9Sžso/57/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci žalobcu I.. Š. S., bytom   B., B., zastúpeného JUDr. Milanom Rollom, advokátom so sídlom Švabinského 13, Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-5-22-2/2010 z 12. apríla 2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2011, č. k. 1S 158/2010-33, v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   z 5. mája 2011, č. k. 1S 158/2010-33, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 77,29 € do rúk jeho právneho zástupcu, JUDr. Milana Rolla, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 5.5.2011, č. k. 1S 158/2010-33 zrušil rozhodnutie žalovaného z 12.4.2010 č. KaVSÚ-5-22-2/2010 v spojení s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 13.1.2010 č. VÚSZ-65101024263402/12-OVZ a žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 227,77 €. Krajský súd súčasne zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 3013,64 € z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím číslo KaVSÚ-5-22-2/2010   z 12.4.2010 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65101024263402/12-OVZ z 13.1.2010 (ďalej len „rozhodnutie VÚSZ), ktorým bol žalobcovi podľa § 123 ods. 2 písm. a/, § 39 a § 105 ods. 6 a 9 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene   a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) od 1.11.2005 znížený výsluhový dôchodok na sumu 611,90 €, keď celkový služobný príjem žalobcu dosiahnutý za rok 2003 v sume 371 865 Sk vydelil počtom dní, za ktoré bol tento príjem vyplatený (343+25) a tento podiel vynásobil koeficientom 30,417. Krajský súd mal z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že služobný pomer profesionálneho vojaka žalobcovi skončil dňom 31.12.2003. Podľa názoru súdu služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za rok 2003 patril žalobcovi k tomuto dňu, t.j. za mesiac december 2003 a tento príjem mal byť zahrnutý do základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v roku 2003. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade   so zákonom. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech žalobcu v konaní.

Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním. Uviedol, že podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu   podstatou sporu medzi účastníkmi konania je posúdenie otázky, čo tvorí služobný príjem profesionálneho vojaka pre účely výpočtu výsluhového dôchodku podľa § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa názoru súdu, služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za rok 2003 patril žalobcovi ku dňu 31.12.2003 a tento príjem mal byť zahrnutý do základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v roku 2003. S uvedeným tvrdením krajského súdu žalovaný súhlasil, pričom poukázal na skutočnosť, že presne tak aj v napadnutom rozhodnutí postupoval a príjem žalobcu za nevyčerpanú riadnu dovolenku vo výške 25 484 Sk za 25 dní pri výpočte výšky výsluhového dôchodku zohľadnil. Pri výpočte postupoval tak, že po zahrnutí služobného príjmu za 25 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky za rok 2003 celkový služobný príjem 371 865 Sk vydelil počtom dní, za ktoré bol tento príjem vyplatený (343+25) a tento podiel vynásobil koeficientom 30,417. Uviedol, že VÚSZ Bratislava pri rozhodovaní o znížení žalobcovho výsluhového dôchodku napadnutým rozhodnutím správne aplikoval relevantné právne predpisy, lebo základ na výpočet   výsluhového dôchodku správne zistil z priemerného služobného príjmu podľa § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2003. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na dôvody žaloby a uviedol, že žalovaný nerešpektuje zákonnú dikciu § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorej sa uvedené príjmy majú vydeliť počtom dní, za ktoré boli v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené a to sa môže vzťahovať na každý druh započítateľného príjmu osobitne. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného vo výške 77,29 € s DPH.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie VÚSZ o znížení výsluhového dôchodku žalobcu od 1.11.2005.

Krajský súd považoval za podstatu sporu medzi účastníkmi posúdenie otázky, čo tvorí priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka pre účely výpočtu výsluhového dôchodku podľa § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. a osobitne otázky, či do priemerného služobného príjmu, z ktorého sa vypočítava výsluhový dôchodok je potrebné zahrnúť aj služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorá patrila za rok 2003. Táto skutočnosť nebola predmetom sporu, keďže správny orgán príjem žalobcu za nevyčerpanú riadnu dovolenku vo výške 25 484 Sk za 25 dní pri výpočte výšky výsluhového dôchodku zohľadnil.

Sporným medzi účastníkmi konania je výklad ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej len „súhrn príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok.

Z ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že základ   na výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného služobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.

Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.

Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov   ak profesionálny vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa   na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon služby.

Podľa § 119 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom do 31.8.2005 profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ až d/.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. vyplýva že služobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dní, počas ktorých vykonával službu a taktiež za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Služobný príjem naopak nepatrí za čas neschopnosti na výkon služby. Služobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon služby (práceneschopnosti).

Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v roku 2003 bola žalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná doba 22 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon služby.

Sporným medzi účastníkmi bolo, či do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) sa má započítať aj 25 dní,   za ktoré žalobcovi bol vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 368 (343 + 25), alebo či deliteľom má byť len 343 dní.  

Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Keďže k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu dvadsaťpäť dní v prípade žalobcu nedošlo, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné uvedených 25 dní započítať do deliteľa ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z. z.  

Odvolací súd vzhľadom na uvedené k záveru, že ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu   na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť len počtom 343 dní (365-22).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., aj keď z iných právnych dôvodov.

V   ďalšom   konaní   bude   povinnosťou   žalovaného   vo veci opätovne rozhodnúť   v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je pri novom prejednaní veci viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p).  

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1   v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby á 57,00 € (vyjadrenie   k odvolaniu žalovaného zo 17. júna 2011) + 1x režijný paušál 7,41 €, spolu 64,41 € + 20% DPH v sume 12,88 €, celkovo v sume 77,29 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. mája 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská