9Sžso/61/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu U. I., bytom O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska ul. č. 8, Bratislava o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 9. apríla 2013, č. k. 11S/66/2012-44, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9.apríla 2013, č. k. 11S/66/2012- 44, v napadnutej časti vo veci samej, p o t v r d z u j e. V časti, týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9.apríla 2013, č. k. 11S/66/2012-44 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. júna 2012 číslo AA/2012/05920-NSVOPPK/JH a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 489,10 €. Rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre (ďalej len „úrad“) č. 2012/37316/1 zo dňa 24. januára 2012 o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozsudku krajský súd považoval za nesporné, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a dňa 16. novembra 2011 požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. Svoju žiadosť žalobca odôvodnil nepriaznivým zdravotným stavom, okolnosťou, že sa po amputácii pravej dolnej končatiny v predkolení pohybuje len za pomoci dvoch francúzskych barlí na krátke vzdialenosti a inak je odkázaný na invalidný vozík a motorové vozidlo potrebuje z titulu podnikania na základe živnostenského oprávnenia. Krajský súd poukázal na posudky správneho orgánu prvého aj druhého stupňa, podľa ktorých bola žalobcovi určenámiera funkčnej poruchy 70 %. Podľa komplexného posudku vyhotoveného v prvostupňovom konaní dňa 12. januára 2012 je žalobca považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je kompenzované peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v rozsahu 408 hodín ročne. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla žalobcovi nebol navrhnutý, preto úrad žiadosti žalobcu rozhodnutím č. 2012/37316/1 z 24. januára 2012 nevyhovel a peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla mu nepriznal. Podľa komplexného posudku vyhotoveného po odvolaní žalobcu v druhostupňovom správnom konaní dňa 14. mája 2012 žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať, vystupovať a zvládnuť situácie v ňom. Podľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani z komplexného a lekárskeho posudku správneho orgánu druhého stupňa nie je možné zistiť, ako správny orgán dospel k záveru, že žalobca je schopný premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať, udržať sa počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Nepovažoval za dostatočné ani vyporiadanie sa správneho orgánu druhého stupňa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a s rozporným posúdením mobility žalobcu v posudkoch správneho orgánu prvého a druhého stupňa. Z toho dôvodu rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že úlohou žalovaného bude dôkladne sa oboznámiť s predloženými listinnými dokladmi, prípadne i novšími nálezmi, vyhotoviť nový posudok a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom závery, ku ktorým dospeje, aj riadne a zrozumiteľne odôvodní a tiež sa vysporiada s námietkami žalobcu. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Namietol, že posudkový lekár žalovaného posudzoval zdravotný stav žalobcu dňa 10. apríla 2012, po ukončení práceneschopnosti, po oprave predkolennej protézy (v auguste 2011), ktorá žalobcovi spôsobovala odreniny kýpťa, a po ukončení liečebného procesu, pričom posledný zdokumentovaný rehabilitačný nález neudáva defekt na kýpti ani problémy s predkolennou protézou. Žalobca v odvolaní nežiadal o osobnú účasť na posúdení. Pohybuje sa pomocou francúzskych barlí s predkolennou protézou, ďalšia rehabilitačná liečba navrhnutá nebola. Z toho dôvodu nebol žalobcovi navrhnutý peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla. Žalovaný je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, vypracované v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že v lekárskom posudku z 30. decembra 2011, bolo vzhľadom na neukončenú liečbu uzavreté, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu s pomocou druhej osoby, následne mu však v komplexnom posudku z 12. januára 2012, bola navrhnutá osobná asistencia pri preprave alebo premiestňovaní sa v celkovom rozsahu 408 hodín za rok a bolo v ňom zdôraznené, že je odkázaný z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia na sprievodcu. Súčasne bolo uvedené, že naďalej prebieha liečba, žalobca je práceneschopný; z toho dôvodu bolo navrhnuté nové posúdenie k 31. decembru 2012 a nebola navrhnutá požadovaná kompenzácia. Vzhľadom na trvanie práceneschopnosti a prebiehajúcu liečbu s cieľom odstránenia problémov pri chôdzi s protézou na ľavom predkolení a odstránenia dôsledkov operácie podľa názoru žalovaného rozhodol úrad správne; po amputácii, v rozsahu ako u žalobcu je bežné, že fyzická osoba je po roku schopná sa bežne pohybovať a nový termín posúdenia k 31. decembru 2012 bol nariadený z toho dôvodu. Žalovaný súčasne namietol aj výrok rozsudku krajského súdu, týkajúci sa náhrady trov konania z dôvodu, že krajský súd stanovil trovy konania podľa § 11 ods. 4 prvej vety vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) vo výške 1/6-iny výpočtového základu, t. j. v sume 127,17 € za jeden úkon právnej pomoci. Žalovaný je toho názoru, že v danej veci ide o formu sociálnej služby a preto mala byť základná tarifa za jeden úkon právnej služby stanovená podľa druhej vety § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 1/13-iny výpočtového základu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nesúhlasil s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a stotožnil sa so závermi krajského súdu. Nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalovaného ohľadom trov konania, keďže poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. nie je formou poskytovania sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovanú aj k náhrade trov odvolacieho konania vo výške165,57 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods.1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné, avšak v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je odvolaniu žalovaného treba vyhovieť. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci nepriznania peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility žalobcu.

Zo spisov vyplýva, že žalobca je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy podľa druhu zdravotného postihnutia bola stanovená na 70 %. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra z 19. apríla 2011 bol žalobca uznaný invalidným podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzhľadom na 75 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. S odôvodnením jeho rozsudku sa odvolací súd stotožnil a v celom rozsahu naň poukazuje. Na zdôraznenie jeho správnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

V danom prípade nebolo dostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovaného, vzhľadom na iný záver vo veci mobility žalobcu oproti posúdeniu prvostupňovým správnym orgánom. Hoci správny orgán druhého stupňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedol, že posudkový lekár žalovaného posudzoval dňa 10. apríla 2012 zdravotný stav žalobcu po ukončení liečebného procesu, okolnosť, že došlo k zmene jeho zdravotného stavu od vyhotovenia lekárskeho posudku správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30.decembra 2011 z jeho obsahu nevyplýva. Taktiež z komplexného posudku žalovaného zo 14. mája 2012 nie je zrejmé ako dospel správny orgán druhého stupňa k inému záveru (že žalobca je schopný sa premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a späť, nastupovať, vystupovať, udržať sa počas jazdy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy) ako prvostupňový správny orgán, podľa komplexného posudku ktorého z 12. januára 2012, žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (nie je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť, udržať sa počas jazdy a zvládať iné situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy). V čom nastalo zlepšenie v oblasti mobility žalobcu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, a nevyplýva ani z lekárskeho a komplexného posudku žalovaného.

Riadne odôvodnenie všetkých okolností, ktoré viedli k záveru o nepotrebnosti požadovanej kompenzácie je nevyhnutnou náležitosťou rozhodnutia. Jeho absencia má za následok, že žiadateľ nevie, aké boli skutočné dôvody zamietnutia jeho žiadosti a tým mu bráni v jeho pochopení. Za takej situácie je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia už nie je možné nahrádzať (dopĺňať) v rámci konania o preskúmanie takého rozhodnutia súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude po opätovnom posúdení lekárskych nálezov vyhotoviť nový posudok a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje závery aj náležite odôvodní a vysporiada sa so všetkými námietkami žalobcu.

Čo sa týka odvolania žalovaného v časti náhrady trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd rozhodnutie o náhrade trov odôvodnil nedostatočne a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, preto podľa § 221 ods.1 písm. f/ v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. rozsudok krajského súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 Os.p.), rozhodne znovu a náležitým spôsobom odôvodní, na ako základe dospel k záveru o výške odmeny za právnej služby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok