9Sžso/56/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J.. Z. R. H., D. X., K., štátna občianka SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou: M. G. a P. S., so sídlom G. X.,X. K., IČO: X., zastúpenou konateľom M.. M. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 21906/2010-BA zo dňa 5. júla 2010, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. apríla 2011, č. k. 7S/13932/2010-35, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 13. apríla 2011, č.k. 7S/13932/2010-35, p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením z 13. apríla 2011, č.k. 7S/13932/2010-35, podľa § 250d ods.3 O.s.p. zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 21906/2010-BA zo dňa 5. júla 2010, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice číslo 704-3440014210-
-GC09/10-367, 16996-1/2010-KEM z 31. marca 2010. Uvedeným rozhodnutím pobočka rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 16. januára 2010 nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo žalobkyni doručované poštou do vlastných rúk dňa 29. júla 2010, opakovane dňa 30. júla 2010 a tým istým dňom bola zásielka uložená na pošte Košice 22. Krajský súd vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a keďže zásielka bola žalobkyni doručená uložením na pošte dňa 30. júla 2010, za deň doručenia považoval deň 2. augusta 2010, od ktorého dňa začala plynúť 2-mesačná lehota na podanie žaloby. Koniec lehoty pripadol na 2. októbra 2010 (sobotu), preto podľa § 57 ods. 2, 3 O.s.p. včasná žaloba mohla byť podaná najneskôr 4. októbra 2010. Krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu na súd oneskorene, keďže žaloba bola podaná na súde dna 18. októbra 2010.
Proti uzneseniu krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala fikciu doručenia rozhodnutia podľa § 212 odsek 4 zákona o sociálnom poistení, pretože podľa jej názoru sa fikcia doručenia môže použiť iba v prípade rozhodnutí, ktoré sa podľa zákona o sociálnom poistení majú doručovať do vlastných rúk. Predmetné rozhodnutie žalovanej nie je rozhodnutím, ktoré sa má doručovať do vlastných rúk. Ide o rozhodnutie v tzv. nedávkovom konaní podľa § 172 odsek 5 zákona o sociálnom poistení, preto nepatrí medzi rozhodnutia uvedené v § 212 odsek 3 písm. a/ a b/ zákona o sociálnom poistení, ktoré sa majú doručovať do vlastných rúk. Súd prvého stupňa správne zistil, že rozhodnutie prevzala dňa 16. augusta 2010, a preto žaloba, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 16. októbra 2010, podaná včas. Podľa jej názoru súd prvého stupňa nedostatočne skúmal splnenie podmienok pre uplatnenie fikcie doručenie v zmysle § 212 odsek 4 zákona o sociálnom poistení a bodu 5.2.2. Poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s., podľa ktorého „doručovateľ je po prvom neúspešnom pokuse o doručenie povinný vhodným spôsobom upovedomiť adresáta, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu“, čo sa však v danom prípade nestalo. V schránke bolo zanechané iba oznámenie o uložení zásielky na pošte po opakovanom pokuse o doručenie. Opomenutím povinnosti poštového doručovateľa vhodne upovedomiť o opakovanom doručení zásielky nebola splnená jedna z podmienok podľa § 212 odsek 4 zákona o sociálnom poistení, preto sa ani nemôže použiť fikcia doručenia tam predvídaná a pre posúdenie otázky dodržania lehoty na podanie žaloby je potom rozhodujúci iba okamih skutočného prevzatia rozhodnutia žalovanej, a to dňom 16. augusta 2010. Uvedené skutočnosti a dôkazné prostriedky slúžiace na ich preukázanie nemohla bez svojej viny označiť ani predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, lebo súd prvého stupňa po konštatovaní zachovania lehoty na prípravu pojednávania a po oznámení zmeny zloženia senátu okamžite pristúpil k vyhláseniu uznesenia o zastavení konania (žalobu do daného okamihu považovala za podanú včas). Vzhľadom na uvedené dôvody žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k dôvodom odvolania nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Žalobkyňa v prvom rade namietala, že rozhodnutie žalovanej nepatrí do okruhu rozhodnutí, na ktoré sa podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vzťahuje povinnosť doručiť ich do vlastných rúk účastníka konania.
Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
Podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,
d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania
Z citovaného ustanovenia § 212 ods. 3 vyplýva, ktoré rozhodnutia sa musia povinne doručovať do vlastných rúk, nevyplýva však z neho, že by sa do vlastných rúk účastníka konania nemohli doručovať aj iné rozhodnutia, neuvedené v tomto ustanovení.
Doručovanie predmetného rozhodnutia do vlastných rúk žalovanej síce zákon neukladá, ale ho ani nevylučuje, najmä ak žalovanú v prípade sporu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, kedy k doručeniu toho-ktorého rozhodnutia došlo.
Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Z doručenky rozhodnutia žalovanej vyplýva, že postup podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení bol dodržaný. Žalobkyňa svoje tvrdenie o opaku ničím nepodložila. Z oznámenia o uložení poštovej zásielky doručovanej do vlastných rúk, jej pritom muselo byť zrejmé, že zásielka bude doručená uplynutím troch dní od jej uloženia, teda dňom 2. augusta 2010, ktorý je aj podľa názoru odvolacieho súdu určujúci pre začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene a preto uznesenie krajského súdu potvrdil podľa § 219 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože nebola v tomto konaní úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská