9Sžso/75/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. M. L., nar. XY, bytom M., štátneho občana Poľskej republiky, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8- 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8511-4/2014-BA zo dňa 26. marca 2014, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/66/2014-65 zo dňa 23. februára 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/66/2014-65 zo dňa 23. februára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/66/2014-65 z 23.02.2016 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 8511-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8511-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014, ktorým zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0275/2011-23 zo dňa 12.09.2011 o tom, že žalobcovi účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010 nevznikla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Vo zvyšnej časti žalovaná napadnuté rozhodnutie potvrdila. Žalobca namietal, že žalovaná neprimerane použila čl. 11 ods. 2 písm. a/ základného nariadenia za situácie, keď žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale najmä nájomnú prácu na Slovensku, vzhľadom na čo mal byť voči nemu uplatnený výlučne čl. 13 ods. 3. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v napadnutom rozhodnutí žalovanej ako odvolacieho správneho orgánu absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Uviedol, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru žalobcu (pracovná doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska žalobcu) a zistenia správnych orgánov vzbudzujú pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel prihlásenia žalobcu do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti vykonať relevantné dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť v súlade s požiadavkami zákona.

Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním, v ktorom uviedla, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa Grzegorza Jana Malińskeho - GM Conzulting na území Slovenskej republiky. Uviedla, že dôkazné bremeno leží nielen na žalovanej, ale aj na žalobcovi a zamestnávateľovi, a túto povinnosť si nesplnili. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Dôvodom zrušenia rozhodnutia je procesný nedostatok, keď krajský súd nepribral do konania ako účastníka konania bývalého zamestnávateľa žalobcu.

Zamestnávateľom žalobcu bol podľa pracovnej zmluvy Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, IČO: 45 506 108, Buková 22. Zamestnávateľom bola teda fyzická osoba Q. V. W., bytom P. Zamestnávateľ ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 02.06.2012.

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy. Nedochádza preto ani k zániku zodpovednosti, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho poistenia. Ustanovenie § 7 zákona č. 461/2003 Z.z. neupravuje otázku zániku zodpovednosti v oblasti sociálneho poistenia.

Q. V. W. bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v súlade s § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať, alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým povinnostiam na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.

Vylúčenie žalobcu z účasti na sociálnom poistení podľa slovenskej legislatívy, a teda posúdenie otázky, či žalobca ako zamestnanec bol alebo nebol z titulu pracovnej činnosti u zamestnávateľa zúčastnený na poistení podľa zákona č. 461/2003 Z.z. sa priamo dotýka povinnosti zamestnávateľa prihlásiť do poistenia, resp. odhlásiť (zrušiť prihlásenie) zamestnanca u nositeľa sociálneho poistenia v príslušnom členskom štáte Európskej únie.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd postupoval nesprávne, keď do konania ako účastníka nepribral Q. V. W. podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že prípadným zrušením rozhodnutia žalovanej by mohli byť dotknuté práva a povinnosti zamestnávateľa žalobcu ako účastníka správneho konania, a preto je potrebné ho aj bez návrhu pribrať do konania. Odvolací súdpreto rozsudok krajského súdu zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní krajský súd priberie do konania Q. V. W., vec znovu prejedná a rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.