9Sžso/54/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: IT., bytom Y. zastúpeného: JUDr. Juraj Füzer, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, so sídlom Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/03630 zo dňa 29.10.2012 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/3/2013-43 zo dňa 20.03.2014 v časti trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/3/2014-43 z 20. marca 2014, v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením č. k. 6S/3/2013-43 zo dňa 20.03.2014 Krajský súd v Košiciach v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p) zastavil konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 246,80 €.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny zástupca žalobcu podaním z 13.03.2014 vzal žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/03630 zo dňa 29.10.2012 v celom rozsahu späť, lebo prvostupňový správny orgán vydal dňa 03.12.2013 rozhodnutie č. TV1/KOMP/SOC/2013/25214, ktorým žalobcovi priznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, a teda vyhovel žiadosti žalobcu a rozhodnutím TV1/PC/SOC/2013/46328-0003 zo 04.12.2013 vyhovel žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia, lebo žalovaný vydaním nového rozhodnutia, ktorým vyhovel žiadosti žalobcu v plnom rozsahu, zavinil zastavenie konania.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie v časti trov konania. Namietol, žeprvostupňový správny orgán vydaním rozhodnutia č. TV1/KOMP/SOC/2013/25214 zo dňa 03.12.2013 žalobcovi priznal od 01.09.2012 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, čím vyhovel žiadosti žalobcu z 21.09.2012, ale nie žiadosti zo dňa 23.12.2011, ktorej sa týkalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. W/2012/36563/2/dil a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/03630 z 29.10.2012. V konaní o žiadosti zo dňa 23.12.2011 sa jednalo o obdobie od 01.12.2011 do 31.08.2012. V danom prípade ide o úplne nové konanie, vedené na základe žiadosti z 21.09.2012, ktoré so žiadosťou zo dňa 23.12.2011 nemá nič spoločné. Podkladom pre rozhodnutie zo dňa 03.12.2013 bol komplexný posudok, vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dňa 28.11. 2013 č. TV1/PC/SOC/2013/40653-1, pričom podkladom pre vydanie rozhodnutia č. AA/2012/03630 zo dňa 29.10.2012 bol komplexný posudok č. AA/2012/03716 zo dňa 18.10.2012, vydaný druhostupňovým správnym orgánom. Nebola preto naplnená dikcia § 146 ods. 2 O.s.p., lebo v konaní, ktoré je predmetom preskúmavania, sa správanie žalovaného nezmenilo, a nie je dôvodné mu priznať úhradu trov konania. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice ako druhostupňový správny orgán vo veci vôbec nekonal, pretože V. rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov č. TV1/KOMP/SOC/2013/25214 zo dňa 03.12.2013 nenapadol opravným prostriedkom.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodu, že žalovaný z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.

Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a)mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice č. AA/2012/03630 zo dňa 29.10.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov č. W/2012/36563/2/dil zo dňa 09.07.2012, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti zo dňa 23.12.2011 o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo vydanie rozhodnutia o (v poradí ďalšej) žiadosti žalobcu zo dňa 21.09.2012, ktorým bol žalobcovi od 01.09.2012 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Konanie o žiadosti z 23.12.2011 (ktorej nebolo vyhovené) sa skončilo právoplatným rozhodnutím žalovaného č. AA/2012/03630 z 29.10.2012.

O žiadosti z 21.09.2012 prebiehalo nové samostatné správne konanie, a jeho výsledkom bolo priznanie peňažného príspevku (až) od 01.09.2012 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov č. TV1/KOMP/SOC/2013/25214 ako správneho orgánu prvého stupňa.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa č. TV1/KOMP/SOC/2013/25214 z 03.12.2013 a č. TV1/PC/SOC/2013/46328-0003 zo 04.12.2013 žalobe nebolo vyhovené, keďže peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla žalobcovi nebol priznaný od 01.12.2011, teda od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo správne konanie o skoršej žiadosti (§ 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Priznanie peňažného príspevku správnym orgánom prvého stupňa od

01.09.2012 v konaní o novej žiadosti preto nemožno považovať za okolnosť, odôvodňujúcu postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie krajského súdu v časti trov konania podľa § 246c ods.1 v spojení s § 220 a § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keďže neboli splnené podmienky pre postup podľa § 146 ods.2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s 246c ods.1 v spojení s § 224 ods.1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.