9Sžso/72/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci žalobcu: S. S., A. so sídlom Ľ. X., S. Ľ., IČO: X., zastúpeného advokátom J.. P. G., so sídlom J. K. X., B. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava o predpísanie poistného, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. mája 2011, č. k. 24S/2/2011-42, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici   zo dňa 27. mája 2011, č. k. 24S/2/2011-42, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 27. mája 2011, č. k. 24S/2/2011-42, zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutia žalovanej z 22. novembra 2010, číslo 48661/2010-BA.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím číslo 48661/2010-BA zo dňa   22. novembra 2010 žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica číslo 700-2110997110-GC04/10 zo dňa   31. augusta 2010, ktorým podľa § 144, § 152 a § 178 ods. 1 písm. a/ bodu 8 zákona   č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení   pobočka za obdobie jún 2010 a júl 2010 predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, na úrazové poistenie, na garančné poistenie a na poistenie do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistenie“) v celkovej výške   29 577,62 Eur.   Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovanej videl v tom, že žalovaná sa ním domáha zaplatenia poistného v celkovej sume 13 955,42 Eur aj za obdobie od 1.6.2010 do 25.6.2010, teda do začatia reštrukturalizačného konania. Podľa názoru žalobcu pohľadávka za obdobie od 1.6.2010 do 25.6.2010 nie je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lebo vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a ako takú si ju žalovaná mala uplatniť podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Krajský súd dospel k záveru, že reštrukturalizácia nemá žiadne účinky na iné ako vykonávacie, exekučné, súdne a rozhodcovské konania   pre pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou, teda že nemá žiadne účinky vo vzťahu ku konaniu, výsledkom ktorého bolo napadnuté rozhodnutie, pretože zákon   č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) nebráni žalovanej vydať rozhodnutie voči účastníkovi v reštrukturalizácii. Takým rozhodnutím totiž správny orgán nerozhoduje o zaradení pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, a preto vydaním takéhoto správneho rozhodnutia nemôže byť porušený ZKR, ako to tvrdil žalobca. Pokiaľ sa otázkou, či uvedená pohľadávka je prednostná zaoberal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, krajský súd mal za to, že žalovaným vyslovený právny názor nemá vplyv na preskúmavané rozhodnutie, nespôsobuje jeho zmätočnosť, ani nezrozumiteľnosť. Spor o to, či pohľadávka na poistnom   za mesiac jún 2010 v reštrukturalizačnom konaní vedenom na žalobcu je pohľadávkou prednostnou alebo či ju bolo potrebné uplatniť prihláškou, je možné riešiť v osobitnom konaní, avšak nie v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko správny   súd nemá kompetenciu v konaní podľa V. časti O.s.p. preskúmavať ďalší postup žalovanej po vydaní napadnutého rozhodnutia ohľadom predpísanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu   napadnuté rozhodnutie je v súlade   so zákonom, a   preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.   O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal že pokiaľ súd uviedol v napadnutom rozsudku možnosť riešenia sporu o charakter predmetnej pohľadávky v rámci osobitného konania, mal na mysli incidenčné konanie, v rámci ktorého príslušný súd preskúmava pravosť pohľadávky v rámci reštrukturalizačného, resp. konkurzného konania   na základe popretia pohľadávky v zmysle § 124 ZKR, avšak predmetom preskúmavacieho konania môže byť len pohľadávka, ktorú veriteľ v reštrukturalizačnom alebo konkurznom konaní uplatnil prihláškou. V danom prípade žalovaná, ktorá pohľadávku právne posúdila ako prednostnú, túto pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní žalobcu prihláškou neprihlásila a preto žalobca nemá procesnú možnosť domáhať sa určenia právneho charakteru predmetnej pohľadávky, v osobitnom, incidenčnom konaní. Tiež poukázal na zrejmú nesprávnosť názoru krajského súdu, podľa ktorého „pokiaľ ide o prednostnú pohľadávku, nie je možné napadnuté rozhodnutie vykonať z dôvodu účinkov začatia reštrukturalizačného konania podľa § 114   ods. 1 písm. b/ ZKR a naopak, pokiaľ nejde o prednostnú pohľadávku možno o ňu viesť exekučné konania“. Ide o presne opačné právne posúdenie prednostnej a prihlasovanej pohľadávky, ktoré majú rozdielne právne režimy, najmä z hľadiska, ako na tieto pohľadávky a práva veriteľov s nimi spojené vplývajú účinky začatia   reštrukturalizačného konania. Z tohto omylu súdu sa môžu odvíjať ďalšie právne úvahy súdu v rámci   napadnutého rozsudku, čo môže mať za následok nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozsudku. Predmetom preskúmavacieho konania   podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je tak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ako i preskúmanie postupu, ktoré   rozhodnutiu predchádzalo. Vzhľadom na právny názor,   ktorý vyslovil žalovaný vo svojom rozhodnutí   je zrejmé, že žalovaná sa mieni v zmysle svojho právneho názoru správať a takto postupovať. Pokiaľ by právny názor žalovanej bol nesprávny, mohol by spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, ako i postupu správneho orgánu, z ktorého dôvodu krajský súd mal danú vadu posúdiť ako vadu spôsobujúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové námietky a právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo   bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 O.s.p.). V konaní podľa piatej časti OSP súd preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje žaloba alebo opravný prostriedok (vo veci dôchodkového zabezpečenia).

Nebolo sporné, že žalobca je ako zamestnávateľ platiteľom poistného podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z.

Podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných   za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše (§ 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Do vecnej pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bodu 8 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. do vecnej pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí   do pôsobnosti pobočky.

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Z ustanovenia § 144 ods. 1 v spojení s § 178, resp. § 179 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva oprávnenie žalovanej rozhodnúť o povinnosti žalobcu zaplatiť poistné Jej postup teda vyplýva priamo zo zákona a pohľadávka, o ktorej je príslušná rozhodovať len žalovaná (resp. v prvom stupni pobočka), vzniká len po právoplatnosti takého (v danom prípade preskúmavaného) rozhodnutia. V danom prípade pohľadávka odporkyne vznikla dňom právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Spôsob následného uplatnenia pohľadávky nie je a nemôže byť predmetom skúmania v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bola táto pohľadávka predpísaná a to bez ohľadu na to, že sa žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí zaoberala otázkou, či ide o prednostnú pohľadávku. Otázka, či ide i prednostnú pohľadávku alebo nie, je vzhľadom na uvedené pre posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej irelevantná.

Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovanej   za zákonné a preto podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na neúspech žalobcu v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská