9XCoE/13/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému O. W., bytom XXX XX C., č. XXX, o vymoženie 844,45 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11Er/450/2007, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2013, sp. zn. 15CoE/ 40/2013, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Zvolen uznesením z 11. apríla 2011, č. k. 11Er/450/2007-38 exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka, ktorá bola v tejto zmluve dojednaná, bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej možnosti ochrany jej práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná zmluvná podmienka ( § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka) a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nezaložila platne ani právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporu medzi oprávnenou a povinným a preto nie je ani rozhodcovským súdom vydaný rozsudok spôsobilým exekučným titulom.

2. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. mája 2013, sp. zn. 15CoE/40/2013 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú zmluvnú (neplatnú) podmienku v podobe rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nezaložila oprávnenie rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a preto nie je ani ním vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom na podklade ktorého by mohla byť vykonaná exekúcia. Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., zamietol odvolací súd s odôvodnením, že na podklade predbežných otázok nastolených oprávnenou, ktoré sú buď akademickej, irelevantnej povahy alebo už sú vyriešené existujúcou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, nie je daná potreba výkladu noriem európskeho práva.

3. Uznesenie odvolacieho súdu v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 ods.1 písm. a/ O. s. p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), 3. konali vo veci bez návrhu na začatie konania, hoci bol potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ O. s. p.), 4. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Na podklade uvedeného oprávnená žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že odvolanie a dovolanie bolo podané oprávnenou pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, prípustnosť podaného dovolania posudzoval súd v zmysle § 236 a nasl. O. s. p.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že odvolanie a dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) prostredníctvom advokáta (§ 429 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že konanie o odvolaní je za nutné zastaviť (§ 161 ods. 2 CSP) pre nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na rozhodnutie o odvolaní a dovolanie oprávnenej odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP), nakoľko tento mimoriadny opravný prostriedok oprávnená podala proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný.

6. V danom prípade súd rozhoduje o odvolaní a dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania na základe skorších odvolaní a dovolaní podaných tou istou dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 ECdo 267/2013, 1 CoE 93/2013, 1 ECdo 295/2013, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania avo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Vzhľadom na to, že dovolanie oprávnenenej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p. Konanie o odvolaní oprávnenej proti napadnutému uzneseniu súd zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP, pre nedostatok funkčnej príslušnosti súdov (§ 34 a § 35 CSP).

8. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne bolo odmietnuté a konanie o jej odvolaní zastavené, rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v konaní úspešnej protistrany - povinného, súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p. už neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.