UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., štátneho občana SR, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/05920- NSVOPPK/JH zo dňa 11.06.2012, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/66/2012-69 zo dňa 13.08.2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/66/2012-69 zo dňa 13. augusta 2014 v napadnutej časti, týkajúcej sa trov prvostupňového konania, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Rozsudkom č.k. 11S/66/2012-44 zo dňa 09.04.2013 Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/05920-NSVOPPK/JH zo dňa 11.06.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 489,10 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Voči uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalovaný správny orgán v celom rozsahu odvolal. Odvolanie v časti trov konania odôvodnil tým, že krajský súd stanovil trovy konania v zmysle § 11 ods. 4 prvej vety vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu v sume 127,17 €, pričom podľa jeho názoru trovy konania mali byť určené podľa § 11 ods. 4 druhej vety vo výške 1/13 výpočtového základu v sume 58,69 €, nakoľko v predmetnej veci sa konalo o sociálnej službe. Poukázal na to, poskytnutie peňažného príspevku (na kúpu osobného motorového vozidla fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím) sa v praxi považuje za formu sociálnej služby s cieľom zmiernenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 9Sžso/61/2013 zo dňa 25.06.2014 rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/66/2012-44 zo dňa 09.04.2013 vo veci samej potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti.
Krajský súd v Nitre o trovách konania opätovne rozhodol uznesením z 13. augusta 2014, č.k.11S/66/2012-69, tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 576,53 € do troch dní po právoplatnosti na účet právneho zástupcu žalobcu. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi priznal náhradu trov konania z titulu poskytnutia právnej služby za tri úkony právnej služby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 prvej vety vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (za jeden úkon vo výške jednej šestiny výpočtového základu). Za rok 2012 priznal za 2 úkony po 127,16 € (prevzatie veci a príprava zo dňa 22.08.2012, podanie žaloby dňa 23.08.2012) + 2x režijný paušál po 7,63 € a za rok 2013 priznal 130,16 € (účasť na pojednávaní dňa 09.04.2013) + 1x režijný paušál 7,81 €, teda spolu priznal trovy právneho zastúpenia za konanie na súde prvého stupňa vrátane 20% DPH vo výške 489,06 €. Z dôvodu úspechu v odvolacom konaní priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 14.06.2013 (1/2 zo 130,16 €) + 1x režijný paušál vo výške 7,81 €. Z podanej žaloby krajskému súdu vyplynulo, že žalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia vo veci nepriznania peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda kompenzačného príspevku, preto nemožno tento kompenzačný príspevok subsumovať pod kategóriu dávkových vecí sociálneho poistenia ani sociálnych služieb, ktoré sú upravené v samostatných zákonoch (dávkové veci sociálneho poistenia sú definované zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne v ustanovení § 13, a sociálne služby sú upravené v zákone č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov) a tarifná odmena za poskytnutú právnu službu je odlišná. Druhý výrok napadnutého rozhodnutia (ktorým vyslovil, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva) krajský súd neodôvodnil.
Voči uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/66/2012-69 zo dňa 13.08.2014 sa v časti výroku, ktorým krajský súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania sume 576,53 € (prvý výrok) sa žalovaný v zákonnej lehote odvolal. Podľa jeho názoru zúžený výklad ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nezodpovedá ustálenému právnemu názoru a súdnej praxi slovenských súdov a rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR vo veci náhrady trov konania v správnom konaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudkoch sp.zn. 1Sžso/22/2012, 7Sžso/25/2008, 10Sžso/7/2012, 1Sžso/34/2010. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 34 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch je upravený ako fakultatívna dávka sociálnej pomoci. Nárok na dávky kompenzácie vznikajú podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona iba potom, ako o jeho priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Konanie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. je podľa názoru odporcu konaním vo veci sociálnych služieb a preto bolo potrebné postupovať podľa druhej vety ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a odmenu stanoviť vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o nepriznaní príspevku na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 34 zákona č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č.447/2008 Z.z.“).
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Podľa § 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“), tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o sociálnych službách sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na
- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity,
- zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti,
- zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby,
- riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny,
- prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Zákonodarca v § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. výslovne rozlišuje poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. a poskytovanie sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z.
Z predmetu zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách vyplýva, že sociálnou službou je určitá fyzická činnosť (či už odborná, obslužná, ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností), ktorá sa priamo podieľa na prekonávaní a zmierňovaní sociálnych dôsledkov. Všetky sociálne služby sú podľa druhu uvedené v § 12 ods. 1 zákona o sociálnych službách.
Peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z.z. a sociálna služba sú odlišnými právnymi inštitútmi, aj keď oba slúžia na kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia.
Z terminologického vymedzenia okruhu vecí uvedených v druhej vete § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca jasne vymedzil, za ktoré veci patrí advokátovi odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. Ide o dávkové veci sociálneho poistenia, veci sociálnych služieb a priestupkové veci. Za poskytnutie právnej služby vo veci, týkajúcej sa poskytovania peňažných príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z.z. by bolo možné priznať odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu len v tom prípade, ak by zákonodarca v druhej vete § 11 ods. 4 vyhlášky namiesto spojenia „veci sociálnych služieb“ uviedol napríklad spojenie „sociálne veci“).
Na základe uvedeného považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu za zákonné, a preto ho potvrdil.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.