9Sžso/54/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I.. F. P., bytom Š., G., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová 23, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 9923/2010-1214 z 12. marca 2010,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. apríla 2011, č. k.

11S/181/2010-188, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 20. apríla 2011,

č. k. 11S/181/2010-188, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa  

26. augusta 2010, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 9923/2010-

-1214 z 12. marca 2010, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie

riaditeľa Colného úradu Nitra č. 3131/2010-6134 zo dňa 25. januára 2010 vo veci zvýšenia

náhrady za stratu na služobnom plate. Rozhodnutie žalovaného z 12. marca 2010 žalobca

prevzal dňa 25. marca 2010. Rozhodnutie žalovaného nenapadol žalobou podanou v zákonom

stanovenej dvojmesačnej lehote od jeho doručenia (§ 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žaloba, doručená súdu až 26. augusta 2010, bola preto podaná

oneskorene.

Uznesenie krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol,  

že dvojmesačná lehota na podanie žaloby v súlade s § 250i ods. 4 OSP začína plynúť po

doručení rozhodnutia, vydaného v mimo odvolacom správnom konaní, t.j. dňom 27.6.2010

a preto je názoru, že žalobu podal v zákonnej lehote. Ako na nepriame potvrdenie jeho názoru

poukazoval na postúpenie žaloby miestne nepríslušným krajským súdom krajskému súdu

miestne príslušnému. Za ďalší vážny dôkaz potvrdzujúci jeho názor považoval samotné

konanie Krajského súdu v Nitre v súlade s   § 250e OSP, v zmysle ktorého ak nedôjde

k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému

rovnopis žaloby. Tu poukazoval na to, že žalovaný bol krajským súdom vyzvaný, aby  

sa k žalobe písomne vyjadril, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že nedôjde k vybaveniu žaloby

spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, ale k jej doručeniu žalovanému. Nerozumel preto,

ako mohol súd konanie zastaviť, keď žalovanému doručoval výzvu, čím rozhodol,  

že v zmysle § 250e OSP nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3

OSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil v plnom

rozsahu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.

Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, nakoľko rozhodol o zastavení konania, pričom nebral do úvahy  

ust. § 250i ods. 4 OSP.

Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloby sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje

inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Keďže zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje inú

lehotu na podanie žaloby, žalobca mal žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia žalovaného, teda najneskôr 25. mája 2010.

Podľa § 250i ods. 4 OSP ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté

protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté

rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa

postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho

orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podanie mimoriadneho opravného poriadku

v správnom konaní má význam len na prerušenie už začatého súdneho konania. Súd teda

môže prerušiť len konanie o včas podanej žalobe.

Podaním podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania teda vzniká

povinnosť správneho súdu prerušiť súdne konanie. Rieši sa tak možný stret rozhodnutia súdu

a rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku. Všeobecná zákonná dvojmesačná

lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu stanovená v § 250b

ods. 1 OSP však musí byť zachovaná, inak je žaloba podaná oneskorene, nakoľko osobitný

zákon pre daný prípad na podanie správnej žaloby odlišnú lehotu neurčuje. Žalobca sa preto

mylne domnieva, že ustanovenie § 250i ods. 4 OSP nepripúšťa začatie konania pred súdom

do skončenia konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

K ostatným námietkam žalobcu súd uvádza, že išlo o štandardný postup súdu po začatí

konania, so zameraním na skúmanie procesných podmienok (postúpenie veci) a s prípravou

pojednávania (výzva na vyjadrenie žalovaného k žalobe a predloženie administratívneho

spisu), z ktorých však nemožno vyvodzovať právny záver o správnosti žalobcových tvrdení

uvádzaných v žalobe. Navyše skutočnosť, či žaloba je alebo nie je podaná oneskorene, možno

zistiť až z príslušných listinných dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ktorý

žalovaný predkladá na výzvu súdu.

Uplynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu

žalovaného malo za následok, že súd už nemal právomoc na preskúmanie zákonnosti

predmetného rozhodnutia.

Ako vyplýva z § 250b ods. 1 OSP, zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno

odpustiť. Krajský súd v Nitre sa už nemohol zaoberať tým, či námietky žalobcu v žalobe  

sú alebo nie sú dôvodné a rozhodol správne, keď konanie o žalobe zastavil.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie krajského súdu o zastavení konania

podľa § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené  

vo výroku tohto uznesenia, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný  

si náhradu trov neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

  JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská