9Sžso/84/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci, žalobcov: 1/ Z. B., rod. H., trvale bytom N., P., prechodne bytom R. P., 2/ M. P., rod. H., trvale bytom S., P. a 3/ G. I., rod. H., trvale bytom K., P. (žalobcovia 1/ až 3/ ako právni nástupcovia po zomrelom žalobcovi M. H., naposledy bytom R., P.), proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, Nám. SNP 151/6, Partizánske o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo A/2010/31371/116160-OPPK/AV a A/2010/31370/116164-OPPK/AV zo dňa 15. novembra 2010, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. júla 2011, č. k. 11S/36/2011-42, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27. júla 2011, č. k. 11S/36/2011-42, p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd konanie o návrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vydaných od októbra 2007 doteraz zastavil, o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že krajský súd konanie o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam žalovaného, keďže odvolanie proti nim podal po zákonom stanovenej lehote, v dôsledku čoho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nadobudli právoplatnosť, pričom prvostupňové správne rozhodnutia podľa § 247 ods. 2 O.s.p. nie sú preskúmateľné súdom. Nepriznanie práva na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 O.s.p. z dôvodu zastavenia konania.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote žalobca podal odvolanie, v ktorom súčasne splnomocnil Z. B. na zastupovanie v konaní. Nesúhlasil so zastavením konania. Podaním zo dňa 14. marca 2012 Z. B. doplnila odvolanie a žiadala o pokračovanie v konaní. Zároveň predložila úmrtný list, podľa ktorého žalobca M. H. zomrel dňa X.. Týmto dňom stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a tým zaniklo aj ním udelené plnomocenstvo pre Z. B..
Podľa § 104 ods. 1 a 3 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Z oznámenia Krajského súdu v Trenčíne odvolací súd zistil, že dedičmi po neb. M. H., zomrelom dňa X., sú deti Z. B., M. P. a G. I., s ktorými, ako právnymi nástupcami žalobcu, odvolací súd v zmysle § 104 O.s.p. pokračoval v konaní.
Žalovaná k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uviedol žalobca v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15. novembra 2010, číslo A/2010/31371/116160- OPPK/AV a číslo A/2010/31370/116164-OPPK/AV, ktorými žalovaný ako správny orgán prvého stupňa žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a rozhodnutím peňažný príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Z administratívneho spisu vyplýva, že obe rozhodnutia žalovaného boli žalobcovi doručené dňa 18. novembra 2010 do rúk Z. B., splnomocnenej žalobcom na preberanie poštových zásielok, vrátane zásielok so službou „do vlastných rúk“.
Počnúc dňom 19. novembra 2010 začala žalobcovi v správnom konaní plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania, pričom posledný 15-ty deň lehoty pripadol na 3. december 2010 (piatok), ktorý bol dňom pracovným a nie, ako nesprávne uviedol krajský súd na 6. decembra 2010 (pondelok). Obe rozhodnutia žalovaného tak nadobudli právoplatnosť dňom 4. decembrom 2010.
Proti obom rozhodnutiam žalobca podal odvolanie na pošte až dňa 9. decembra 2010, teda oneskorene, po zákonom stanovenej lehote.
Z obsahu oboch rozhodnutí žalovaného vyplýva, že žalobca bol správne poučený o tom, že odvolanie môže podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Zároveň bol poučený aj o tom, že ak rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudne právoplatnosť, jeho zákonnosť môže byť preskúmaná súdom.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok proti prvostupňovým rozhodnutiam žalovaného včas podaným odvolaním.
Správne uviedol krajský súd, že zákonom stanovená podmienka na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí (vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov) nebola splnená.
Odvolací súd poznamenáva, že súd by v prípade uplatňovaných nárokov na kompenzáciu mohol preskúmavať iba druhostupňové rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorými by ústredie rozhodlo o včas podanom odvolaní proti rozhodnutiam žalovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súdu však nie je daná právomoc na preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia Úradu, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez vyčerpania riadneho opravného poriadku, t.j. bez včas podaného odvolania.
Nepochybil preto krajský súd, keď konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. júna 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská