9Sžso/50/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci žalobcu: M. M., bytom G., B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povinnosti vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. apríla 2011, č. k. 4S 314/2010-33, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave   z 8. apríla 2011, č. k. 4S 314/2010-33, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2010/11055-NSVOPPK/KLD z 9.9.2010, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. B2/2010/18264-9/KHU z 8.6.2010 a podľa § 40 ods. 1 a § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) žalobcovi uložil povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie manželky žalobcu, vyplateného neprávom za obdobie od 1.3.2008 do 31.8.2009 v sume 856,90 €. Krajský súd mal za preukázané, že žalobcovi bol s účinnosťou od 1.2.2005 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej manželky vo výške 2043 Sk mesačne a že žalobca bol v rozhodnutí o priznaní príspevku poučený o povinnosti oznámiť správnemu orgánu do 8 dní skutočnosti, rozhodné pre trvanie nároku na tento príspevok a že žalobca v priebehu poberania príspevku viackrát predložil správnemu orgánu prehlásenie, v ktorom oznamoval, že manželke poskytuje osobne, celodenne a riadne potrebnú opateru. Naposledy tak urobil 15.4.2009 za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008. Taktiež mal za preukázané, že manželke žalobcu bola pracovníčkou Domova dôchodcov, Pažítkova 2, Bratislava, poskytovaná opatrovateľská služba v rozsahu viac ako 8 hodín denne, pričom žalobca v žalobe ani nepopieral, že opatrovateľská služba jeho manželke bola poskytovaná. Z uvedených skutočností krajský súd vyvodil záver, že žalobca si musel byť vedomý, že poskytovaním opatrovateľskej služby inou osobou došlo k zmene skutočnosti rozhodujúcej pre poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie, pretože celodenné opatrovanie manželky už nebolo vykonávané výlučne jeho osobou a že teda v predmetnom vyhlásení uviedol nepravdivé a neúplné informácie, keď zamlčal poskytovanie opatrovateľskej služby. Vzhľadom na uvedené krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním. Poukázal na to, že pracoval v ťažkých pracovných podmienkach, aj s manželkou spolu 87 rokov platili nemocenské poistenie, teraz majú vysoké náklady na lieky, hospitalizácie a vzhľadom na vysoké životné náklady sú v zlej finančnej situácii. Manželka sa nemôže obliecť, obuť, nemôže vykonávať žiadne domáce práce, na prechádzku musí ísť so sprievodcom, nemôže chodiť mestskou dopravou a je vylúčená z normálneho plnohodnotného život. Doteraz sa o ňu stará sám, s deťmi, nakupuje a varí sám. Znovu požiadal o kompenzáciu nákladov.

Podľa obsahu odvolania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s § 205 ods. 1 a § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nemôže vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatený peňažný príspevok na opatrovanie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok   na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak

a) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok   na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril,

b) vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nenamietal, že by neboli splnené podmienky pre vznik jeho povinnosti vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie. Namietal len zlú sociálnu situáciu a okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom jeho a jeho manželky. Tieto odvolacie námietky odvolací súd nemohol zohľadniť, lebo ťažká finančná a životná situácia podľa zákona č. 477/2008 Z. z. nie je okolnosťou, ktorá by v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. odôvodnila zánik jeho povinnosti vrátiť peňažný príspevok   na opatrovanie   a súd   v konaní môže posudzovať len súlad rozhodnutia správneho orgánu   so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené   vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému nárok na náhradu takých trov nevznikol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. mája 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská