody sami o sebe prípustnosť dovolania dovolateľky nezakladajú.
Vzhľadom na to že prípustnosť dovolania oprávnenej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia § 236 O.s.p. a nasl., odmietol dovolací súd jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.